Črevné baktérie – dobrí pomocníci, zlí páni

Zdieľaj
0
Prevencia| |
črevné baktérie

Mikroflóra čreva, v odbornej verejnosti známejšia skôr ako črevná mikrobiota, je v poslednom čase stredobodom vedeckého výskumu. Svedčí o tom aj narastajúci počet článkov na túto tému.

Pod mikrobiotou rozumieme komplex mikroorganizmov, ktoré osídľujú dutiny a povrch nášho tela, pričom najpočetnejšia bakteriálna komunita sa nachádza v našich črevách. Niekedy sa tento komplex mikroorganizmov nazýva aj „stratený orgán“, pretože je svojím počtom buniek taký impozantný.

Črevné baktérie dokážu ovplyvniť nielen to, akým spôsobom budeme tráviť prijatú potravu, ale tiež samotné zdravie.

Ako to robia a ako im môžeme dopomôcť?

Nie sme sami…

Ľudský organizmus nie je sterilné prostredie. Praktický celý povrch tela, ktorý je vystavený vplyvu vonkajšieho prostredia, je kolonizovaný obrovským množstvom mikroorganizmov. Podobne sú na tom aj vnútorné orgány.

Náš vzťah s mikroorganizmami je obojstranne výhodný, a trvá po celý náš život. Počet týchto malých „breberiek“ dokonca prevyšuje počet buniek ľudského tela, rádovo až desaťnásobne! Nie je preto prekvapením, že veľká mikrobiálna populácia má obrovský vplyv na utváranieudržanie nášho zdravia.

črevné baktérie v čreve

Ako nám pomáhajú črevné baktérie, a kedy škodia?

Črevná mikroflóra vplýva na hostiteľa (naše telo) niekoľkými funkciami. V prvom rade – poskytuje bariéru voči patogénom (či potenciálnym patogénnym druhom). Napr. bifidobaktérie a laktobacily dokážu brzdiť rast potenciálne škodlivej E. coli.

Z hľadiska výživy je významná ďalšia schopnosť niektorých kmeňov črevných baktérií – podieľajú sa na tvorbe vitamínov. Ide o vitamín K2, biotín, kyselinu listovúvitamín B12, v malej miere tiež vitamíny B1, B2B6. Časté a dlhodobé užívanie antibiotík je spojené s narušením tvorby týchto vitamínov, a s ich následným nedostatkom.

Dôležitou úlohou je tiež premena cholesterolu a žlčových kyselín na sekundárne produkty, čo môže mať vplyv na metabolizmus tukov. Veľmi dobre známou funkciou črevnej mikroflóry je rozklad (fermentácia) sacharidov na voľné mastné kyseliny, ktoré dokážu regulovať rast buniek črevného epitelu, pH, či dokonca ovplyvňovať peristaltiku čriev.

Butyrát, ako hlavný zástupca týchto mastných kyselín, vykazuje aj protizápalový efekt, pričom sa podieľa na energetickom využití potravy. Čo to znamená?

Pri dysbióze (zmene v množstve a druhoch mikroorganizmov, samozrejme, v negatívnom slova zmysle) môže dôjsť k nadbytku tvorby butyrátu a zvýšenému zisku energie zo stravy. V roku 2007 bolo prvýkrát zistené, že narušená črevná mikroflóra môže spôsobovať zápaly, čo prispieva k vzniku obezitycukrovky druhého typu.

Črevné baktérie tlmia vznik a rozvoj viacerých ochorení, napr. aterosklerózy – hlavnej príčiny kardiovaskulárnych ochorení, či nealkoholického stukovatenia pečene – jedného z najrozšírenejších ochorení pečene vo svete. Istú úlohu zohrávajú aj pri ochoreniach, ako sú nešpecifické zápaly čreva (Crohnova choroba, ulcerózna kolitída) a kolorektálny karcinóm. V poslednom čase sa hovorí aj o možnosti, ako s ich pomocou ovplyvniť vývoj schizofrénie a ďalších psychických ochorení.

črevné baktérie v črevách

Črevné baktérie a strava

Prostredníctvom nevhodnej stravy môže dochádzať k dramatickému posunu v zastúpení mikroorganizmov. Tento posun môže nastať v priebehu niekoľkých hodín, či dní. Túto skutočnosť si všimli vedci už v roku 1940, keď pozorovali, že po konzumácii veľkého množstva laktózy (mliečny cukor) došlo k vzostupu laktobacilov, zatiaľčo pri strave bohatej na mäsové bielkovinybielkoviny mlieka, sa zvýšilo zastúpenie koliformných baktérií (napr. E. coli) a enterokokov.

Strava ľudí, ktorí žijú v západných krajinách sveta, vrátane Slovenska, obsahuje nízke množstvo vlákniny, naopak, poskytuje viac tukurafinovaných sacharidov, než jedlo, ktoré sme prijímali v minulosti. Robíme veľkú chybu, pretože vláknina ovplyvňuje širokú škálu ochorení. O čom sa však píše menej, je fakt, že vláknina dokáže znižovať BMI (pomer medzi hmotnosťou a výškou tela) a hladiny zápalových markerov (napr. CRP).

Ak sa práve pýtate, či človek s nadváhou alebo obezitou môže prostredníctvom zvýšeného príjmu vlákniny redukovať svoju hmotnosť, pýtate sa správne. Viaceré štúdie toto zníženie hmotnosti dokumentujú. Aj preto sa ľuďom, ktorí chcú schudnúť, odporúča navýšiť vlákninu v strave.

Ide však o komplex nesmierne zložitých interakcií, takže sa nedá jednoznačne povedať, čo je zdravé, a čo nezdravé, pretože vo výžive nie je nič nalinajkované. Zmena stravy môže zásadným spôsobom meniť osídlenie čreva mikrobiotou, a to v pozitívnom, i negatívnom zmysle. Nadbytok niektorej z hlavných zložiek stravy (tuky, cukry, bielkoviny) totiž môže spôsobiť premnoženie baktérií, ktoré túto nadbytočnú zložku stravy štiepia – a vtedy môžu nastať veľké problémy. Preto sa odporúča, aby sme konzumovali vyváženú, pestrú stravu, so zastúpením všetkých hlavných živín.

Pomoc vo forme probiotík

Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré môžeme prijímať ako doplnok stravy, alebo priamo zo stravy. Probiotiká priaznivo ovplyvňujú naše zdravie, posilňujú imunitu a celkovo zlepšujú prostredie v črevách.

Významnými zdrojmi probiotík v strave sú:

  • jogurty,
  • acidofilné mlieko,
  • kefírové mlieko/kefír,
  • zakysanka, smotanový zákys, cmar,
  • bifidové mlieko,
  • bryndza,
  • tvrdé syry,
  • fermentovaná zelenina – kyslá kapusta, „kvašáky“…

črevné baktérie črevná mikroflóra

Probiotiká sú pre nás prospešné najmä z toho dôvodu, že vplývajú na zmenu v zložení črevnej mikroflóry – aj preto sa hojne využívajú v liečbe mnohých črevných ochorení. V poslednej dobe sa ukazuje, že konzumácia probiotík by mohla viesť aj k zníženiu:

  • vstrebávania toxických látok,
  • tukového tkaniva,
  • cholesterolu a triacylglycerolov v krvi,
  • pH stolice,
  • rozpustných žlčových kyselín v stolici (a tým k menej častému výskytu kolorektálneho karcinómu).

Transplantácia stolice

Áno, aj stolicu možno transplantovať. Že vám to príliš nevonia a nechápete, ako môže táto metóda pomáhať?

Hoci sa k tomu väčšina ľudí stavia podobným spôsobom, úspešnosť terapie dokladajú viaceré štúdie a klinické skúsenosti lekárov. Vysoká účinnosť bola preukázaná v liečbe silného zápalu čreva, vyvolaného baktériou Clostridium difficile, ktorá je rezistentná na antibiotiká.

Prestavte si, že vám je zle, ako nikdy predtým…

Predstavte si, že chodíte na „záchod“ každých 10 minút, a prinajhoršom tam ani nedobehnete…

Predstavte si, že vám nezaberajú žiadne lieky, a neexistujú už žiadne antibiotiká, ktoré by pomohli…

Jedinou možnosťou ostáva – fekálna transplantácia. Ide o proces prevedenia mikroflóry stolice (v čerstvej, ale častejšie v spracovanej forme) od zdravého darcu, do zažívacieho traktu chorého príjemcu. Táto terapia odstráni všetky spomínané problémy u pacienta s ťažkou kolitídou, a to už do 14 dní. Obdobné úspechy boli zaznamenané u ľudí s Crohnovou chorobouulceróznou kolitídou.

Tak, ako – dali by ste sa na to?

 

Zdroje:

  1. Ley, E. R., Peterson, D. A., Gordon, J. I. 2006. Ecological and evolutionary forces shaping microbial diversity in the human intestine. Cell [online], roč. 124, č. 4, s. 837 – 848, dostupné na: doi: 1016/j.cell.2006.02.017
  2. SEKIROV, I., RUSSELL, S. L., ANTUNES, L. C. M., FINLAY, B. B. 2010. Gut microbiota in health and disease. Physiological Reviews [online],roč. 90, č. 3, s. 859 – 904, dostupné na: doi:  1152/physrev.00045.2009
  3. Zbořil, V., Prokopová, L., Hertlová, M. Mikroflóra trávicího traktu: klinické souvislosti. Praha: Grada, 1. vyd., s. 156, ISBN 80-247-0584-2
  4. Musso, G., Gambino, R., Cassader, M. Interactions between gut microbiota and host metabolism predisposing to obesity and diabetes. Annual Review of Medicine [online], roč. 62, s. 361 – 380, dostupné na: doi: 10.1146/annurev-med-012510-175505
  5. Nicholson, J. K.,  Holmes, E., Kinross, J., Burcelin, R.,  Gibson, G.,  Jia, W., Pettersson, S. Host-gut microbiota metabolic interactions. Science [online], roč. 336, č. 6086, s. 1262 – 1267, dostupné na: doi: 10.1126/science.1223813
  6. Hrubý, s., Turek, B. 1989. Hygienická problematika mikroflóry trávicího ústrojí u člověka. Praha: Avicenum, 1. vyd., s.136
  7. KASPER, H. 2015. Výživa v medicíně a dietetika. Praha: Grada, 1. vyd., s. 592, ISBN 978-80-247-4533-6
  8. Kuo, S. M. The interplay between fiber and the intestinal microbiota in the inflammatory response 1, 2. Advances in nutrition [online], roč. 4, č. 1, s. 16 – 28, dostupné na: doi: 10.3945/an.112.003046
  9. Pineiro, M., Stanton, C. Probiotic bacteria: legislative framework — requirements to evidence basis. Journal of Nutrition [online], roč. 137, č. 3, s. 850 – 853
  10. Hamad, E. M., Sato, M., Uzu, K., Yoshida, T., Higashi, S., Kawakami, H., et al. 2009. Milk fermented by Lactobacillus gasseri SBT2055 influencesadipocyte size via inhibition of dietary fat absorption in Zucker rats. British Journal of Nutrition [online], roč. 101, č. 5, s. 716 – 724, dostupné na: doi: 10.1017/S0007114508043808
  11. Khoruts, A., Dicksved, J., Jansson, J. K., Sadowsky, M. J. Changes in the composition of the human fecal microbiome after bacteriotherapy for recurrent Clostridium difficile-associated diarrhea. Journal of Clinical Gastroenterology [online], roč. 44, č. 5, s. 354 – 360, dostupné na: doi: 10.1097/MCG.0b013e3181c87e02
  12. Anderson, J. L., Edney, R. J., Whelan, K. Systematic review: faecal microbiota transplantation in the management of inflammatory bowel disease.Alimentary Pharmacology and Therapeutics  [online],  roč. 36, s. 503 – 516, dostupné na: doi: 10.1111/j.1365-2036.2012.05220.x

Redakčne upravené (jam)

Ilustračné fotografie

Pridaj komentár

Registrácia