Autolytický debridement – inovácie v hojení akútnych a chronických rán

Zdieľaj
0
PR správy| |
debridement rany

(Zdroj foto: Shutterstock.com)

Chronické rany zväčša nepredstavujú život ohrozujúci stav, „iba“ závažný medicínsky problém. Rany všeobecne zhoršujú kvalitu života, obmedzujú pri výkone práce, spôsobujú bolesti a kladú nároky na ošetrovateľskú činnosť.

Liečba rán je často zdĺhavákomplikovaná, ak ich neošetrujeme správnymi postupmi. Bežná rana bezprostredne po vzniku prechádza niekoľkými typickými fázami. Najprv sa v čerstvej rane okamžite samoaktivuje systém na zastavenie krvácania. Následne rana prechádza fázou čistenia, keď sa z nej odstraňujú nečistotyodumreté tkanivá.

Hovoríme o tzv. debridemente, ktorý je v súčasnosti veľmi diskutovanou témou na fórach o hojení chronických rán. Debridement znamená odstránenie nekrotického (devitalizovaného) tkaniva, a všetkých nežiaducich nečistôt a zložiek rany, ktoré bránia riadnemu hojeniu rán.

Táto fáza trvá spravidla niekoľko dní. Po odstránení všetkých nečistôt a odumretých tkanív sa mení prostredie v rane, nastupuje niekoľkotýždňové budovanie nového tkanivaciev, ktoré vyvrcholí vytvorením nového kožného krytu – v podobe jazvy, ktorá vyzrieva až po dobu cca 1 roka. Pokiaľ čistiaci proces v rane trvá príliš dlho, rana stagnuje a mení sa na chronickú.

debridement liečba nekrózy

Zdroj foto: Shutterstock.com

Ošetrovanie rany a mechanický debridement

Historicky najstarší a zároveň najprirodzenejší je mechanický debridement. Mechanické otieranie rany rôznymi predmetmi, gázou, odstraňovanie nečistôt a chrást používali ľudia odpradávna. Takto sa darilo odstrániť makroskopicky viditeľné nežiaduce súčasti rany, avšak ľudia ranu primäli k hojeniu za cenu bolestivého úkonu.

V súčasnosti sa používa otieranie gázovými štvorcami a tampónmi. Výkon zvládne tak laik, ako aj sestra či lekár. Ide však o neselektívnu metódu, ktorá okrem devitalizovaného tkaniva narušuje aj novovzniknutévitálne tkanivo v rane, takže pri príliš dôslednom a dlhotrvajúcom debridemente môže – paradoxne – brániť hojeniu.

Pacienti mechanický debridement nevítajú s nadšením, pretože ide o bolestivý úkon v mieste odhalených nervových zakončení, a to tak pri snímaní obväzu, ako aj pri čistení rany. Napriek tomu je pre svoju jednoduchosť a dostupnosť v praxi stále využívaný.

Chirurgický debridement

Sofistikovanejšou a viac selektívnou voľbou je chirurgický debridement, pri ktorom sa používajú chirurgické nástroje a metódy. Efekt chirurgického debridementu je nesporne vyšší, ale stále rôzne znášaný, najmä pre jeho relatívnu bolestivosť.

Chirurgický debridement môže vykonávať len lekár-špecialista, poprípade ľahšie formy aj zdravotná sestra. Pre riziko krvácania a dostupnosť inštrumentov rôzneho druhu je využitie chirurgického debridementu viac, alebo menej viazané na špecializovanú ambulanciu/oddelenie.

Fyzikálny debridement

Ďalším spôsobom čistenia rany je fyzikálny debridement, a to cieleným vodným lúčom (HydroJet), alebo ultrazvukovou kavitáciou na ultrazvukovej frekvencii 20 – 40 MHz. Do kategórie fyzikálneho debridementu môžeme zaradiť aj terapiu regulovaným kontinuálnym prístrojovým podtlakom v rane (podtlakovú terapiu), keď je navodený centripetálny zber a odsávanie sekrétov a tkanív z rany do uzavretého kontajneru, resp. vaku.

Výkony fyzikálneho debridementu sú opäť viazané na kompetenciu lekára-špecialistu. Nejde o lacnú záležitosť, preto sa s podobnými prístrojmi stretneme v praxi skôr ojedinele.

debridement odumreté tkanivo

Zdroj foto: Shutterstock.com

Enzymatický debridement

Jeden zo spôsobov ošetrovania rán, ktorý možno aplikovať aj v domácom prostredí (laikmi aj zdravotníkmi), je enzymatický debridement. Výhodou je jeho bezbolestnosť pri aplikácii a pôsobenie počas celej doby kontaktu s ranou. Nevýhodou je pomalší prejav jeho účinkov a možná reakcia na zložky enzymatickej masti/gélu.

Biologický debridement

Osobitný význam má biologický debridement, kde sa v podobe lariev – aplikovaných do rany priamo, alebo v špeciálne upravenom vrecúšku – kombinuje mechanické selektívne odstraňovanie nekróz s uvoľňovaním proteolytických enzýmov do rany. Ide o vysoko selektívny a pacientmi dobre tolerovaný debridement. Vyžaduje však odbornú aplikáciu a zdroj medicinálnych lariev.

Autolytický debridement a Hydroclean Plus

Selektívnou, nebolestivou, personálne aj finančne menej náročnou formou debridementu, je navodenie a využite autolytických pochodov, keď udržujeme vlhké prostredie v rane a priamo podporujeme autolýzu – autolytický debridement.

Udržovaním vlhkého prostredia sa vyznačuje skupina hydrogélovhydrobalančných krytí. Kombináciou tejto vlastnosti, spolu s absorbciou prebytočného exsudátu a preplachovacou funkciou, sa vyznačuje polyakrylátové krytie – Hydroclean Plus.

Vďaka unikátnej technológii, ktorá prešla procesom modernizácie na základe predošlých  skúseností s pilotným polyakrylátovým krytím (TenderWet), zažíva toto krytie renesanciu. HydroClean Plus čistí ranu uvoľňovaním preplachovacej tekutiny, odstraňuje nekrotické tkanivo, zároveň hydratuje spodinu rany a absorbuje prebytočnú tekutinu.

Jeho výmena je bezbolestná, pretože silikónové prúžky zabraňujú priľnutiu krytia na ranu. Krytie HydroClean Plus udržuje v rane vlhké prostredie, ktoré je pre hojenie rán veľmi dôležité.

Jednoduchosť použitia a ľahká manipulácia umožňujú lekárovi, aby vykonával iba dohľad nad hojením, prípadne na úvod, či v priebehu liečby minimálne zasahoval inými formami debridementu do čistenia rany. Vďaka kompaktnosti a pripravenosti krytia, je HydroClean Plus predurčené na aplikáciu v domácom prostredí počas preväzu laikmi, sestrami agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti, alebo pacientom samotným.

enzymatický debridement

Zdroj foto: Shutterstock.com

„Samozrejme, ani toto krytie nenahradí prácu lekára-špecialistu, v prípadoch, keď samotná krusta/nekróza neumožňuje pôsobenie na ranu, alebo kde je časový tlak na urýchlené odstránenie nekróz v teréne infekcie. Ideálne je, keď ranu makroskopicky vyčistíme už v úvode, alebo kedykoľvek pri preväzoch (optimálne chirurgický, resp. fyzikálny debridement), a na takto pripravenú spodinu rany aplikujeme autolylický debridement, prípadne iné druhy kontinuálne pôsobiaceho debridementu, podľa uváženia ošetrujúceho personálu,“ hovorí chirurg MUDr. František Špaček.

U pacientov s akútnymi a chronickými ranami je proces hojenia zdĺhavý a mnohokrát komplikovaný infekciami, ktoré zhoršujú celkový stav. Preto je na lekárovi, aby zvolil správny spôsob ošetrenia rany už v prvotnej fáze.

„Nie je však možné očakávať od akéhokoľvek debridementu, a ani od najlepšie zvoleného spôsobu hojenia rán úspech, ak sa popri lokálnej liečbe rany nebudú liečiť všetky sprievodnékomplikujúce ochorenia, a ak sa nepodarí odhaliť a odstrániť príčinu, ktorá vznik rany spôsobila,“ uzatvára MUDr. František Špaček.

Pridaj komentár

Registrácia