Choroby slávnych: Vzletné pády Virginie Woolfovej

Anglická spisovateľka z dobrej rodiny patrí k významným postavám medzivojnovej literatúry. Od detstva trpela psychickými problémami, ktoré sa dnes diagnostikujú ako bipolárna afektívna porucha.

Duševná choroba

Virginia bola od detstva mimoriadne senzitívna, ovplyvnená umeleckým a intelektuálskym prostredím, v ktorom vyrastala. Jej mama pochádzala z rodiny vychýrených krásavíc, ktoré stáli ako model viacerým prerafaelitovským maliarom (sama sa stala výraznou osobnosťou vtedajšej spoločnosti). Po jej smrti sa Virginia prvýkrát psychicky zrútila.

Odborníci na život a dielo Virginie Woolfovej uvádzajú, že začiatky jej duševnej choroby možno hľadať už v detstve – spisovateľka neskôr obvinila svojich dvoch bratov (z matkinho prvého manželstva) z toho, že ju a jej sestru Vanessu v detstve obťažovali. K ťaživým spomienkam a rodinnej dispozícii sa pridali ďalšie smutné udalosti, ktoré Virginiu sťahovali do čoraz hlbšej depresie: v roku 1904 zomrel jej otec, rodičovský dom museli predať a súrodenci (Vanessa, Virginia, Adrian a Thoby) sa presťahovali do Bloomsbury.

Brat Thoby o dva roky neskôr zomrel na týfus, ktorým sa nakazil pri pobyte v Grécku. Virginia sa opätovne psychicky zrútila, a tentoraz sa pokúsila o samovraždu. O rok na to sa jej spriaznená duša, sestra Vanessa vydala, a tak sa Virginia s bratom Adrianom (psychoanalytikom) odsťahovali.  Temné chvíle sa snažila prekonať intenzívnou prácou, čo dnes niektorí odborníci interpretujú ako manickú fázu jej bipolárnej poruchy. Angažovala sa v hnutí sufražetiek, pomáhala v sanatóriu, usporadúvala výstavy, veľa písala…

Mladá Virginia
Mladá Virginia

V roku 1912 sa Virginia vydala za Leonarda Woolfa, spisovateľa a vydavateľa, a pár romanticky precestoval Francúzsko, Španielsko a Taliansko. Duševná porucha sa však postupne zhoršovala, a manželovi, ktorý sa potreboval venovať aj práci v tlačiarni, v starostlivosti o Virginiu pomáhalo niekoľko slúžok.

V nasledujúcich rokoch Woolfová publikovala najlepšie diela svojej kariéry: Jakubova izbaHodiny (prvá verzia Pani Dallowayovej), K majáku, Pani Dallowayová. Literárna kritika jej diela charakterizuje ako prelomové – ponúkajú novú formu a techniku rozprávania.

Jej esej Vlastná izba, z ktorej pochádza aj známy Woolfovej citát o tom, že „žena potrebuje peniaze a vlastnú izbu na to, aby sa stala spisovateľkou“, sa dodnes považuje za významné dielo feministickej literatúry. Virginia sa stretávala s významnými mysliteľmi a osobnosťami vtedajšej európskej spoločnosti (vrátane Sigmunda Freuda). V roku 1941 dokončila svoje posledné dielo Medzi aktmi (Between The Acts).

V tomto období viackrát vyjadrila úzkosť, ktorú v nej vyvolávala zhoršujúca sa duševná choroba, vymykajúca sa spod kontroly. Mala strach zo stavov, ktoré už zažila, a robila si starosti aj o svojich blízkych. Mala pocit, že ich svojím trápením zaťažuje.

Keď v marci 1941 bomba zničila jej dom v Sussexe, Virgina Wolfová spáchala samovraždu. 28. marca 1941 si naplnila vrecká kameňmi a vošla do rieky Ouse. Mala vtedy 59 rokov.

Virginia-Woolfova-samovrazda

Bipolárna afektívna porucha

Je chronické, dlhotrvajúce ochorenie, ktoré sa prejavuje patologickými, často chronickými výkyvmi nálady (afektívnou labilitou). Pojem „bipolárny“ znamená, že u ľudí s týmto ochorením sa striedajú depresívne stavy, so stavmi mánie (odtiaľ pochádza starší názov tohto ochorenia – manickodepresívna porucha).

Príznaky mánie spravidla trvajú dlhšie ako týždeň. Pod mániou sa pritom v psychiatrii rozumie ťažká porucha nálady – nielen vzrušená fáza, ale aj komplex príznakov:

  • euforickosť, prehnaná sebadôvera, zvýšená dráždivosť,
  • nadmerná podnikavosť, nedokončovanie činností,
  • bludy, znížená potreba spánku,
  • roztržitosť,
  • nadmerné utrácanie, nezodpovednosť,
  • odbrzdenosť, familiárnosť.

Hrubo narušená býva kritickosť a hodnotenie reality. Hyperaktivita sa môže stupňovať do agresívneho správania. Výsledkom môžu byť problémy v práci, strata zamestnania, narušené vzťahy a nebezpečenstvo samovražedného pokusu.

Pozitívne je, že bipolárna porucha je v dnešnej dobe mnohokrát dobre liečiteľná. Liečba pozostáva z užívania liekov v akútnej aj preventívnej fáze, a z psychosociálnej liečby. Psychoterapia prispieva ku zvýšeniu stability nálady a k menšiemu počtu hospitalizácií.

Redakčne krátené (jam)

Fotografie: google.com

Tento článok vyšiel v tohtoročnom Neuro magazíne číslo 1. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.

Neurobaner

Pridaj komentár