13 x zdravá strava

Zdieľaj
0
|

Len máločo je také dôležité pre ľudské zdravie ako strava. Zdravé potraviny sú pritom veci bežné – nepotrebujete siahnuť hlbšie do peňaženky, ani nestratíte veľa času ich hľadaním v špecializovaných obchodoch.

Len máločo je také dôležité pre ľudské zdravie ako strava. Zdravé potraviny sú pritom veci bežné – nepotrebujete siahnuť hlbšie do peňaženky, ani nestratíte veľa času ich hľadaním v špecializovaných obchodoch. Stačí si len uvedomiť dôležitosť svojho zdravia a prehodnotiť vzťah k nemu.

Sliznica črevného traktu o rozlohe 200 m2 je najčastejšou cestou prieniku infekcie do ľudského organizmu. Jedlá plné chemických konzervantov a prísad znehodnocujú črevnú bariéru, a vytvárajú z nej potenciálnu cestu nákazy. Neskracujme si preto život konzumovaním nekvalitných a nezdravých potravín!

Zoznam trinástich zdravých zložiek potravy, ktorý je jednoduchým návodom na každodenné používanie, zahŕňa to najdôležitejšie, aby ste si predĺžili a skvalitnili život.

Ovocie a zelenina

Základné kritérium kvality ovocia a zeleniny je čerstvosť. Len máloktorý obchodný reťazec nás nechce oklamať čo do kvality a čerstvosti ovocia a zeleniny (a je vôbec taký?). Ak sa potravina dlho skladuje, alebo zbiera v nezrelom stave, aby sa počas transportu neznehodnotila, výrazne klesá jej nutričná hodnota. Veľmi jednoducho sa to dá overiť. Stačí ochutnať rajčinu dopestovanú doma, a hneď zistíme, že sa s tou „náhražkou“ rajčiny zo supermarketu nedá zrovnávať.

Všetky ovocné druhy, ktoré u nás rastú, obsahujú antioxidanty. Niektoré viac, niektoré menej, ale najvyšší obsah je v tých, ktoré rastú voľne v prírode. Čučoriedky, brusnice, černice, maliny, jahody, šípky, chren, medvedí cesnak. Je moderné vyrábať antibakteriálne tablety z brusníc, ale nič sa nevyrovná čerstvým čučoriedkam či brusniciam, ktoré rastú voľne.

Vláknina

Vláknina, obsiahnutá napr. v strukovinách alebo ovsených vločkách, pôsobí protektívne (ochranne, podporne) viacerými mechanizmami:

-zväčšuje objem stolice a urýchľuje jej pohyb, čím znižuje dobu kontaktu karcinogénov so sliznicou,

-viaže karcinogény na svoje polymérové štruktúry,

-upravuje zloženie črevnej flóry smerom k probiotickým kultúram,

-znižuje hladinu niektorých baktériových enzýmov v čreve, a bráni tak aktivácii látok, spôsobujúcich nádorové zmeny.

Alkohol

Jeho nežiaduce účinky, akútne aj chronické, závisia od požitého množstva a doby trvania konzumácie. Všeobecne, 10g  etanolu je prítomných v:

-plechovke (0,3l) 12 stupňového piva,

-120 ml čistého vína,

-30 ml 43 % destilátu.

Riziková hranica pravidelného denného pitia alkoholu je 20-40 g etanolu u žien a 40-60 g etanolu u mužov. Dnes postupne zisťujeme, že príjem alkoholu v nízkych dávkach priaznivo ovplyvňuje hladinu dobrého HDL cholesterolu, zhlukovanie krvných doštičiek, a má aj antioxidačný účinok. Aj keď malé dávky spomínaných mokov ľudskému telu neuškodia, predsa len existujú ľudia, ktorí by sa mu mali úplne vyhnúť. Patria sem:

– deti a neplnoletí,

– bývalí alkoholici,

– tehotné a dojčiace ženy,

– ľudia trpiaci ochoreniami pečene a tráviaceho ústrojenstva,

– duševne chorí,

– ľudia užívajúci niektoré druhy liekov.

Víno

Víno má špecifické vlastnosti, ktorým sa budeme venovať samostatne. Pohár frankovky, neronetu, kabernetu či alibernetu obsahuje resveratrol, čo je antioxidant, ktorý sa vyskytuje najmä v červenom víne. Molekulárny kardiológ, profesor Lionel Opie dokázal, že resveratrol predlžuje život nielen kvasinkám – pomáha aj človeku, pretože priaznivo ovplyvňuje bielkovinu regulujúcu starnutie.

Na obsah resveratrolu vo víne má vplyv pôda, slnko, technológia výroby, a najmä macerácia (počas nej sa uvoľňujú antioxidanty). Resveratrol nemá farbu; nie je červený; uvoľňuje sa zo šupky, a tá veľmi efektívne zabíja plesne a baktérie. Mužom stačia dve, ženám dokonca len jedno deci vína pri jedle, aby si im znížila hladinu cukru v krvi, a vyvarovali sa srdcovému infarktu.

Mastné ryby

V rámci prevencie srdcovo-cievnych ochorení by sme mali konzumovať ryby, resp. rybí tuk, a to 2-3 krát týždenne. Najdokonalejší je v tomto úhor – preto je taký drahý. Ale stačí aj losos, plevelná ryba ako sleď, či relatívne lacné sardinky – aj tie vedia stabilizovať bunkovú membránu v srdci, a znižujú tak úmrtnosť na choroby srdca. Zásluhu majú na tom hlavne Omega-3 mastné kyseliny.

Bravčová masť

Aj keď by sa mohlo zdať, že do tohto zoznamu nepatrí, nie je to úplne tak. Bravčová masť obsahuje menej nasýtených mastných tukov ako maslo, a vôbec neobsahuje transformy mastných kyselín, ako je to v prípade margarínov. Bravčová masť je lepšia ako maslo, pretože je zo 45 % tvorená z kyseliny olejovej, ktorá má bod topenia 13,4 stupňa Celzia: kyselina elaidová z margarínov má pre ľudské telo nedosiahnuteľných 45 stupňov Celzia. Mýtus, že bravčová masť škodí a margarín prospieva, je v dnešnej dobe úplne vyvrátený.

Kvalitné mäso

Tu zohráva hore spomínaná čerstvosť  tiež významnú úlohu. Bravčové mäso obsahuje trochu viac tuku ako hovädzie, ale je veľmi bohaté na vitamín B, zinok a selén. Neobsahuje žiadne transformy mastných kyselín, pretože ošípaná nie je prežúvavec, ktorý si ich vie vyrobiť. Najdôležitejšie však je, že tieto kyseliny sú iné, ako tie, ktoré vyrobíme v chemických fabrikách, a tvárime sa, že vyrábame zdravé potraviny.

Musíme si ale dávať pozor, aké mäso kupujeme, a skadiaľ pochádza. Nie je na škodu, keď si všímame spôsob mrazenia – nechceme predsa platiť za vodu. Našťastie sa stále dá kúpiť kvalitné mäso od slovenských výrobcov, alebo si ho môžeme zaobstarať priamo z dvorov, ktoré rýchlo pribúdajú.

Olivový olej

Za najdokonalejší tuk z hľadiska prínosov pre zdravie považuje prof. Viliam Bada panenský olivový olej. Obsahuje prirodzené, nie dodatočne pridané fytosteroly, a možno si ním pokvapkať chlieb, šalát, alebo na ňom aj vyprážať. Olivový olej má výnimočné kvality, a neprepaľuje sa. Ak už musíme niečo vyprážať, z hľadiska stability je na prvom mieste.

Vajcia

Vysoký cholesterol neznamená, že žiadny cholesterol jesť nebudeme. Vaječný žĺtok obsahuje 250 mg cholesterolu, čo sa považuje za dennú dávku, a tiež zdraviu prospešný lecitín a vitamín D3. Ten, kto skonzumuje viacej vajec, si zablokuje syntézu cholesterolu, a napokon má cholesterolu v krvi menej. Vajcia vôbec neobsahujú transformy mastných kyselín, a patria k pilierom zdravej výživy. Samozrejme, najlepšie sú tie, ktoré zniesli sliepočky behajúce po dvore, a nie tie z uzavretých klietok. Žĺtok z vajec zlepšujú pamäť, zrak aj pevnosť kostí.

Čistá voda

Jedným z najväčších potravinových prehreškov dnešnej doby je prílišná konzumácia sladených nápojov. Vinu na tom nesieme my sami, pretože sme úplne apatickí, a nechali sme sa zlákať vidinou rýchleho, no pritom nezdravého stravovania. Prečo piť v každom litri Coca-Coly 28 kociek cukru? V 0,5 litri milkshaku 17 kociek cukru? Alebo v obľúbenej litrovej kofole 20 kociek cukru?

Voda je, oproti iným nápojom, v podstate zadarmo. Rozhodne nám neskráti život, práve naopak, predĺži nám ho kvôli lepšiemu metabolizmu tukov. Voda vyplavuje nadbytočnú soľ a zbavuje telo toxínov. A viac ako dve tretiny váhy ľudského tela tvorí voda. Bez vody človek za pár dní umiera. Tak prečo sa jej tak bojíme?!

Kakao

Konzumácia čokolády s minimálne 70 % obsahom skutočného kakaa s kakaovým maslom je pre telo veľmi prospešná. Nielen kvôli našim cievam, či priaznivým účinkom na riadenú vazodilatáciu (rozšírenie ciev) cievnej steny, ale aj kvôli príjemným pocitom pri jej konzumácii. Takáto čokoláda je liek. Lenže, musíme si dávať pozor na tzv. tmavú, horkú čokoládu, ktorá má len 15 a menej percent kakaa.

Bryndza

Je to skvelý mliečny výrobok, s vynikajúcimi probiotickými účinkami, ktoré komplexne podporujú imunitu. Opísal ich náš špičkový vedec, biochemik, profesor Libor Ebringer. Nie náhodou je zástancom čistej, plnotučnej nepasterizovanej bryndze z ovčieho mlieka. Takáto bryndza, pravidelné jedlo našich predkov, má obrovskú probiotickú kapacitu – oveľa väčšiu, ako v televízii propagované „zázračné“ probiotiká.

Mlieko

Asi málokto tuší, že na obsahu tuku a cholesterolu v mlieku ani tak veľmi nezáleží. V plnotučnom kravskom mlieku s 3,5-percentným obsahom tuku je trikrát menej cholesterolu, ako v materskom stabilnom mlieku. Potom vyvstáva otázka: prečo u detí nepreferujeme umelú mliečnu výživu?!

Deti, ktoré dostávali umelé mlieko so zníženým obsahom cholesterolu, priberali o jednu tretinu rýchlejšie, ako tie, ktoré boli dojčené. Ukázalo sa, že dojčenie je jasnou ochranou pred obezitou a vznikom cukrovky, pričom zvyšuje odolnosť a zlepšuje inteligenciu. Pozitívne zložky mlieka sú aj v kravskom a kozom mlieku –  no nie v koncentrácii materského stabilného mlieka, ktoré je potrebné len u novorodencov.

„Nech je jedlo tvojím liekom a liek tvojím jedlom.“ Hippokrates

Ilustračná fotogafia

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba