Alkoholizmus: Pijeme na zdravie?

Podľa štatistík, vypijú Slováci v priemere 13 litrov čistého alkoholu ročne. Nepiť, je na Slovensku nezvyčajné. Naozaj pijeme na zdravie?

Vačšina konzumentov alkoholických nápojov si neuvedomuje, že pitie alkoholu má rozsiahle zdravotné a sociálne následky. Infekčné ochorenia, poškodenia žliaz s vnútornou sekréciou, choroby krvi a krvotvorných orgánov, ochorenia obehovej, dýchacej, nervovej, tráviacej sústavy, ale aj zhubné nádory, komplikácie v tehotenstve, choroby kože a svalov, poranenia, otravy, psychické poruchy – pod všetky tieto diagnózy sa výraznou mierou podpisuje aj „majster Alkohol“.

Treba však dodať – tichý zabijak, pretože poškodenie organizmu sa zvyčajne objavuje až po rokoch pitia. Človek pije roky bez toho, aby cítil varovné príznaky. A keď už prídu, býva zvyčajne neskoro. Nielen pre vyvinutú závislosť, ale aj pre nenávratne poškodené orgány v tele. Aj keď alkohol postihuje všetky orgánové systémy v tele, jeho účinok je markantný najmä v oblasti centrálneho nervového systému. Alkohol je definovaný ako neurotoxín, nie nadarmo sa mu teda hovorí aj zabijak nervových buniek.

„Alkohol robí človeka veselším, rozjarenejším, stráca zábrany, a život sa mu zdá bezstarostnejší. Kvôli počiatočným príjemným pocitom, má tendenciu pitie opakovať, a takto vzniká reťaz, ktorá sa už nedá vlastnou voľou preťať,“ hovorí neurológ, prof. MUDr. Peter Kukumberg, PhD., prednosta II. neurologickej kliniky Lekárskej fakulty UK Univerzitnej nemocnice Kramáre.

Pán profesor, alkohol je v spoločnosti stále bežnou vecou. Prečo?

Alkohol patrí v našej spoločnosti medzi najviac tolerované drogy. Už história – napríklad americká prohibícia, alebo zákazy v bývalom Sovietskom zväze – ukazuje, že boj proti konzumácii alkoholu, neprináša, žiaľ, žiadny efekt. Ak sa však alkohol pije s mierou, môže byť pre organizmus aj prospešný. Problém je však v tom, že miera býva často prekračovaná, a žiadny človek nemôže tušiť, či práve on nepatrí k ľuďom, ktorí majú genetické, alebo iné predpoklady na to, aby sa stali alkoholikmi. S alkoholom teda musíme narábať naozaj veľmi opatrne.

Alkohol je označovaný ako neurotoxín. Čo to znamená?

Neurotoxín je označenie akejkoľvek látky, ktorá ničí nervové bunky, a alkohol medzi ne patrí, pretože riadny „alkoholový ťah“, dokáže nenahraditeľne zničiť niekoľko tisíc, dokonca aj desaťtisíce nervových buniek a spojení v mozgovej kôre. Alkohol je teda neurotoxický, ale ak sa pije hoci denne, v miernej forme môže byť liekom, aj príjemnym spoločníkom, dokonca aj inšpiratívnym faktorom.

Aký objem – podľa vás – predstavuje mierna forma konzumácie alkoholu?

Tolerancia na alkohol je individuálna. Anglický politik Winston Chuchill povedal: „Z alkoholu som si zobral viac, ako si alkohol zobral zo mňa“. Miera, ktorá neubližuje, sa dá u zdravého muža s normálnou hmotnosťou vyjadriť dvomi pivami denne alebo dvomi decilitrami vína; u ženy, ktorej metabolizmus znáša alkohol horšie, je to oveľa menej. Zaujímavý a málo preskúmaný je fakt, že ak si na pitie privykne ženský organizmus, je devastovaný oveľa rýchlejšie, ako mužský.

V spoločnosti sa pitie väčšinou pripisuje mužom…

Problematika pitia žien sa podceňuje, a štatistiky neprinášajú presné čísla. Predpokladá sa však, že ženský alkoholizmus stúpa. Ženy pijú inak ako muži. Stretávame sa s prípadmi tzv. skriňových alkoholičiek, keď ženy – z rôznych dôvodov – popíjajú samy, denne, tajne, fľašky schovávajú po skriniach, a ani nevedia, ako sa stávajú alkoholičkami.

Alkohol sa vďaka svojim učinkom označuje za zabijaka nervových buniek. Ako pôsobí alkohol na nervovú bunku?

Alkohol nervovú bunku toxicky zničí, bunka podlieha nezvratnej degenerácii, z ktorej sa už nikdy nespamätá, a zaniká. Nechcem však preháňať, aby ľudia neboli príliš úzkostliví, a nezačali sa prehnane obávať o svoje zdravie.

Je pri zobrazovacích metódach vidieť rozdiel medzi mozgom alkoholika a nealkoholika?

Celkom evidentne. Práve moderné zobrazovacie metódy nám umožňujú vidieť mozog ako na dlani, a zaznamenávať markantné zmeny, ktoré v ňom dokáže alkohol napáchať. Počítačová tomografia, či vysoko citlivé vyšetrenia magnetickej rezonancie, umožňujú vidieť typické zmeny, spôsobené alkoholom. Patri k nim, laicky povedané, zväčšenie mozgových komôr, v ktorých sa nachádza mozgovo-miechový mok, na úkor mozgového tkaniva, a následna atrofia mozgu. U alkoholika je veľmi typický obraz zmenšovania oblasti zadnej lebečnej jamy, v ktorej sa nachádza mozgový kmeň a ďalšie mozgové štruktúry. Tie výrazne trpia. Mimochodom, práve mozoček nám – stratou rovnováhy – ako prvý signalizuje, že sme ľahko podpíti. Ak celková atrofia zasiahne už aj čelné laloky mozgu, v ktorých sa nachádzajú dôležité mozgové centrá, ktoré robia človeka človekom, trpia aj kognitívne funkcie mozgu. Pre pokročilé štádium alkoholizmu sú charakteristické: ubúdanie intelektu, výpadky pamäti, povahových vzorcov, správanie nerešpektujúce ľudskú etiketu.

Ako pôsobí dlhodobá konzumácia alkoholu na obaly nervových vlakien?

Spôsobuje tzv. degradáciu myelinizácie bielej mozgovej hmoty, čo znamená, že sa poškodzujú obaly nervových vlákien, ktorú sú dôležité na prenos nervového vzruchu. Ak sa dlhodobým pitím poškodia, nervový signál sa nedostáva na patričné miesto, čím vzniká hluché miesto v mozgu. Alkohol však neničí len centrálny, ale aj periférny nervový systém, čo sa prejavuje napríklad stratou schopnosti chodiť, obmedzením hybnosti rúk; postihnutý pociťuje tzv. parestézie – pocity tŕpnutia, mravčenia, pálenia, kŕče a bolesti. Ide o nezvratné a nenapraviteľné zmeny, ktoré sú sprevádzané atrofiou svalstva končatín. Nervové vlákna sú veľmi citlivé na toxické pôsobenie alkoholu, a pri poškodení sa nedokážu regenerovať.

Ľudia sa k pitiu neradi priznávajú, pretože to pokladajú za osobnostné zlyhanie. Môže byť za rôznymi zdravotnými problémami práve alkohol, bez toho, aby to lekár odhalil?

Môže sa to stať len čiastočne, pretože jednak sa to ukáže na výsledkoch pečeňových testov, na druhej strane, tento stav potvrdia výsledky neurologického vyšetrenia, posúdenie psychického stavu pacienta a iné metódy. Sučasná medicína dokáže bezpečne zdiagnostikovať človeka ako pijana, aj keby to akokoľvek popieral.

Môže alkohol priamo spustiť nejaké neurologické ochorenia?

Alkohol spúšťa epilepsiu. Zdorazňujem však, že epilepsia je syndróm. Človek, ktorý trpí epileptickými záchvatmi, nesmie vypiť ani kvapku alkoholu. Toto ochorenie má rôzne príčiny, ale nech sú akékoľvek (napríklad po prekonanej cievnej príhode, alebo na genetickom podklade), každý pacient s takýmito záchvatmi, musí byť absolútny abstinent. Okrem epileptického záchvatu, ktorý mu hrozí po vypití alkoholu, je ohrozovaný tzv. status epilepticus, keď sa aj po vypití jedného piva dostaví séria epileptických záchvatov, medzi ktorými niet prestávky, a ktorá vyčerpá organizmus natoľko, že vedie k smrti. Tento stav nedokážeme ani pri súčasných možnostiach liečby medicínsky zvrátiť. Pacientov s epilepsiou upozorňujeme, že je pre nich nebezpečná aj rumová pralinka.

Naša psychika sa formuje v mozgu. Ak pravidelnou konzumáciou alkoholu zabíjame mozgové bunky, ničíme postupne aj našu psyché?

Alkohol nahlodáva vlastnosti, ktoré robia človeka človekom. Patrí sem nielen pamäť, inteligencia, schopnosť asociácie, používanie toho, čo sme sa už naučili, ale aj charakterové vlastnosti, ako sú voľa, elán, energia, schopnosť prekonávať prekážky, schopnosť sebakritky, sebadisciplíny. Najviac je zničená vôľová zložka osobnosti, keď si už človek nedokáže rozkázať, ani sám pomôcť.

Prečo napriek tomu, čo všetko o alkohole vieme, je boj s ním taký náročný?

Treba si uvedomiť, že alkoholizmus je choroba, ktoré má svoje číslo diagnózy. Toto spoločnosť nechce akceptovať a uznať, a stále si myslí, že je to chyba jedinca. Ale alkoholik, vlastnou voľou a vlastnými silami, už nedokáže tento stav zvládnuť, aj keď si ho v triezvom stave plne uvedomuje. Tu musí prísť pomoc zvonku.

Vedeli ste, že…

  • Podľa štatistík WHO, je Slovensko v celosvetovom sledovaní na 19. mieste v spotrebe alkoholu na dospelého obyvateľa, v rámci Európy na 18. mieste? Z globálneho hľadiska sa u nás teda pije vysoko nadpriemerne.
  • 77 % dospelých Slovákov a Sloveniek občas alebo pravidelne konzumuje alkoholické nápoje? Ťažkých pijanov je u nás približne 400.000. Každoročne je diagnostikovaných asi 6.000 ľudí so závislosťou od alkoholu.
  • Európa vypije približne 4x viac alkoholu, ako zvyšok sveta? Vo vyspelých krajinách sa pitie počas pracovného týždňa považuje za chorobný stav. Posledné výskumy ukazujú, že Slováci pijú viac doma (v rodine), čím ukazujú zlý príklad deťom.

Odborníci tvrdia, že závislosť sa môže vyvinúť už vtedy, ak denne vypijeme viac ako pol litra piva denne, viac ako dve deci vína, alebo viac ako jeden poldecák tvrdého alkoholu, a že by sme mali piť maximálne dvakrát za týždeň.

OTESTUJTE SA: SOM ALKOHOLIK?

Johns Hopkinsov test pre alkoholizmus (20 otázok)

  1. Pijete v práci?
  2. Zhoršuje pitie váš každodenný život?
  3. Pijete, pretože ste nesmelý/á v styku s ostatnými ľuďmi?
  4. Zhoršuje pitie vašu reputáciu?
  5. Mali ste výčitky svedomia po pití?
  6. Mali ste niekedy finančné problémy pre pitie?
  7. Chodíte do zlej spoločnosti a pochybných podnikov, keď pijete?
  8. Zanedbávate pre pitie rodinu?
  9. Sú vaše ambície nižšie kvôli pitiu?
  10. Žiada sa vám piť v určitý čas dňa?
  11. Potrebujete piť i na druhý deň ráno?
  12. Spôsobuje vám pitie problémy so spánkom?
  13. Je vaša výkonnosť nižšia v súvislosti s pitím?
  14. Ohrozuje pitie vaše zamestnanie alebo podnikanie?
  15. Pijete, aby ste unikli pre problémami a starosťami?
  16. Pijete osamote?
  17. Mali ste niekedy stratu pamäti v súvislosti s pitím?
  18. Vyhľadali ste v súvislosti s pitím lekára?
  19. Pijete, aby ste si upevnili sebavedomie?
  20. Boli ste hospitalizovaný/á v nemocnici v súvislosti s pitím?

(pod pojmom „pitie“ sa rozumie pitie alkoholických nápojov)

Ak ste odpovedali ÁNO na jednu otázku, je to varovanie, že sa môžete stať alkoholikom.

Ak ste odpovedali ÁNO na dve otázky, je pravdepodobné, že sa alkoholikom čoskoro stanete.

Ak ste odpovedali ÁNO na tri otázky, je vysoko pravdepodobné, že ste závislý/á od alkoholu.

Ilustračné fotografie

Tento článok vyšiel v minuloročnom Neuro magazíne číslo 3-4. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.


2 odpovedí na “Alkoholizmus: Pijeme na zdravie?

Pridaj komentár