Choroba z povolania: Keď nás práca oberie o zdravie, o čo môžeme žiadať?

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Máte dobrú a zaujímavú prácu, pri ktorej navyše nie ste priamo ohrození na zdraví, či na tele? Potom si môžete blahoželať.

Mnohí ľudia totiž majú rizikové zamestnanie, kde môžu vzniknúť trvalé zdravotné následky.

V takom prípade hovoríme o chorobe z povolania.

Kto je zodpovedný za vznik choroby z povolania?

Akí odborníci posudzujú, či naše problémy vyplynuli z pracovnej činnosti?

Dostaneme nejakú náhradu, keď kvôli práci ochorieme?

Čo je choroba z povolania?

Choroba z povolania musí dokázateľne vzniknúť pri vykonávaní pracovnej činnosti. Na rozdiel od pracovného úrazu, čo je ohraničená udalosť, ide o dlhodobý negatívny vplyv chemikálií, alergénov a iných látok na náš organizmus, so zanechaním trvalých zdravotných následkov.

Takisto sem zaraďujeme vykonávanie určitých stereotypných úkonov, ktoré neprimerane zaťažujú niektoré časti tela. Pokiaľ sú teda určité pohyby pri našej práci nevyhnutné, no z dlhodobého hľadiska sú škodlivé, opäť ide o chorobu z povolania.

Je tu však jedna zásadná podmienka. Nárok na dávky vzniknú zamestnancovi len v prípade, že sa daná diagnóza nachádza v zozname chorôb z povolania.

Kompletný zoznam diagnóz si pozriete tu: http://www.bozpo.sk/bezpecnost/predpis/461_03_p.pdf.

Kedy nemožno uznať chorobu z povolania?

Pokiaľ zamestnanec vykonával niečo nad rámec svojich povinností, a práve vtedy došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, nemá nárok na uznanie choroby z povolania. Taktiež, ak využíval škodlivé prípravky alebo chemikálie, ktoré mu k práci neposkytol zamestnávateľ, stráca nárok.

Zamestnanec je takisto povinný nosiť všetky predpísané ochranné prvky, obleky a dodržiavať všetky pokyny, ktoré súvisia s ochranou zdravia pri konkrétnej práci. Ak tieto predpisy nedodržiaval, opäť mu zaniká nárok na uznanie choroby z povolania.

Kto zodpovedá za vznik choroby z povolania?

Zamestnávateľ vždy zodpovedá za vznik choroby z povolania, a to aj v prípadoch, keď dodržal všetky stanovené podmienky.

Pre vytvorenie bezpečného pracovného prostredia musia zamestnávatelia splniť aj niektoré špecifické požiadavky, týkajúce sa napríklad hluku, vibrácií, chemických a karcinogénnych látok, ionizujúceho a neionizujúceho žiarenia a podobne.

Pri niektorých pracovných pozíciách však nie je možné zabezpečiť úplnú prevenciu pred zdravotnými komplikáciami. Vtedy musí zamestnávateľ jednotlivé povolania rozdeliť (podľa určitých noriem) do 4 kategórií, ktoré popisujú úroveň vplyvu na zdravotný stav človeka.

Povinnosti zamestnávateľa pri prevencii choroby z povolania

Každý zamestnanec musí byť vopred upovedomený o tom, v akej kategórii vplyvu na zdravotný stav sa nachádza jeho pracovná pozícia.

Pokiaľ ide o nebezpečnejšie povolanie (z 3. alebo 4. úrovne), zamestnanec musí prejsť vstupnou zdravotnou prehliadkou, aby táto vylúčila prípadné komplikácie, ktoré by mohli nastať pri riadnom vykonávaní práce, alebo ktoré by výrazne zhoršili aktuálny zdravotný stav.

Zamestnávateľ je potom povinný, v pravidelných intervaloch zabezpečovať zdravotné prehliadky, ktoré sledujú aj vplyv pracovného prostredia na zdravie zamestnanca.

Ďalšou formou prevencie je školenie Bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musia absolvovať všetci zamestnanci už pri nástupe do práce, a potom opakovane každé 2 roky.

Školenie vykonáva zamestnávateľ, ním poverený zamestnanec, alebo externá agentúra, ktorej služby si prenajme firma.

choroba-z-povolania-postup
Zdroj foto: AdobeStock.com

Ako postupovať pri určovaní choroby z povolania?

  1. Pri odhalení nejakého nezdravotného problému, ktorý by mohol súvisieť s vašimi pracovnými povinnosťami, zájdite najprv za všeobecným lekárom. Vysvetlite mu svoje ťažkosti, lekár ich zaznačí do zdravotnej dokumentácie.
  2. Súvislosť medzi zamestnaním a zhoršeným zdravotným stavom, môže zistiť aj sám lekár – napríklad počas povinnej preventívnej prehliadky.
  3. Po riadnom spísaní všetkých ťažkostí, pôjdete na ďalšie vyšetrenie – do ambulancie pracovného lekárstva a toxikológie. Ambulancie sa nachádzajú v 6 slovenských mestách: v Bratislave, Žiline, Martine, Prievidzi, Sabinove a Košiciach.
  4. Špecialista vás opätovne vyšetrí a pozrie si aj posudok príslušného úradu verejného zdravotníctva, ktorý vyhodnotil podmienky na danom pracovisku.
  5. Lekár na základe získaných výsledkov posúdi, v akej miere sú zdravotné ťažkosti zapríčinené vaším zamestnaním, resp. pracovnými podmienkami.
  6. Ak vám uzná chorobu z povolania, vypracuje lekársky posudok, ktorý sa vypĺňa na predpísané tlačivo.
  7. O výsledkoch oboznamuje nielen vás, ale aj vášho zamestnávateľa. Ten musí bezodkladne podniknúť kroky na zlepšenie pracovných podmienok.

Zmeny pracovných povinností po uznaní choroby z povolania

Po uznaní choroby z povolania, vám zamestnávateľ musí ponúknuť novú pracovnú pozíciu. Podmienkou však je, aby táto nová práca negatívne nevyplývala na vaše zdravie a dokázali ste ju vykonávať aj s obmedzeniami, ktoré ste už nadobudli.

Pokiaľ zamestnávateľ aktuálne nemá takéto miesto, môže sa s vami dohodnúť na ukončení pracovného pomeru. Pri takejto výpovedi budete mať nárok na odstupné. Výška odstupného sa môže líšiť podľa počtu rokov, ktoré ste tam strávili.

choroba-z-povolania-odstupné
Zdroj foto: AdobeStock.com

Jednorazové a opakované dávky pri chorobe z povolania

  1. Úrazový príplatok – pokiaľ je zamestnanec práceneschopný kvôli chorobe z povolania, má nárok na úrazový príplatok. Ten v určitej miere kompenzuje rozdiel medzi mzdou a nemocenskou dávkou. Ak vznikla práceneschopnosť kvôli inému ochoreniu, nárok na príplatok nemáte.
  2. Úrazová renta – pri preradení na inú pracovnú pozíciu s nižšou mzdou kvôli chorobe z povolania, má zamestnanec nárok na pravidelný príspevok.
  3. Jednorazové vyrovnanie – nárok na dávku vzniká, ak choroba z povolania spôsobila zníženú pracovnú schopnosť o 10 až 40 %, pričom ešte nevznikol nárok na invalidný dôchodok. Jednorazové vyrovnanie dostanete aj vtedy, ak sa váš zdravotný stav v tejto miere zhoršil časom, nie hneď pri zistení choroby.
  4. Pozostalostná úrazová renta – pokiaľ zamestnanec zomrel v dôsledku choroby z povolania, jeho partnerka a nezaopatrené deti majú nárok na túto pravidelnú rentu.
  5. Jednorazové odškodnenie – nárok vzniká opäť partnerke a nezaopatreným deťom osoby. Maximálna výška pre partnera je 57 392,20 eur, deti môžu dostať odškodnenie v súčte rovnakej najvyššej sumy.
  6. Príspevok na pracovnú rehabilitáciu.
  7. Príspevok na rekvalifikáciu.
  8. Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia – jednorazové dávky, ktorých výška sa určuje podľa počtu bodov, ktoré poškodený získa pri uznaní jednotlivých zdravotných problémov, plynúcich z choroby z povolania.
  9. Náhrada nákladov za liečbu.
  10. Náhrada nákladov za pohreb.

Ako mám požiadať o dávky pri chorobe z povolania?

Všetky žiadosti o tieto dávky sa vypisujú na príslušné tlačivá Sociálnej poisťovne. Písomné vyjadrenie od lekára a všetky potrebné dokumenty odneste na vašu pobočku sociálnej poisťovne – podľa trvalého bydliska.

Poisťovňa vám v určenej lehote zašle vyjadrenie o vzniku nároku na niektorú z dávok. Všetky finančné príspevky hradí sociálna poisťovňa z úrazového poistenia, ktoré odvádza zamestnávateľ.

Choroba z povolania a SZČO

Rovnako ako pri pracovnom úraze, ani pri chorobe z povolania nemajú SZČO nárok na žiadne dávky. Úrazové poistenie sa týka len zamestnancov. Pre SZČO zostáva jedinou formu ochrany komerčné poistenie.

Zdroje:

Pridaj komentár