Žijete v súlade s vašimi vnútornými hodinami?

Odkiaľ naše telo vie, kedy ráno vstať, kedy jesť a kedy ísť večer spať? Máme v hlave nejaké „hodiny“, ktoré určujú čas, kedy sme mimoriadne vnímaví na bolesť?

Keď svitne ráno, takmer automaticky sa zobudíme a naštartujeme naše denné aktivity. A, naopak, niekoľko hodín po západe slnka sa zase ukladáme na spánok. Máme v sebe senzor, ktorý skúma našu aktivitu i únavu? Prečo sme v lete, keď svieti slnko, výkonnejší, aktívnejší, ľahšie sa nám pracuje, máme lepšiu náladu než v jesenných a zimných dňoch, keď podliehame melanchólii?

Všetky funkcie nášho tela majú svoj čas. Vnútorné hodiny reagujú na náš spánok i bdenie, duševnú kreativitu aj telesnú sviežosť. Určujú aj čas, keď sme mimoriadne vnímaví na bolesť. Za pravidelnú životosprávu sa odvďačia tým, že dušu i telo udržiavajú v správnom rytme. Ale čo, keď sa človek nimi neriadi? Mnohí žijeme v betónovom prostredí veľkomesta, budík nám prerušuje spánok v ľubovoľných hodinách, lietame cez časové pásma, veľa pracujeme bez toho, aby sme si dopriali čas na oddych, ktorý nám diktujú vnútorné hodiny. Dôsledkami sú rýchlejšie starnutie, depresie, úzkosti, nervové poruchy, zvýšené riziko srdcovo-cievnych ochorení, choroby zažívania. Ako sa tomu vyhnúť?

Odpoveď je v epifýze

Centrom vnútorných (biologických) hodín človeka sú dve malé nervové jadrá uložené v hypotalame – zadnej časti mozgu. Nastavené sú podľa aktuálnej dĺžky svetla a tmy (dňa a noci), na čom sa podieľa aj hormón melatonín. Práve ten vytvára celodenný rytmus človeka. Tvorí sa v epifýze – žľaze veľkosti hrášku, ktorá sa nachádza uprostred hlavy, a priamo z nej sa vylučuje do krvi. Signálom na tvorbu a vyplavenie melatonínu je tma, ktorú vníma naše oko spojené nervovými dráhami s epifýzou. V tme začne epifýza vylučovať melatonín, ktorý, okrem iného, navodzuje útlm a spánok. Svetlo, naopak, jeho tvorbu znižuje. Hladina hormónu cez deň je nízka a počas dňa sa nemení.

Už starí Gréci považovali epifýzu za sídlo duše človeka. Vo východných krajinách v nej dodnes vidia pozostatok magického „tretieho oka“ človeka. V epifýze sa tvorí melatonín výlučne v noci, teda za tmy, a to 8- až 10-krát
viac, ako cez deň. Rytmus tvorby tohto hormónu si organizmus neustále zlaďuje so striedaním dňa a noci. Preto táto pravidelnosť predurčuje melatonín na to, aby udával denný rytmus tela. Večer sa cítime ospalí preto, lebo epifýza začala do krvného obehu pumpovať melatonín. Tak naštartovala prípravu na spánok – spomalí sa pulz a trávenie, zníži sa krvný tlak i teplota. Melatonín v mozgu tlmí aktivitu mozgových vĺn, navodzuje spánok, redukuje stres.

Sovy a škovránky

Priebeh vylučovania melatonínu je iný u ľudí známych ako „sovy“ a iný u „škovránkov“. Z výskumov vyplýva, že u oboch ide o určité posuny pri tvorbe melatonínu. U „škovránkov“ sa melatonín začne vylučovať trocha skôr (vrcholí medzi 2. a 3. hodinou v noci), preto sú títo ľudia večer skôr unavení. Ráno však majú menej melatonínu – vstávajú skôr, sú čerstvejší, čulejší, výkonnejší. „Sovy“ to majú naopak – melatonín sa u nich začína vylučovať neskôr, pomalšie dozrieva, preto ráno potrebujú dlhší čas na naštartovanie zvyčajného denného rytmu.

Sova ráno neožije

Vynútená zmena biorytmov je proti prirodzenosti. Človek je však prispôsobivý tvor. Ak je zmena pravidelná, organizmus sa jej prispôsobí – úplne ideálne to však nie je. Potvrdiť to môžu ľudia pracujúci na zmeny. Horšie je, ak pracujú v noci nepravidelne. Organizmus sa ťažšie prispôsobí a reagovať môže aj rôznymi chorobnými zmenami. Aj úmrtnosť ľudí na srdcovo-cievne ochorenia v ranných hodinách súvisí s tým, že hladina melatonínu nadránom začne klesať a organizmus sa začne aktivizovať na denný režim. Vyplavuje sa adrenalín, zvyšuje sa krvný tlak, telesná teplota. Nárast týchto funkcií a nastavenie na denný režim po nočnom oddychu môže spôsobiť, že chorobou zranené srdce to neznesie.

Problém cestovateľov

Vnútorné hodiny reagujú rôznymi chorobami a komplikáciami aj v dôsledku časových posunov pri dlhších letoch cez časové pásma (pásmová choroba). Kto cestuje do iného časového pásma, mal by sa na to postupne pripraviť. Človek je síce prispôsobivý tvor, no niektorí ľudia sa prispôsobujú len postupne, každý deň len o hodinu, v súlade s denným svetlom. Jesť a spať by mali o hodinu skôr či neskôr podľa toho, či idú na západ alebo východ. Pri letoch smerom na západ sa čas posúva „dozadu“. Ak napríklad cestujeme do New Yorku, je tam o šesť hodín menej než napr. v Bratislave, preto sa tam ide spať o šesť hodín neskôr, než sme zvyknutí doma. Odporúča sa ísť spať neskôr než zvykneme, už pár dní pred odcestovaním, aby sme si postupne zvykli na nový rytmus.

Pri letoch smerom na východ sa chodí spávať o niečo skôr, pretože je tam viac hodín než doma. Pri prelete viacerými časovými pásmami je dobré čím skôr sa prispôsobiť miestnemu času. Problém zosúladenia biorytmov trvá obyčajne tri až päť dní. Pomôže užitie doplnku stravy s bioaktívnym melatonínom v tabletkách, ktorý možno kúpiť v lekárňach i na letiskách bez lekárskeho predpisu. Melatonín navodí spánok aj vtedy, keď je vonku svetlo, redukuje stres a lieči poruchy biorytmu spôsobené prekonávaním časových pásem. Tabletky sa opakovane užívajú už pár dní pred cestou podľa presného časového plánu.

Výkonnosť počas dňa

Cez deň je aj viac vrcholov výkonnosti.

Jeden je okolo 9. hodiny, a trvá približne do pol jedenástej predpoludním.

Druhý vrchol je popoludní od 15. do 16.30 hod. Je to optimálny čas na dôležité rokovania, a vtedy by sme mali vykonávať ťažšie práce.

Okolo obeda je útlm, preto je v tom čase vhodná obedňajšia prestávka. Môže sa využiť na pasívny oddych, ale i na prechádzku za denného svetla na čerstvom vzduchu. Obedňajší oddych pridá na výkonnosti.

Dobre vedieť, že:

– pred spaním treba vypiť mlieko s medom, mliečny koktail s banánom,

– pri zmene letného času na zimný sa čím skôr treba prispôsobiť časovým podmienkam,

– ráno sa zapozerať na najsvetlejšie miesta oblohy, zapáliť si silné svetlo,

– človek, ktorý málo spí, vyzerá starší a častejšie podlieha infekciám,

– vplyvom melatonínu je poobede citlivosť na bolesť nižšia,

– zdrojmi melatonínu sú aj ovos, sladká kukurica, ryža.

Tento článok vyšiel v tohtoročnom Neuro magazíne číslo 3-4. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.

Pridaj komentár