Röntgenové žiarenie: Môže byť röntgen nebezpečný?

Zdieľaj
0
Prevencia| |
ako funguje röntgen historia

(Zdroj foto: Shutterstock.com)

Každý z nás sa minimálne raz ocitol v situácii, keď mu vyšetrujúci lekár oznámil, že vyhral exkluzívnu cestu po nemocnici, na konci ktorej dostane zvláštnu fotografiu – RTG snímku.

Laik je pri pohľade na takúto fotku v rozpakoch, no odborníci už vedia, ako vyzerajú vnútorné štruktúry nášho tela. To im neskôr pomôže pri stanovení diagnózy a terapie.

Novodobejšou metódou röntgenového žiarenia je ,,CT-čkoˮ (počítačová tomografia), ktoré ukazuje vyšetrovanú oblasť tela komplexnejšie a podrobnejšie.

Chvíľka dejepisu – história röntgenu

Prvým priekopníkom a objaviteľom RTG žiarenia bol Nemec Wilhelm Conrad Röntgen (1845 – 1923). Počas svojho štúdia navštevoval viaceré vysoké školy, stal sa aj doktorom filozofie. V roku 1900 získal miesto vedúceho katedry fyziky na Mníchovskej univerzite.

28. decembra 1895 Röntgen publikoval svoj objav o lúči X. Pomenoval ho podľa toho, že v matematike sa značka X používa na označovanie niečoho neznámeho.

Neskôr lúče pomenovali podľa svojho objaviteľa. V roku 1901 bola udelená vôbec prvá Nobelova cena z fyziky – a práve W. C. Röntgenovi.

Vedec zomrel v roku 1923 na karcinóm hrubého čreva. Ochorenie pravdepodobne nesúviselo s jeho prácou, keďže nosil ochranný odev.

Röntgenové žiarenie versus rádioaktívne žiarenie

Treba si uvedomiť rozdiel medzi týmito dvomi pojmami. Röntgenové žiarenie je elektromagnetické ionizujúce žiarenie, ktoré vzniká prudkým zabrzdením urýchlených elektrónov, alebo prechodom elektrónov na nižšie energetické hladiny v atóme. Oproti tomu rádioaktívne žiarenie je trochu iná káva – vzniká pri rozpade atómov.

Pacienti sa často pýtajú, koľko žiarenia „dostávajú“ za jedno vyšetrenie. Najväčšiu radiačnú záťaž spôsobuje panoramatická snímka. Avšak aby došlo k poškodeniu tkaniva, museli by sme absolvovať 200 takých snímok. Netreba sa teda ničoho báť, lekári vedia, čo robia.

Ako vzniká výsledný obraz?

Z röntgenu prichádza zväzok RTG lúčov, ktoré dopadajú na vyšetrovanú oblasť. V medicíne sa RTG využíva preto, že tkanivá, ktoré obsahujú vysoký podiel vody, pohlcujú menej žiarenia, ako napríklad kosti, ktoré majú nízky podiel vody.

Žiarenie, ktoré nebolo absorbované, sa zachytí na kazete, v ktorej je umiestnený film. Na filme vzniká obraz, ktorý sa po spracovaní zviditeľní takto:

  • tkanivá, ktoré absorbujú viac žiarenia, spôsobujú zatemnenie obrazu – biele časti,
  • tkanivá, ktoré absorbujú menej žiarenia, spôsobujú prejasnenie obrazu – tmavé časti.

V röntgenológii treba zatemnenie a prejasnenie chápať opačne. Pri pohľade na výsledok fotenia vidíme, že tkanivá, ktoré obsahujú nižší podiel vody (napr. kosti), sú biele, kým tkanivá s vyšším obsahom vody, respektíve vzduchu, pohlcujú menej žiarenia, a tým pádom sú tmavé.

röntgen hrudníka

Zdroj foto: Shutterstock.com

 Výhody röntgenového vyšetrenia

  • Pomerne lacná zobrazovacia technika – náklady na snímky a RTG prístroj, hlavne v porovnaní s CT prístrojom alebo ostatnými zobrazovacími prístrojmi, sú nižšie.
  • Nebolestivosť – ešte sa nenašiel pacient, ktorého by röntgenovanie bolelo.
  • Rýchlosť – zhotovenie snímky trvá niekoľko sekúnd (niekedy minút). Pri novších prístrojov netreba fotku spracovať, a je rovno preposlaná lekárovi.
  • Dostupnosť – RTG sa nachádza aj v mnohých ambulanciách, nielen v nemocniciach, resp. na klinikách.

Nevýhody RTG

  • Nedostatočná podrobnosť výsledného obrazu – niektoré štruktúry na RTG snímke nevykazujú dostatočný kontrast, resp. nemožno pozorovať menšie štrukturálne zmeny.
  • Skreslený obraz – pacient má byť počas vyšetrenia nehybný, niekedy sa však pohne. Vtedy bude obraz znehodnotený alebo skreslený.
  • Kovové predmety – kovové predmety na RTG snímke môžu zakrývať diagnosticky dôležité podrobnosti.
  • Pridružené ochorenia – meteorizmus (nadmerná tvorba plynov v tráviacom trakte človeka), ascites (prítomnosť voľnej tekutiny v brušnej dutine).
  • Zaťaženie pacienta žiarením – podrobnejšie informácie sa dozviete nižšie.

Röntgen rôznych častí tela

Rôzne časti nášho tela sa vyšetrujú rôznymi metódami, prístrojmidávkami žiarenia. Popis jednotlivých snímok vyžaduje odborné vzdelanie a skúsené oči – tým pádom by sme to mali nechať na lekára. Tu je niekoľko príkladov.

Röntgen hrudníka

Ide o jedno z najčastejších vyšetrení. Používa sa pri podozrení na zápalové ochorenie pľúc, alebo na pozorovanie srdca. RTG hrudníka môže prebiehať v ľahu alebo postojačky – všetko záleží od toho, na čo má lekár podozrenie.

V ľahu sa napr. nedá pozorovať tekutina v pľúcach. Nevýhodou RTG hrudníka je to, že nájdené štruktúrne zmeny sú málo informatívne. Práve vtedy sa využívajú ďalšie zobrazovacie metódy, ktoré poskytujú lekárovi podrobnejšie informácie.

Röntgen brucha

Bežne dostupné, no veľmi cenné vyšetrenie, z ktorého vie skúsený lekár vyčítať veľa informácií. V súčasnosti sa používa hlavne na vylúčenie akútnych brušných príhod, napríklad zápalu slepého čreva.

Röntgen končatín

Pri úrazoch a pádoch sa používa na zobrazenie prípadných zlomenín. Pri bolestiach s neznámou príčinou sa zase využíva na vylúčenie alebo potvrdenie rakovinotvorných zmien v kostiach.

OPG

Panoramatická snímka, na ktorej je kompletne zobrazené zuboradie (horné aj dolné), čeľustné dutiny, či temporomandibulárné kĺby.

OPG poskytuje zubárovi informácie o osmičkách (zuboch múdrosti), ale aj o ostatných zubov, ich vzájomných polohách, či ich výživovaní.

Ďalšie „zubárske“ RTG vyšetrenia: RVG (na vyšetrenie koreňového kanála), BITE-WING – tzv. záhryzový snímok (na medzizubné a skryté kazy).

röntgen zubov

Zdroj foto: Shutterstock.com

Komplexné zobrazovacie metódy s RTG technikou – CT vyšetrenie

Kvôli vyššie uvedeným nevýhodám klasického röntgenu, a teda pre získanie komplexného zobrazenia štruktúr v rôznych hĺbkach, bola vyvinutá transmisná röntgenová tomografia. CT vyšetrenie poskytuje trojrozmerné zobrazenie tkanív. Využíva sa na:

  • vyšetrenie celého tela,
  • zistenie poúrazových stavov,
  • 3D rekonštrukciu poškodeného orgánu (napríklad hrubého čreva),
  • monitorovanie úspešnosti onkologickej liečby.

Pomocou kontrastnej látky sa presnejšie zobrazujú štruktúry (s lepšími okrajmi). Kontrastná látka nie je povinná, keďže pacienti na ňu často reagujú citlivo – alergickou reakciou. Pre vyšetrovaného môžu byť nepríjemné aj zvuky vygenerované strojom.

Vyhodnotenie výsledkov má na starosti rádiológ, čo často trvá niekoľko dnítýždňov. Výsledok dostaneme na prenosnom nosiči (CD-čku), ktorý odovzdáme lekárovi, čo nám naordinoval vyšetrenie.

CT vyšetrenie má aj svoje nevýhody. Hlavný problém spočíva v jeho ne/dostupnosti, keďže bežná ambulancia CT-čko nemá. Ide o veľký prístroj, aj cena vyšetrenia je pomerne vysoká. CT-čko preto nájdeme buď v nemocniciach, alebo na súkromných klinikách.

Kontraindikácie RTG/CT – kedy nás nemôžu vyšetriť?

Keďže RTG a CT pracujú na tom istom princípe, len štruktúra je rozličná, kontraindikácie sú rovnaké. Spomeňme niektoré stavy, kedy nám takéto vyšetrenie neodporučia.

  • Tehotenstvo – dôsledku žiarenia sa môže poškodiť vyvíjajúci plod. Tehotenstvo je absolútnou kontraindikáciou pre takéto vyšetrenie.
  • Precitlivenosť na jód – jód je hlavnou zložkou kontrastnej látky – hrozí anafylaktický šok, bez urgentnej lekárskej pomoci dokonca smrť.
  • Klaustrofóbia – platí pre CT vyšetrenie. Pacienta môžu prepadnúť klaustrofóbne pocity, k čomu dopomáhajú aj „divné“ zvuky, ktoré produkuje prístroj. Navyše pacientov nepokoj obvykle skreslí výsledok vyšetrenia.

Dôsledok röntgenového žiarenia na telo

Každopádne musíme prekročiť určitú hranicu žiarenia, aby sa niečo „udialo“. Ale môže sa udiať aj dobré. Napr. zvýšené röntgenové (ionizujúce) žiarenie má preukázateľné terapeutické účinky. Ionizujúce žiarenie sa využíva v rádioterapii onkologických pacientov, keďže dokáže poškodzovať rýchlo sa množiace bunky.

Najčastejšie príznaky nadmerného ožiarenia (nežiaduce ožiarenie):

  • Skoršie príznaky – nevoľnosť, zvracanie, točenie hlavy, bolesti hlavy.
  • Neskoršie príznaky – neregulované rozmnožovanie buniek – vznik nádorov, poškodenie pohlavných orgánov, poškodenie žliaz s vnútorným vylučovaním.
röntgenové žiarenie škodlivosť

Zdroj foto: Shutterstock.com

RTG vyšetrenie – áno, alebo nie?

Hore opísane vyšetrovacie metódy sú pre pacienta jednoznačne užitočné. Reprezentujú neinvazívne vyšetrovacie metódy, pomocou ktorých vie lekár určiť diagnózu, monitorovať a prispôsobovať priebeh liečby.

Samozrejme, všetko má svoje výhody aj nevýhody. No ak má pacient pravdepodobne zlomenú končatinu, zrejme neodmietne RTG. Veď zle zahojená kosť za to nestojí. Takisto sa nikto nepoteší, keď mu vypadne trvalý zub len preto, že odmietol jeden röntgen.

Skríningové vyšetrenia majú zase veľkú úlohu v záchyte závažných ochorení. Ak nám aj zistia vážnejšie ochorenie, lekári dobre vedia, že skríning môžeme absolvovať maximálne 3 – 4x do roka. S týmto počtom pritom nedosiahneme ani minimum hraničnej hodnoty ožiarenia.

Niektorí pacienti sa ani tak neboja nadmerného ožiarenia, ako skôr výsledku vyšetrenia. Neklaďte si preto otázku ,,Čo ak mi niečo nájdu?“. Predsa len je lepšie, keď bojujeme proti niečomu, čo už poznáme – a veľakrát práve vďaka röntgenu alebo CT vyšetreniu.

„Všetko je jed, vo všetkom je jed. Záleží len od dávkyˮ. 

Paracelsus, švajčiarsky filozof a lekár

Pridaj komentár

Registrácia