Bechterevova choroba: Keď pacient žije v predklone

Zdieľaj
0
Príznaky| |
Bechterevova choroba predklon

Bechterevova choroba je systémové zápalové ochorenie pohybového ústrojenstva.

Patrí medzi reumatické choroby, teda choroby, ktoré sú vyvolané neprimeranou imunitnou odpoveďou voči vlastným tkanivám.

„Bechterev“ postihuje predovšetkým kĺby chrbtice – tak, že postupne spôsobuje kostnatenie kĺbového puzdra a časti väzivového prstenca medzistavcovej platničky a okolitých väzív.

Vo viac ako polovici prípadov, sú zasiahnuté i ramenné a bedrové kĺby, a v pätine prípadov i ďalšie kĺby končatín, najmä u žien a mladistvých. Plne vyvinuté ochorenie sa vyskytuje prevažne u mužov.

História

Ochorenie opísal Vladimír Michailovič Bechterev v roku 1893, no ľudstvo sa s ním trápi omnoho dlhšie. Charakteristický ohnutý chrbát našli aj u niektorých staroegyptských múmií. Ochorením trpeli aj významné osobnosti, napr. Karel Čapek.

Bechterevova choroba Karel Čapek

Karel Čapek

Bechterevova choroba viac postihuje mužov, než ženy. „Bechterev“ fixuje chrbticu pacienta v predklone, a objavuje sa spravidla v treťom decéniu života. V dospelom veku postihuje maximálne 1 % populácie.

Bechterevova choroba a dedičnosť

U prvostupňových príbuzných sa ochorenie vyskytuje 20-krát častejšie, ako v bežnej populácii. Usudzuje sa, že príčinou ochorenia môžu byť infekčné choroby, genetické či imunogenetické faktory.

Zo všetkých reumatických ochorení, sa dedičný vplyv najvýraznejšie prejavuje práve pri Bechterevovej chorobe!

Bolesť, pocit stuhnutia, zápal

Bechterevova choroba je chronické ochorenie, pri ktorom dochádza k zápalu chrbtice. Spočiatku sa prejavuje bolesťami v krížoch, i bolesťami pri dýchaní. Môžu sa objaviť aj príznaky podobné chrípkovému alebo inému infekčnému ochoreniu, napr. celková únava, či mierne teploty.

Zápal postihuje najčastejšie bedrový úsek chrbtice, no postupuje do ďalších oblastí, pričom dochádza k vápenateniu väzov a novotvorbe kostí. Zápal vedie k zrastom jednotlivých stavcov, a následne k obmedzeniu hybnosti, čo vyúsťuje do krutej bolesti. Ťažkosti trápia pacienta najviac v noci a ráno.

Bechterevova choroba bolesti

Základným prejavom zápalu je bolesť. Začína sa pozvoľna, najčastejšie bolesťou v bedrovokrížovej oblasti, ktorá sa postupne stáva trvalou.

Bolesť sa objavuje spravidla v noci, je spojená s pocitom stuhnutia, a budí chorého zo spánku. Úľavu prináša rozcvičenie a aplikácia tepla.

Neskôr sa k bolesti pridruží aj zhoršená pohyblivosť, obmedzené sú rotačné pohyby v bedrovej chrbtici, zmenšujú sa dýchacie pohyby hrudníka, a nakoniec dôjde k obmedzeniu pohybu v krčnej chrbtici.

Diagnostika

Postoj pacienta s Bechterevovou chorobou je typický, preto sa často hovorí o diagnostikovaní „od dverí“. Pacient má:

  • vysunutú hlavu,
  • zaoblené plecia,
  • vyrovnanú bedrovú časť chrbtice,
  • sploštený hrudník,
  • fixovaný postoj (v predklone).

Bechterevova choroba krčná chrbtica

Ochorenie sa môže prejaviť aj na iných orgánoch – na očiach, srdci, pľúcach, tlakom na miechu, alebo na nervove korene. Zmeny na kĺboch chrbtice, sa podobajú na zmeny pri reumatickej artritíde.

Zápalová reakcia kĺbového puzdra vyvoláva novotvorbu kosti, keď sa chrupavky menia na kosť. Podobne skostnatie aj kĺb v krížovej oblasti. Chorobný proces môže postihnúť aj úpony šliach a väzov.

Pri podozrení na Bechterevovu chorobu, lekár diagnostikuje pacienta pomocou anamnézyfyzikálneho vyšetrenia, RTGlaboratórnych vyšetrení. Iba tak môže jednoznačne určiť ochorenie.

V skorších štádiách zápalového ochorenia je zvýšená sedimentácia červených krviniek. Na RTG snímke už badať typické premostenia, či kostné stuhnutia.

Liečba

Bechterevova choroba sa lieči liekmi, ktoré tlmia bolesť a zápalové prejavy. K dispozícii je celý rad antireumatík a analgetík, ktoré (podľa charakteru a intenzity ochorenia) predpíše ošetrujúci lekár.

Bechterevova choroba diagnostika

Pri včasnom rozpoznaní je prognóza choroby dobrá. Až 75 % chorých je plne aktívnych. K dočasnej pracovnej neschopnosti môže dôjsť v akútnom štádiu.

Pohyb ako liek

Najdôležitejšia je pri Bechterevovej chorobe pohybová, fyzikálnakúpeľná liečba. Jej cieľom je – zabrániť vzniku deformít a posilniť svaly (tonizovať ich).

Denný tréning, ktorého súčasťou sú aj dychové cvičenie, je neodmysliteľnou súčasťou životného štýlu pacienta. Na ležanie a spánok sa odporúča pevné a tvrdé lôžko, resp. pravidelná pohybová aktivita.

Vhodná medikamentózna liečba a komplexná kúpeľná liečba prinášajú pre pacienta výrazný efekt. Objektívne pozorovania ukázali, že kúpeľná liečba priamo ovplyvňuje zápalový proces (používa sa aj pri zvýšenej aktivite).

Bechterevova choroba plávanie

Nevyliečiteľná, ale neskracuje život

Bechterevova choroba je celoživotné ochorenie, avšak neskracuje život pacienta. Pri dobrej životospráve, vhodnej liečbe a dennej pohybovej aktivite, ani výraznejšie nezhoršuje kvalitu života.

Ten, kto má Bechterevovu chorobu, by mal cvičiť každý deň, po celý život. Cvičenie by sa malo stať súčasťou denného programu – 15 minút ráno, 20 až 30 minút večer. Najvhodnejším športom je plávanie, či prechádzky.

Popritom by mal pacient neustále dbať o vzpriamené držanie tela v stoji, v sede, spať by mal na rovnej, nevyležanej posteli. Chrbticu by si mal polohovať (v rovnej polohe) 2x denne.

Redakčne upravené a krátené (jam)

Ilustračné fotografie

Tento článok vyšiel v tohtoročnom Neuro magazíne číslo 2. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.

Neurobaner

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba