Click here! Adopcia: Áno alebo nie? Ako prebieha osvojenie dieťaťa na Slovensku?

Adopcia: Áno alebo nie? Ako prebieha osvojenie dieťaťa na Slovensku?

Zdieľaj
0
Blog| |
adopcia-dieťaťa-na-slovensku

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Pre stále viac bezdetných rodín je adopcia jedinečnou, a častokrát aj jedinou nádejou, ako sa stať rodičmi.

Adopcia je právom považovaná za najlepší spôsob, ako pomôcť deťom bez rodiny, aj párom bez detí.

Ako prebieha adopcia na Slovensku?

Aké podmienky musíte spĺňať?

A má šancu jeden človek?

Ak vás zaujíma téma adopcie, prípadne o nej priamo uvažujete, nasledujúci článok je práve pre vás!

Žiadateľov je viac, ako detí

Ľudia, ktorí uvažujú o adopcii, sa na rodičovskú úlohu pripravujú odlišne, ako biologickí rodičia. Väčšina dvojíc veľmi dlho zvažuje, či vôbec podniknúť prvý krok.

Podľa štatistík prejde približne 1 rok od prvotnej myšlienky po reálny čin. Ďalším úskalím je to, že adoptívni rodičia vstupujú do procesu so slabou predstavou a nedostatočnou prípravou.

V súčasnosti je u nás oveľa viac žiadateľov o adopciu, ako detí, ktoré možno adoptovať. Situácia je teda skôr výhodná pre deti, pretože sa rozširuje výber najideálnejších náhradných rodičov.

Uchádzači sú zase v nevýhode, pretože väčšina z nich nebude uspokojená. Mnohokrát aj preto, že sa nedokážu prispôsobiť potrebámnárokom zvereného dieťaťa.

Adopcia v minulosti a dnes

Adopcia je historicky najstaršia forma náhradnej starostlivosti. Vývoj adopcie kopíruje prirodzený vývoj kultúry v európskej spoločnosti. Prvú fázu predstavuje Starý Rím. V tomto období sa adopcia praktizovala vo vyšších spoločenských vrstvách – kvôli zaisteniu kontinuity rodového menamajetku.

Stredovek a novovek priniesli do postoja k deťom zásadný obrat. Najmä kresťanstvo sa zaslúžilo o útulky pre opustené deti, formálne však adoptovala deti len šľachta. Ľud sa ujímal detí hlavne zo zištných dôvodov – predstavovali lacnú pracovnú silu.

V časoch osvietenstva a nastupujúceho racionalizmu vznikali prvé sirotince. Išlo o pokročilejšiu formu ústavnej starostlivosti, dôraz sa presunul od záchrany života dieťaťa, k výchove dieťaťa. Romantizmus znamenal nový príliv citovosti. Najčastejšími argumentami boli humanizmus, filantropizmus a dobročinnosť.

Posledných 100 rokov

V období prvej republiky, sa adopcia vo väčšine európskych štátov upravuje osobitnými zákonmi. Výchova sa demokratizuje. Po druhej svetovej vojne bola u nás preferovaná kolektívna výchova, rodinná výchova bola čiastočne potlačovaná.

V roku 1963 však bola, vďaka zákonu o rodine, rodina znovu uvedená na prvé miesto. Zároveň sa otvorila nová perspektíva adopciám a ďalším formám náhradnej rodinnej starostlivosti.

V súčasnosti sa rozvíja aj medzinárodná adopcia. Vznikajú rozličné formy náhradnej rodinnej starostlivosti, a s nimi aj rôzne inštitúcie, ktoré ju riadia a propagujú. Taktiež sa venuje zvýšená pozornosť ženám, ktoré sa dieťaťa vzdali.

adopcia-ako-prebieha

Zdroj foto: AdobeStock.com

Adopcia verzus iné formy náhradnej rodinnej starostlivosti

Keď rodina nerešpektuje základné potreby dieťaťa (biologické, psychické a emocionálne), pričom nedochádza k náprave ani po úradnej intervencii, na Slovensku sa to rieši vyňatím dieťaťa z nevhodného prostredia. Vtedy nastupujú opatrenia právnej pomoci pre štátom odobrané dieťa: náhradná starostlivosť alebo adopcia.

Pod pojmom náhradná starostlivosť rozumieme 3 termíny:

  1. Náhradná osobná starostlivosť.
  2. Náhradná pestúnska starostlivosť.
  3. Ústavná starostlivosť.

V zmysle zákona č 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele je umiestnenie dieťaťa do ústavnej starostlivosti krajným riešením, a preto dostáva prednosť náhradná rodinná starostlivosť.

Zákon o rodine nezačleňuje adopciu k formám náhradnej starostlivosti, keďže adopciou dieťa nadobúda také právne postavenie, akoby bolo vlastným dieťaťom osvojiteľov. Naopak, Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele považuje adopciu za jednu z foriem náhradnej rodinnej starostlivosti.

Noví rodičia a nový vzťah

Adopcia je trvalým riešením pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej biologickej rodine. Ide o rodinno-právny vzťah, ktorý vznikne medzi osvojiteľmi (žiadateľmi) a osvojencom (dieťaťom) na základe rozhodnutia súdu.

Adopcia vlastne nahrádza rodičovstvo. Osvojitelia majú rovnaké práva a povinnosti voči dieťaťu, ako všetci „bežní“ rodičia. Súčasne zaniká rodičovská zodpovednosť pôvodnej rodiny, rovnako ako vzťah medzi dieťaťom a pôvodnými rodičmi. Naopak, vzniká vzťah medzi osvojiteľmi a osvojencom – medzi novými rodičmi a dieťaťom.

Dieťa dostáva pri adopcii nový rodný list, v ktorom sú ako rodičia uvedení osvojitelia. Dieťa adopciou získava rovnaké práva ako pokrvné dieťa, no s právami mu pribúdajú aj povinnosti vo vzťahu k osvojiteľom.

Biologickí rodičia strácajú možnosť akéhokoľvek kontaktu s dieťaťom. Aby nedochádzalo k nežiaducim stretnutiam, prípadne zámernému vyhľadávaniu, dieťa je umiestnené do vzdialenejšieho okresu, či kraja.

adopcia-ako-postupovať

Zdroj foto: AdobeStock.com

Aké sú podmienky na adopciu?

K osvojeniu dieťaťa môže dôjsť len za predpokladu, že obaja rodičia s tým súhlasia, pričom zákon o rodine uvádza okolnosti, kedy sa súhlas biologických rodičov nevyžaduje. Je to vtedy, ak (§ 102, zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine):

  • počas najmenej 6 mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa – najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť, nevynaložili úsilie na úpravu rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa (ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka),
  • počas najmenej 2 mesiacoch po narodení dieťaťa, neprejavili oň žiadny záujem (ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka),
  • je rodičom žena, ktorá požiadala o utajenie svojej osoby (v súvislosti s pôrodom), a počas najmenej 2 mesiacov po narodení dieťaťa, neprejavila oň žiadny záujem,
  • biologickí rodičia dajú súhlas na osvojenie vopred, bez vzťahu k určitým osvojiteľom.

9-mesačná starostlivosť pred adopciou

V zmysle zákona o rodine, musí byť maloleté dieťa pred rozhodnutím súdu o osvojení najmenej 9 mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa (tzv. predosvojiteľská starostlivosť). Náklady spojené s touto starostlivosťou uhrádza budúci osvojitelia.

Počas tohto obdobia osvojitelia lepšie spoznávajú dieťa, zároveň si overia silu svojej motivácie. Ak osvojiteľ nepodá návrh na adopciu najneskôr v lehote 18 mesiacov od zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti, súd môže predosvojiteľskú starostlivosť zrušiť.

V minulosti existovali dva typy adopcie: zrušiteľná a nezrušiteľná. Súčasný zákon chápe adopciu ako nezrušiteľnú, ale vo výnimočných prípadoch môže súd rozhodnutie do 6 mesiacov zmeniť. Adopciu môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme maloletého dieťaťa.

Z hľadiska pohlavia je väčší záujem o dievčatá. Vek, v ktorom zvyčajne dochádza k osvojeniu, je 0 až 6 rokov.

Kto sa môže stať osvojiteľom?

Osvojiteľom môže byť len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a ktorá má osobnostné predpoklady, najmä zdravotné a morálne, pričom je zapísaná do zoznamu žiadateľov. Výnimočne si môže adoptovať dieťa aj jedna osoba, ak bude osvojenie v záujme dieťaťa.

Medzi osvojiteľmi a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Dôležité je, aby noví rodičia vyhovovali dieťaťu svojimi povahovými aj morálnymi vlastnosťami, svojimi záujmami aj inteligenciou. Dieťa by im malo taktiež vyhovovať svojimi potrebami, schopnosťami, temperamentom, či pohlavím.

adopcia-staršieho-dieťaťa

Zdroj foto: AdobeStock.com

Osamelá osoba ako osvojiteľ

Osamelými osvojiteľmi sú častejšie ženy. Osamelý osvojiteľ obvykle nemá rovnaké možnosti na vhodné dieťa, ako páry. Je to kvôli tomu, že záujemcov o adopciu je viac, ako detí, ktoré sú právne voľné. Podľa výskumu, väčšina opýtaných (matiek a otcov) si myslí, že osamelá žena by mala dostať také vhodné dieťa ako bezdetní manželia.

Postup pri adopcii

Cesta žiadateľov o adopciu sa začína na ÚPSVR v mieste bydliska. Tam budúci rodičia dostanú potrebné informácie a vyplnia dotazník. Potom musia absolvovať lekárske vyšetrenie. Skúmajú sa rôzne obmedzenia, ktoré by im bránili v starostlivosti o dieťa, napríklad:

  • chronická choroba,
  • ťažké obmedzenie pohyblivosti,
  • ťažké zmyslové poruchy (slepota, hluchota a pod.),
  • pohlavná choroba,
  • nákazlivá choroba,
  • znížené duševné schopnosti.

Uchádzačov posielajú aj do psychologickej poradne, kde sa posudzujú ich ľudské a morálne kvality.

Prvé návštevy dieťaťa

Po absolvovaní všetkých vyšetrení, sa dostávate do evidencie osôb, ktoré žiadajú o osvojenie dieťaťa. Generálna skúška nastáva, keď pre vás nájdu vhodné dieťa. Môžete sa naň ísť pozrieť do detského domova, alebo ústavu, a tu sa postupne spoznávať.

Prítomný psychológ hodnotí váš prístup k dieťaťuvzájomnú interakciu. Stretnutia sa neskôr opakujú, až kým si na seba nová rodina nezvykne. Niekedy to nevyjde, a prichádza do úvahy iné dieťa, alebo je potrebná psychoterapia kandidátov na rodičovstvo.

Pre úspešnú adopciu je nevyhnutná široká spolupráca pracovníkov z rôznych oborov, keďže ide o spoločensky, psychologicky, biologicky a medicínsky náročný proces. Spolupráca by mala vyústiť v čo najdokonalejší obraz o dieťati a adoptívnych rodičoch, na vytvorenie optimálnych podmienok pre kladné rozhodnutie súdu.

Ak chceme redukovať výskyt problémov medzi osvojiteľmi a osvojencom, musíme podrobne spoznať povahové vlastnosti dieťaťa, ale aj adoptívnych rodičov. Obraz získame nielen komplexným vyšetrením všetkých, ale aj skúmaním spôsobu života a prostredia, v ktorom bude nová rodina spoločne žiť.

Všetci zúčastnení musia mať jediný cieľ – aby vhodné dieťa prišlo do vhodnej rodiny a aby adopcia splnila to, čo sa od nej očakáva: hlboké uspokojenie a životnú náplň deťom, aj ich novým rodičom.

Adopcia staršieho dieťaťa

Prijímanie starších detí do náhradných rodín je u nás zatiaľ málo rozšírené, čo sa zdôvodňuje ťažkosťami vo vzájomnom prispôsobovaní. Na druhej strane – pre dieťa nikdy nie je neskoro. Ako to chápať?

Človek potrebuje rodičov nielen v útlom detstve, ale aj počas dospievania, dokonca v dospelosti, či ešte neskôr, keď si sám založí rodinu. A život adoptívnych rodičov je tiež bohatší, keď sa dožijú vnúčatpravnúčat od adoptovaného dieťa.

Medzinárodná adopcia

Od roku 2001 sú medzinárodné adopcie realizované podľa Haagského dohovoru. Prípady osvojenia dieťaťa zahraničnými pármi sú však na Slovensku ojedinelé. Je to preto, že u nás nepociťujeme nedostatok detí (vhodných na adopciu), ale aj preto, že medzinárodná adopcia je finančne náročná.

Potencionálni adoptívni rodičia si totiž musia hradiť cestovné náklady, náklady spojené s pobytom v cudzine, prekladateľské služby a pod. Navyše, aby dieťa mohlo odísť zo svojej rodnej krajiny, musí sa dostatočne zblížiť s novou rodinou, na čo niekedy nie je dostatok času.

Budúci osvojitelia sa musia zaručiť, že poskytnú dieťaťu riadnu adaptáciu v novom jazykovomkultúrnom prostredí. Odborníci zároveň skúmajú psychickú a inteligenčnú spôsobilosť dieťaťa, aby bez väčších problémov zvládlo túto zmenu.

Riziká adopcie

Adoptívne rodičovstvo je náročnejšie ako rodičovstvo biologické. Prečo je to tak? V pozadí každej adopcie je určite minulosť dieťaťa, resp. minulosť jeho biologických rodičov. A samozrejme, je tu aj minulosť adoptívnych rodičov.

U adoptovaného dieťaťa treba rátať s rôznymi genetickými činiteľmi. Deti, ktoré u nás prichádzajú do adopcie, sú často z jednej sociálnej vrstvy, žijúcej na okraji spoločnosti. Výskyt degeneračných javov, telesných a duševných porúch, či asociálneho správania, je tu vyšší, než priemer bežnej populácie.

Najčastejším rizikom je vrodený nižší intelektový rozvoj dieťaťa. Výskumy však ukazujú, že deti, ktorých biologickí rodičia vykazovali hlboko podpriemernú inteligenciu, prospievali v adoptívnych rodinách v podstate normálne, a neskôr sa uplatnili na úrovni zodpovedajúcej skôr rodičom adoptívnym, než biologickým.

Podľa výskumov, školský prospech adoptovaných detí nie je v priemere horší, ako v bežnej populácii. Ďalšie prieskumy ukazujú, že deti, ktorých biologickí rodičia boli na nízkej úrovni, mohli, ak boli adoptované v útlom veku, dosiahnuť takú úroveň duševných schopností, že sa minimálne vyrovnali priemernému obyvateľstvu. Tento priaznivý vývoj pokračoval aj v dospelosti.

Príbeh adoptovaného dievčaťa

Každé dieťa, ktorého sa vlastní rodičia vzdajú, ostáva touto skúsenosťou navždy poznačené. Príkladom nám môže byť dievča rómskeho pôvodu, ktoré celé detstvo a dospievanie bojovalo s tým, že vyzerá odlišne, ako jej adoptívni rodičia a zvyšok rodiny.

Stále premýšľala nad tým, prečo sa jej vzdala vlastná mama, aké vážne dôvody na to mala. Zistila, že jej matka mala 6 detí a ona bola najmladšia. Väčšina jej súrodencov skončila v detskom domove, a nikto si ich nechcel adoptovať, pretože boli na adopciu už starí.

Nakoniec si teda uvedomila, aké mala šťastie, a bola adoptívnym rodičom ešte vďačnejšia. Vyštudovala vysokú školu a našla si dobrú prácu. Plánuje si založiť vlastnú rodinu, určite chce mať aspoň dve deti. Tento príbeh je jasným dôkazom, ako môže adopcia zmeniť život dieťaťa.

Rozmýšľate nad adopciou? Skúste odpovedať na nasledujúce otázky:

  1. Aké sú vaše dôvody a vaša motivácia pre adopciu?
  2. Vyrieši adopcia vaše osobné problémy?
  3. Obohatí adopcia váš osobný a manželský život?
  4. Chcete dieťa pre seba, alebo chcete byť rodinou pre dieťa?
  5. Aké sú vaše očakávania od dieťaťa?
  6. Chcete si adoptovať dieťa, aby vaše biologické dieťa malo kamaráta?
  7. Ste schopní milovať dieťa, ktorého minulosť nepoznáte?
  8. Ste schopní zvládnuť celý proces adopcie?
  9. Vidíte adopciu dieťaťa ako riešenie vašej neplodnosti?
  10. Ako ovplyvnila neplodnosť vaše manželstvo a pohľad na seba samého?
  11. Ste vyrovnaní s vašou súčasnou situáciou?
  12. Nie ste príliš vášnivo zaujatí myšlienkou adopcie?

Tieto otázky môžu byť užitočné pri zhodnotení vlastnej pripravenosti na adopciu. Každý prípad je jedinečný a každé rozhodovanie veľmi zodpovedné. Treba dlho zvažovať, lebo vždy hrozí riziko neúspechu. Je to však veľká šanca pre opustené dieťa.

Dobré slovo na záver

Napriek všetkým rizikám, význam adopcie je nesmierny. Ak budúci osvojitelia nie sú zaťažení predsudkami o vplyve dedičnosti, a naopak chápu, že oveľa dôležitejšie sú výchovné vplyvy, majú predpoklady na to, aby sa stali dobrými rodičmi.

Veď prečo sa, napriek rôznym komplikáciám a relatívne dlhému čakaniu, ľudia rozhodnú adoptovať „cudzie“ dieťa? Pretože dieťa bolo, je a vždy bude tou najväčšou hodnotou pre rodinu, aj celú spoločnosť.

Zdroje:

Gažiková, E. Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela. Nitra. 2016.

Matějček, Z. Náhradní rodinná péče. Praha. 1999.

Schmidtová, E. Listy nielen o adopcii. Martin. 1990.

Schooler, J., E. Adopcia: vzťah založený na sľube. Bratislava. 1999.

Škoviera, A. Emocionálne a sociálne narušené dieťa a jeho inštitucionálna výchova. Bratislava. 2002.

Šmajdová, Búšová, K., Kučera, M. Profesionální rodičovství. Praha. 2015.

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine

Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele

www.adopcia.sk

www.navrat.sk

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba