Poruchy príjmu potravy je diagnóza, ktorá má v medzinárodnej klasifikácii chorôb číslo F50, prepukne najčastejšie vo veku 14 – 18 rokov. Asi len 10% pacientov a pacientok s poruchou príjmu potravy však vyhľadá lekársku pomoc. Porucha príjmu potravy obvykle predstavuje pokus o zvládanie hlbších emočných problémov, ktoré v danom veku človek nedokáže zvládnuť inak. Ochorenie pritom vedie k osamelosti, pridružujú sa výkyvy nálady, úzkosť a depresie.
Čo je to mentálna anorexia?
Mentálna anorexia je úmyselné, spravidla bezdôvodné znižovanie hmotnosti. Pacient chudne niekoľkými spôsobmi:
- diétami,
- nadmerným cvičením,
- zvracaním (krátko po jedle),
- zneužívaním liekov, najmä preháňadiel.
Hmotnosť je podpriemerná, až extrémne nízka, napriek tomu tu zostáva snaha ďalej chudnúť.
Mentálna bulímia
Mentálna bulímia sú opakované záchvaty prejedania sa veľkým množstvom jedla. Nasleduje zvracanie, alebo kompenzácia iným spôsobom (nadmerným cvičením, zneužívanie liekov – preháňadiel). Ide o obdobu hladovania. Hmotnosť je zväčša normálna alebo na spodnej hranici normy.
Poruchami príjmu potravy trpia najmä ženy
Mentálnou anorexiou trpí 0,5 – 1% žien, mentálnou bulímiou 1 – 3 %. Muži tvoria menej ako 10 % všetkých prípadov.
Pre obe formy – mentálna anorexia aj mentálna bulímia – je typický strach z nadváhy, naliehavá potreba chudnúť či neustále zaoberanie sa myšlienkami na jedlo a hmotnosť.
Bulimické a anorektické fázy sa môžu striedať. Manipulácia s hmotnosťou a stravovaním prináša pocity moci a kontroly – avšak tie časom začnú nahrádzať všetky ostatné záujmy, a stávajú sa hlavnou náplňou života.
Prečo vznikajú poruchy príjmu potravy?
Mentálnou anorexiou sú najviac ohrozené perfekcionistky – mladé ženy zamerané na výkon, ktoré zle znášajú zlyhanie, a chceli by byť vo všetkom “dokonalé”. Mentálnou bulímiou sú zas viac ohrozené dievčatá, u ktorých často kolíše nálada, mávajú pocity prázdnoty, smútku, agresivity voči sebe a väčšiu tendenciu vyhľadávať pôžitky.
Častokrát ide o dievčatá z rodín, kde sa nehovorí o negatívnych pocitoch, alebo má rodina vysoké nároky na „výkon“ dieťaťa. Rodičia sa snažia dieťa vo všetkom kontrolovať, no dávajú mu málo emočnej podpory. Nezriedka ide o rodiny, ktoré sa snažia (navonok) pôsobiť vždy perfektne.
Rizikové sú aj chaotické rodiny, kde sa každý stravuje inak, kde neplatia žiadne pravidlá. Rizikové je tiež prostredie s priamymi nárokmi na štíhlosť (baletky, modelky, herečky, gymnastky atď).
Poruchy príjmu potravy a tlak spoločnosti
Všeobecný dostatok jedla a menej pohybu vytvárajú podmienky pre nadváhu u väčšej časti populácie. Štíhlosť je naproti tomu ponúkaná médiami ako kritérium úspechu v živote. To má vplyv na sebahodnotenie u mladých ľudí – pocit hodnoty vychádza prevažne z atraktívneho vzhľadu. Mladej generácii sa nedostatočne ponúkajú vnútorné hodnoty ako protiváha k ideálu krásy.
Telesné následky hladovania:
- úbytok mozgovej hmoty (vratný, neskôr nevratný),
- poškodenie zubnej skloviny, uvoľňovanie zubov z ďasien, kazivosť zubov,
- rozleptanie sliznice pažeráka, zriedkavo i prasknutie pažeráka (pri opakovanom zvracaní) – smrteľné riziko,
- spomalené vyprázdňovanie žalúdka, časté “pálenie záhy“,
- porucha pohyblivosti čriev – chronická zápcha, nafukovanie brucha po jedle,
- zápal pankreasu,
- kŕče vo svaloch a svalová slabosť z nedostatku vitamínov a iónov,
- vymiznutie menštruačného krvácania (amenorea), neplodnosť (hormonálne poruchy),
- spomalený tep, znížený tlak krvi, arytmie (z nedostatku draslíka – straty zvracaním) – smrteľné riziko,
- chudokrvnosť z nedostatku železa, nedostatok krviniek a krvných doštičiek (z útlmu kostnej drene),
- osteoporóza – odvápnenie kostí, zlomeniny i pri bežnom pohybe,
- suchá, praskajúca koža, zápaly kože v okolí úst (zo zvracanie),
- lanugo – jemné chĺpky na koži tváre a trupu (pri extrémnom vychudnutí),
- vypadávanie vlasov, lámavosť vlasov a nechtov (nedostatok vitamínov),
- akútne zlyhanie obličiek (pri preháňadiel a zneužívaní liekov na odvodnenie).
Psychické následky hladovania:
- strata všetkých záujmov a vzťahov,
- sklon k izolácii,
- strata kritickosti k neprimeranému chudnutiu,
- poruchy koncentrácie,
- pokles psychického výkonu,
- nedôvera v seba, aj v ostatných,
- vzťahovačnosť, podráždenosť,
- depresie, úzkosti,
- pocity viny a hanby,
- samovražedné myšlienky.
Čo podniknúť?
- Zdôverte sa niekomu, komu veríte.
- Skúste sa stravovať s rodinou, s kamarátmi – nejedávajte osamote.
- Poraďte sa s odborníkom na duševné zdravie (psychiatrom alebo psychológom).
Liečbu porúch príjmu potravy vedie psychiater, v spolupráci so psychológom, prípadne aj s ďalšími lekármi (gynekológom, gastroenterológom). Prebieha ambulantne, v ťažších prípadoch v nemocnici: bežný je 2 – 3 mesačný pobyt (podobne ako pri liečbe závislostí).
Anorexie a bulímie sa nezbavíte zo dňa na deň
Závažnosť týchto diagnóz spočíva v tom, že nestačí, keď sa “naučíte” normálne stravovať, alebo dosiahnete primeranú hmotnosť – úspech bude pravdepodobne iba krátkobodý. Porucha príjmu potravy totiž prekrýva hlbšie emočné problémy, a tie sa riešia v psychoterapii. Niekedy sa pracuje aj s príbuznými.
Lieky a motivácia pacienta
- Lieky môžu pomôcť pri potláčaní pridružených symptómov – depresie, úzkosti, výkyvoch nálad.
- Liečba trvá tým dlhšie, čím dlhšie trval neliečený problém.
- Jej úspešnosť závisí najmä od motivácie pacientky/pacienta.
Zdroj: Liga za duševné zdravie SR
Redakčne upravené: Ján Mútala
1 odpovedí na “Anorexia a bulímia: Poruchy príjmu potravy”