Psychóza alebo aj nereálna realita

Zdieľaj
0
Príznaky| |
akutna-psychoza-priznaky

(Zdroj foto: Shutterstock.com)

Väčšina z nás si pod pojmom „zdravotný problém“ predstaví hlavne zápal hrdla, vysoký tlak alebo ťažkosti s trávením.

Netreba ale zabúdať, že existujú ochorenia, pri ktorých vás netrápi práve fyzická bolesť.

Jedným z nich je aj psychóza alebo psychotická porucha. Až 1 – 3 % populácie má s psychotickou poruchou aspoň jednu skúsenosť za život.

Čo je to psychóza?

Popísať, čo ľudia so psychózou prežívajú, nie je vždy ľahké. Príznaky sa (do určitej miery) u každého líšia, a taktiež sa môžu meniť v závislosti od trvania ochorenia. V skratke sa však dá povedať, že títo ľudia majú problémy so správnym vnímaním reality, čiže často si ju vysvetľujú mylne.

Čo môže vyvolať psychózu?

Príčin, prečo sa psychotická porucha objaví, môže byť niekoľko. U niektorých ľudí vyvolá psychózu iné ochorenie, ako bipolárna porucha, ťažká depresia alebo úzkosť, dlhodobá nespavosť, AIDS, syfilis, Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba alebo mozgový nádor. Spúšťačom môže byť aj nadmerné užívanie alkoholudrog.

K drogám, ktoré môžu vyvolať psychózu, patria: kokaín, amfetamín, metamfetamín, extáza, marihuana, LSD, psilocybín a ketamín.

Kedy sa psychóza najčastejšie vyskytuje?

Nástup ochorenia je hlavne v mladej dospelosti: u mužov je to 18 – 25 rokov, u žien 25 – 35 rokov.

Najčastejšie príznaky psychózy:

  • Emocionálne zmeny – sú sprevádzané pocitmi odstupu od vlastného tela alebo myšlienok, dojmom, že okolitý svet je zvláštny a nereálny. Môžete cítiť aj výrazné zmeny nálad, alebo je pre vás ťažké, vyjadriť city.
  • Zmyslové zmeny – halucinácie. Ide o stav, keď zmyslovo vnímate niečo, čo reálne neexistuje, pritom sa vám to ale môže zdať veľmi skutočné. Halucinácia môže byť zraková, sluchová, čuchová, chuťová, dokonca aj pocitová. Napríklad počujete hlasy, alebo niekde vidíte postavy, ktoré tam reálne nie sú.
  • Bludy – nereálne, mylné predstavy, ktoré sa človeku nedajú vyhovoriť. Ide napríklad o paranoju, že vás niekto sleduje, alebo že sa vás niekto snaží zabiť. Objavujú sa aj problémy so sústredením a s pamäťou.
  • Zmeny chovania – psychóza môže spôsobiť problémy v spoločenskom, rodinnom aj pracovnom živote. Nastáva sociálna izolácia, chýba motivácia, alebo – naopak – dochádza k zvýšenej aktivite, zvýšenej agresivite, alebo sa človek smeje v nevhodných situáciách.

Príznaky sa delia aj iným spôsobom: na pozitívnenegatívne. Pozitívne príznaky sú tie, kde je niečo „navyše“ (halucinácie, bludy), negatívne príznaky zas tie, pri ktorých niečo „chýba“ (sociálny kontakt, motivácia).

psychóza-psychozy-druhy

Zdroj foto: Shutterstock.com

Existujú rôzne typy psychotických porúch:

  • Schizofrénia – vyššie spomínané negatívne a pozitívne príznaky trvajú aspoň 6 mesiacov. Schizofrénia tvorí až dve tretiny všetkých psychóz.
  • Schizotypová porucha – je charakterizovaná krátkodobými halucináciami a bludmi, ktoré si ľudia uvedomujú. Človek sa uzatvára do seba, stráca kontakty s priateľmi a známymi.
  • Poruchy s bludmi – bludy sú jediným, respektíve najnápadnejším príznakom.
  • Akútne a prechodné psychotické poruchy – psychotické príznaky trvajú len krátky čas (2 – 3 týždne).
  • Schizoafektívna porucha – objavuje sa depresia alebo manická porucha.

Kedy navštíviť lekára?

Ak pociťujete niektoré zo spomenutých príznakov, nemusí to ešte znamenať, že vás postihla psychóza. Až 75 – 90 % „psychotických príhod“ je prechodných. Krátka strata motivácie, keď sa vám niečo nepodarí v práci, problémy so sústredením sa (napr. po rozchode, rozvode), to nie je nič neobvyklé. Avšak, ak vám tieto stavy spôsobujú ťažkosti počas niekoľkých týždňov, máte halucinácie alebo bludy, vyhľadajte psychiatra, ktorý vám pomôže.

Hlavným lekárom v liečbe psychóz je psychiater, ktorého vám odporučí všeobecný lekár. Psychiatrovi pravdivo odpovedajte na všetky otázky. Nezamlčujte, ak ho bude zaujímať, či ste brali drogy alebo nesprávne užívali lieky, aj to totiž môže byť príčina vášho problému.

Psychiater by mal vedieť:

  • aké psychické problémy pociťujete,
  • kedy sa začali,
  • ako zvyčajne vyzerá váš deň,
  • či trpíte na iné ochorenia,
  • aké lieky užívate,
  • či máte psychické poruchy v rodine,
  • či ste v poslednej dobe prekonali nejakú traumu.

Liečba psychózy

Skorá diagnostika, nasledovaná okamžitou liečbou, dokáže zlepšiť vyhliadky na vyliečenie. Pri psychózach sa predpisujú predovšetkým antipsychotiká. Tieto lieky rozdeľujeme na typické (skôr objavené) a atypické (lieky druhej generácie).

Typické antipsychotiká

Odstraňujú nielen halucinácie a bludy, ale aj nepokoj, zmätenosť a prípadnú agresivitu. Taktiež dokážu upraviť poruchy spánku. Môžu (ale aj nemusia) vyvolať určité vedľajšie účinky:

  • parkinsonizmus – príznaky, ktoré sa podobajú na Parkinsonovú chorobu (tras, stuhnuté svalstvo, pomalé pohyby),
  • nepotlačiteľné pohyby,
  • znížený tlak,
  • zrýchlenie tepu srdca.
maniodepresivna-psychoza-z-marihuany

Zdroj foto: Shutterstock.com

Zriedkavým, ale závažným vedľajším účinkom, je aj neuroleptický malígny syndróm. Prejavuje sa horúčkou, nestabilným krvným tlakom a problémami s pohybom.

O výskyte týchto príznakov okamžite informujte lekára!

Najčastejšie používané typické antipsychotiká: chlórpromazín, chlórprotixén, flufenazín, flupentixol, haloperidol, levomepromazín a zuklopentixol.

Atypické antipsychotiká

Vedľajšie účinky sa vyskytujú v menšej miere. Navyše, atypické antipsychotiká majú aj lepší efekt na potlačenie „negatívnych“ príznakov psychóz. Ak ich však užívate, môže dôjsť k zvýšeniu hmotnosti, hladiny cholesterolu či glukózy v krvi.

Predtým, ako začnete antipsychotiká brať, informujte sa u psychiatra o všetkých možných vedľajších účinkoch a prístupných opatreniach. Spoločne s lekárom nájdete lieky, ktoré sú pre vás najvhodnejšie.

Odporúča sa, aby vás pred začatím liečby odvážili, zmerali vám obvod pásu, tlak krvi, tepovú frekvenciu, hladinu cholesterolu, tukov a cukru v krvi. Tieto parametre by mali byť sledované počas celej liečby. Niekedy lekár odporučí aj vyšetrenie srdca (elektrokardiogramom).

Na začiatku vám nasadia nižšiu dávku antipsychotika, ktorú budú postupne zvyšovať (až na predpísanú). Takto si váš organizmus ľahšie zvykne na liek. Počas tohto obdobia budete chodiť častejšie na kontroly, psychiater musí totiž odsledovať, ako na liečbu reagujete (či vám zaberá).

Jednotlivé antipsychotiká sa líšia účinkami, resp. spektrom vedľajších účinkov, takže môže pár mesiacov trvať, kým s lekárom nájdete „to“ najvhodnejšie pre vás.

Ako pôsobia antipsychotiká?

Už po niekoľkých hodinách pocítite upokojujúci účinok. Halucinácie a bludy však ustúpia až po niekoľkých dňoch, resp. týždňoch užívania.

Nezabúdajte, že pitie alkoholu je počas liečby zakázané! Rovnako by ste mali byť opatrní pri šoférovaní, keďže antipsychotiká ovplyvňujú pozornosť!

Najčastejšie používané atypické antipsychotiká: amisulpirid, aripiprazol, klozapín, kvetiapín, loxapín, olanzapín, paliperidón, risperidol, sertindol, sulpirid, ziprasidón a zotepín.

psychoza-liecba

Zdroj foto: Shutterstock.com

K liekom sú potrebné aj sedenia

Popri užívaní antipsychotík, môžete vyskúšať aj sedenia s profesionálom (psychiater/psychológ). Rozhovory vám dopomôžu k vyrovnanejšej psychike a lepšiemu zvládaniu psychóz. Kognitívno-behaviorálna terapia pozostáva z aspoň 16 sedení, pri ktorých budete hľadať spôsoby, ako sa vyrovnať s príznakmi. Vďaka sedeniam porozumiete tomu, čo je to psychóza, naučíte sa identifikovať jej príznaky, kontrolovať mylné myšlienky a svoje správanie.

Existujú aj sedenia, pri ktorých sú prítomní členovia vašej rodiny. Ide o veľmi prospešnú terapiu – rodina pochopí, čím si prechádzate, a potom vám dokáže lepšie pomôcť.

Dobré výsledky sa dosahujú aj pri terapii umením, keď pomocou kreslenia, hudby, tanca alebo divadla môžete vyjadriť svoje pocity. Terapia umením prebieha v rámci skupiny ľudí s podobným ochorením, pod vedením školeného odborníka.

Kedy je potrebná hospitalizácia?

Niekedy, najmä pri ťažkých prípadoch psychózy, je nutná hospitalizácia. Na prvý pohľad sa vám toto riešenie nemusí pozdávať, no môže to byť pre vás najlepšia voľba.

Psychózy bývajú zákerné práve v tom, že vaše vnímanie reality je pozmenené. V prípade, že sa psychóza vystupňuje natoľko, že ohrozuje vašu bezpečnosť, resp. je ohrozená bezpečnosť ľudí vo vašom okolí, hospitalizácia nemusí byť dobrovoľná. „Zbavenie svojprávnosti“ vás ochráni, skúsení odborníci sa o vás budú starať 24 hodín denne a dostanú vás rýchlo „na nohy“. Psychóza nie je neliečiteľné ochorenie, a ak budete trpezliví, už zakrátko sa môžete cítiť rovnako dobre, ako predtým.

Autorka je farmaceutka, vyštudovala Farmaceutickú fakultu UK v Bratislave

Bibliografia

  1. Psychosis and schizophrenia in adults: prevention and management, Clinical guideline, National Institute for Health and Care Excelence, February 2014
  2. SPC vybraných liekov
  3. Understanding psychosis – for health professionals, Headspace National Youth Mental Health Foundation, 2016

Pridaj komentár

Registrácia