Zdroj foto: www.stock.adobe.com
Pompeho choroba je vzácne ochorenie s autozómovo-recesívnym typom dedičnosti. Tento typ dedičnosti znamená, že rodičia sú klinicky zdraví, ale obaja sú nositeľmi recesívnej (latentnej), genetickej vlohy pre Pompeho chorobu. Čo treba vedieť o tomto zriedkavom ochorení?
Aký predpoklad ochorenia má dieťa, ak ste nositeľom génov, ktoré ho spôsobujú?
Poznáte formy Pompeho choroby?
Ktoré príznaky si treba všímať?
Prečo diagnostiku niekedy sprevádzali omyly?
Ako vyzerá skríning a diagnostika Pompeho choroby?
Aké vyhliadky do budúcnosti majú pacienti s Pompeho chorobou?
Deti rodičov, ktorí sú nositeľmi génov pre Pompeho chorobu, majú 25 % riziko vzniku ochorenia, 50 % riziko nositeľstva recesívnej dedičnej vlohy, a štvrtina detí je úplne zdravých – teda nie sú ani nositeľmi dedičnej vlohy.
Pri Pompeho chorobe génová porucha zapríčiňuje úplný alebo veľmi výrazný deficit enzýmu alfa-glukozidázy. Postihnuté bunky s chýbajúcou alfa-glukozidázou nie sú schopné štiepiť glykogén. Nedostatok enzýmu vedie k hromadeniu glykogénu v špeciálnych štruktúrach buniek, v tzv. lyzozómoch. Najvýraznejšie je postihnuté svalstvo, čo sa prejavuje závažným ochorením svalstva, tzv. myopatiou.
Formy ochorenia
Podľa veku sa pri vzniku Pompeho choroby a závažnosti postihnutia rozlišujú tri formy ochorenia: infantilná (dojčatá predstavujú asi 10 % pacientov), juvenilná (u starších detí sa prejaví asi 10 % prípadov) a adultná (dospelí 80 %).
Infantilná forma Pompeho choroby je najťažšia. Postihnuté dojčatá totiž majú nulovú hladinu alfa-glukozidázy, rýchlo postupujúcu svalovú slabosť (a chabosť svalstva), a postihnuté sú aj srdce a pečeň. Deti s infantilnou formou bez liečby zomierajú do prvého roka života – v dôsledku kardio-respiračného zlyhania.
Pacienti s juvenilnou a dospelou formou Pompeho choroby majú určitú zvyškovú aktivitu alfa-glukozidázy. Dospelá forma vzniká v 2. až 6. dekáde života, najčastejšie vo veku od 20. do 40. rokov. Srdce ani pečeň pri dospelej forme nie sú postihnuté.
Prejavy Pompeho choroby
V detstve a adolescencii býva u týchto pacientov prítomné zaostávanie v behu, pri športových aktivitách, odstávajúce lopatky a určitá pohybová neobratnosť. Svalová slabosť, ktorá je najcharakteristickejším príznakom Pompeho choroby, sa vyvíja až v dospelom veku.
V prvých štádiách ochorenia sa mnohí pacienti sťažujú na únavu a zlú toleranciu fyzickej záťaže. Asi 50 % pacientov máva bolesti svalov, niektorí pacienti majú aj svalové kŕče. S rozvojom ochorenia sa dostáva do popredia postupujúca svalová slabosť, najmä svalov panvového a ramenného pletenca. Pacienti majú ťažkosti s chôdzou (najmä do schodov a do kopca), ťažkosti pri vstávaní zo sedu, nie sú schopní vstať z podrepu, mávajú problémy so vzpažením a predpažením horných končatín.
História liečby
Do konca 20. storočia nebola dostupná žiadna účinná liečba Pompeho choroby. Na základe výsledkov všetkých doterajších štúdií sa zistilo, že čím skôr sa ochorenie diagnostikuje, a čím skôr sa začne s liečbou, tým výraznejšie klinické zlepšenie sa u pacientov dosiahne. Ak je Pompeho choroba diagnostikovaná v neskorom štádiu, rozsiahle depozitá glykogénu spôsobia v svalových vláknach výrazné ireverzibilné zmeny, ktoré sa liečbou už nedajú zvrátiť. V najlepšom prípade sa liečbou dosiahne zastavenie progresie ochorenia.
Diagnostické omyly
Pompeho choroba býva nesprávne diagnostikovaná a vedená pod mylnou diagnózou. Táto situácia je podmienená faktom, že myopatia pri Pompeho chorobe sa klinicky prejavuje veľmi podobnými príznakmi ako rôzne iné svalové ochorenia.
K diagnostickým problémom prispievala aj skutočnosť, že donedávna neboli k dispozícii presné vyšetrovacie metodiky. V roku 2001 bola objavená, a neskôr zdokonalená metodika, ktorá meria aktivitu alfa-glukozidázy v suchej kvapke krvi.
Analýza suchej kvapky krvi predstavuje rýchlu, neinvazívnu a spoľahlivú metodiku na stanovenie aktivity alfa-glukozidázy. Test sa v súčasnosti používa ako skríningový, a je optimálny na vyhľadávanie pacientov s Pompeho chorobou.
Pompeho choroba na Slovensku
V r. 2008 sme pripravili v Slovenskej republike projekt vyhľadávania pacientov s Pompeho chorobou – pomocou skríningového vyšetrenia rizikových jedincov, spomínanou metódou suchej kvapky krvi. Projekt sme pripravili v spolupráci s Centrom pre neuromuskulárne ochorenia v UN Bratislava, Ružinov a II. Detskou klinikou FDNsP Bratislava.
V r. 2008 sme uskutočnili intenzívnu informačnú kampaň, zameranú na informovanie medicínskej a laickej verejnosti. Realizačná fáza projektu bola spustená v januári 2009. Spolupracujúci lekári (neurológovia, detskí neurológovia, pediatri, praktickí lekári, klinickí genetici) majú k dispozícii balíček, ktorý obsahuje skríningový diagnostický papierik na vyšetrenie suchej kvapky krvi a návratnú obálku.
Pri stanovovaní aktivity alfa-glukozidázy v suchej kvapke krvi sme do konca r. 2012 spolupracovali s Metabolickým laboratóriom na Univerzite v Hamburgu. Od januára 2013 sa skríningové vyšetrenie Pompeho choroby realizuje v spolupráci s Úsekom molekulovej a biochemickej genetiky Centra lekárskej genetiky v UN Bratislava.
V období od 1. januára 2009 do 30. júna 2013 sme skríningovým vyšetrením suchej kvapky krvi zachytili 5 pacientov s dospelou formou a dve deti s infantilnou formou Pompeho choroby.
V roku 2004 bol konštituovaný celosvetový register Pompeho choroby, ktorý eviduje viac ako 1 200 pacientov z 29 krajín, vrátane 7 pacientov zo Slovenska.
Skríningové vyšetrenia
Kedy sa stanovuje skríningové vyšetrenie hladiny alfa-glukozidázy metodikou suchej kvapky krvi? U dospelých a starších detí myslíme na Pompeho chorobu, ak majú rôzne svalové príznaky nevysvetliteľného pôvodu. Rizikoví sú jedinci so svalovou slabosťou, ktorá postihuje najmä svaly ramenného a panvového pletenca.
Medzi ďalšie nevysvetliteľné svalové bolesti zaraďujeme:
– zlú toleranciu fyzickej záťaže,
– svalovú atrofiu (úbytok svalov),
– dýchavičnosť,
– odstávajúce lopatky,
– skoliózu (vychýlenie chrbtice do strany).
Málo známa je skutočnosť, že prvým a jediným prejavom včasného štádia Pompeho choroby môže byť zvýšená hladina kreatínkinázy v sére, pričom pacienti nemajú žiadne subjektívne ťažkosti.
Diagnostika
Ak sa v suchej kvapke krvi zistila nulová alebo kriticky znížená hladina alfa-glukozidázy, pacienti s dospelou formou Pompeho choroby boli detailne vyšetrení v Centre pre neuromuskulárne ochorenia v UN Bratislava – Ružinov a dojčatá s infantilnou formou na II. Detskej klinike v DFNsP v Bratislave.
K štandardným vyšetreniam pri podozrení na Pompeho chorobu patrí:
– podrobné neurologické, resp. myologické vyšetrenie,
– vyšetrenie hladiny kreatínkinázy v sére,
– elektromyografické vyšetrenie,
Diagnózu Pompeho choroba definitívne potvrdí, prípadne vylúči, špeciálne enzýmové vyšetrenie aktivity alfa-glukozidázy z izolovaných leukocytov a molekulárno-genetické vyšetrenie (DNA diagnostika). Obe tieto vyšetrenia sa realizujú v Centre lekárskej genetiky, Úsek molekulovej a biochemickej genetiky, UN Bratislava – Staré Mesto.
Prognostické vyhliadky
Na záver možno konštatovať, že aktuálne možnosti liečby významne zlepšili prognostické vyhliadky pacientov s Pompeho chorobou. Pre priaznivú prognózu pacientov má rozhodujúci význam včasné indikovanie liečby, a teda aj skoré a správne určenie Pompeho choroby. Práve na to slúži aktívne vyhľadávanie týchto pacientov, spomínanými skríningovými meraniami alfa-glugozidázy v suchej kvapke krvi.
Redakčne upravené a krátene (jam), (sab)
Tento článok vyšiel pôvodne v časopise Neuro magazín od spoločnosti MedMedia.
