Mikrobióm: Viete, že črevá sú ako druhý mozog? Ony dokonca premýšľajú!

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Črevá nie sú len obyčajné „potrubia“, ktoré dotvárajú náš tráviaci systém.

Majú na celkové zdravie omnoho väčší vplyv, ako by sme očakávali.

Baktérie v črevách totiž ovplyvňujú nielen telesné zdravie, ale aj hmotnosť, starnutie, imunitu, psychiku, dokonca – mozgové funkcie!

Mikrobióm – čo je to?

Ľudské telo obýva viac ako 10 biliónov mikróbov, ktoré súhrnne nazývame mikrobióm. Väčšina z nich žije v črevách, kde pomáhajú pri trávení, bojujú proti infekciám, syntetizujú vitamíny. Najnovšie štúdie prikladajú vnútornému osídleniu čriev obrovský význam.

Málokto si uvedomuje, že náš organizmus a život vôbec, závisí od úzkej symbiózy s obrovským množstvom baktérií. Až donedávna sme o baktériách hovorili len v negatívnom zmysle, ako o škodcoch a nepriateľoch.

Lenže, ak ohrozíme túto symbiózu, poškodíme vlastné zdravie. Najčastejším škodcom, ktorý narúša symbiózu ľudského organizmu s prospešnými baktériami v črevách, sú antibiotiká.

Antibiotiká ničia náš ekosystém

Antibiotiká fungujú ako jadrová bomba. Je nepopierateľné, že počas uplynulých 70 rokov zachránili miliónymiliardy životov, ale nemali by sme ich považovať za všeliek.

Po desaťročiach, keď sme antibiotiká užívali prakticky bezhlavo – aj na virózy alebo prechladnutia, zanechali tieto lieky deštrukčné stopy: rapídne vzrástol počet alergií, astmy, či diabetesu I. typu.

Čo sa stane, ak z tela zmiznú prospešné baktérie?

Antibiotiká vyčistia črevá nielen od škodlivých baktérií, ale aj od tých prospešných. Preto pri užívaní antibiotík často trpíme tráviacimi problémami. To však nie je zďaleka všetko. Keď z nášho črevného traktu zmiznú prospešné baktérie, sme náchylnejší na škodlivé baktérie, ktoré sa „u nás“ ľahko usadia a vyvolajú chorobu.

Mikrobióm zdravých ľudí sa dokáže sám zotaviť v priebehu 1 roka. Naopak, pacienti s oslabeným imunitným systémom sa nevedia zotaviť ani po „bežných“ vírusových ochoreniach. Dokonca sa stáva, že opakovane ochorejú – a znovu sa liečia antibiotikami. Takto žijú v začarovanom kruhu, keď sa na nich lepí jeden vírus za druhým.

Aj preto je veľmi dôležité, aby sme popri antibiotikách užívali aj kvalitné probiotiká. Samozrejme, musíme to robiť s 2-hodinovým odstupom, čo nám pripomenú už v lekárni.

Narušená mikroflóra čriev: Aké problémy vznikajú?

Časté hnačky

Najčastejším príznakom nevyváženého črevného mikrobiómu je hnačka. Veľmi často ňou trpíme práve pri užívaní antibiotikách, keďže ekosystém čriev stráca veľa dôležitých nástrojov, ktoré potrebuje na správne trávenieboj proti škodlivým baktériám.

Steny čriev, vyčistené od prospešných baktérií, sú ideálnym miestom pre kolonizáciu patogénnych baktérií. Jednou z najčastejších, a zároveň najnebezpečnejších, je Clostridium difficile. Ak nás napadne táto baktéria, hovoríme o klostrídiovej infekcii čreva (hrozí poškodenie sliznice a zápal hrubého čreva).

mikrobióm-čreva
Zdroj foto: AdobeStock.com

Nadváha/obezita

Baktérie v tráviacom trakte ovplyvňujú aj našu chuť do jedla. Baktérie, ktoré máme v žalúdku, nám „povedia“, kedy sme hladní, alebo (naopak) sýty. Vyvážená mikroflóra v žalúdku reguluje aj kyslosť a hladinu hormónu ghrelín. Tento hormón kontroluje našu chuť do jedla, aby sme neprejedali.

V súčasnosti sa objavujú názory, že dlhodobé likvidovanie helikobaktera pylori antibiotikami pred dvoma-tromi generáciami, malo veľký dopad na nárast obezity u detí. Pre tých, ktorí stále bojujú s nadváhou alebo obezitou, bude zaujímavá informácia, že zloženie mikrobiómu v črevách priamo určuje množstvo kalórií, ktoré zo stravy využijeme.

V minulosti, keď sme ako ľudstvo nemali dostatok jedla, mikrobióm čriev dokázal uložiť viac tuku. Tým sa zvýšila šanca na prežitie v ťažkých obdobiach. Dnes, keď má väčšina z nás jedla skôr nadbytok, takýto druh mikrobiómu vyvolá obezitu.

Každý z nás je jedinečný, mikroflóra našich čriev sa takisto odlišuje. Preto dvaja ľudia, ktorí jedia rovnako veľa a rovnaké potraviny, môžu mať inú hmotnosť. Jeden bude štíhly, druhý (naopak) obézny. Závisí to od toho, ako ich mikrobiómy využívajú zdroje uhľohydrátov.

Funguje to aj opačne – strava ovplyvňuje mikrobióm

Potraviny, ktoré každý deň „pojedáme“, ovplyvňujú osídlenie našich čriev baktériami – prospešnýmiškodlivými. Mikrobióm je reakciou nielen na našu aktuálnu stravu a životný štýl, ale aj na spôsob stravovania našich predkov.

Napríklad – Japonci tradične jedia stravu bohatú na rastlinné sacharidy, a preto majú v črevách viac prospešných baktérií, ktoré dokážu rýchlo rozkladať tuky. Japonci nebývajú tuční.

Na Slovensku sme však vždy jedli potraviny s vysokým obsahom tukov, čo znížilo celkový objem mikrobiómu. A takto narástol aj počet baktérií, ktoré zrýchľujú ukladanie tuku.

Rakovina tráviaceho traktu

Bakteriálne osídlenie našich čriev, za istých okolností podporuje rozvoj rakoviny. Problémy vznikajú, ak nedostatočné osídlenie dobrými baktériami oslabíme nevhodným jedlom, čím sa vytvorí vhodné prostredie pre zlé baktérie a ich množenie.

Čo zvyšuje riziko rakoviny čriev a tráviaceho traktu?

  • veľa živočíšnych tukov a mäsa – špeciálne červené mäso,
  • preprážané tuky – vyprážané mäso, hranolčeky a podobne,
  • grilované mäso, steaky,
  • spracované mäsové údeniny,
  • málo zeleniny v strave,
  • ťažké jedlá na noc,
  • nadmerné pitie alkoholu.

Zápalové ochorenia čriev

Tento typ ochorení dobre ukazuje, ako sú od seba závislé rôzne druhy baktérií. Chronický, opakujúci sa zápal, vedie k poškodeniu slizníc, pretože chýbajú baktérie, ktoré by udržiavali imunitný systém vo forme. Výsledkom je autoimunitná reakcia.

O čo ide? Imunitný systém je zrazu hyperaktívny, reaguje proti vlastným bunkám, a tým vytvára prakticky neriešiteľný bludný kruh. Navyše, zo zápalového ochorenia potenciálne vznikajú „rakoviny“.

Ako mikrobióm ovplyvňuje mozog?

Vráťme sa na začiatok. Spomínali sme, že črevný mikrobióm má neuveriteľný dosah aj na duševné zdraviečinnosť mozgu. Podľa vedcov existujú 3 hlavné spôsoby, ako črevné mikróby vysielajú signály do mozgu. Táto komunikačná cesta sa nazýva „os črevamozgu“.

Jedna teória predpokladá, že mikróby komunikujú s mozgom cez most, ktorý spája nervovú sieť čriev s rôznymi oblasťami mozgu (napríklad hypotalamus). Na tieto oblasti pôsobia chemické signályneurotransmitery.

Známy neurotransmiter – serotonín, je nielen regulátorom nálady, ale aj chuti do jedla. Vedci zistili, že určité druhy črevných baktérií priamo tvoria serotonín. Viaceré štúdie tiež potvrdili, že zdravá črevná mikroflóra zlepšuje výkonnosťou mozgu a znižuje riziko psychických problémov.

črevný-mikrobióm
Zdroj foto: AdobeStock.com

Keď mikrobióm „komanduje“ mozog

Mikrobióm dáva mozgu inštrukcie, aby prikázal, či má telo ukladať alebo spaľovať tuky, a tiež – akou rýchlosťou ich má spáliť. Podľa všetkého má mikrobióm prsty aj v tom, čo voláme „intuitívne jedenie“.

Jednoducho – mikrobióm odošle do mozgu informáciu, čo v čreve pri spracovaní jedla chýbalo, respektíve, aké živiny potrebujú dobré baktérie, aby nás mohli chrániť.

To je dôvod, prečo sa dnes čoraz viac zaujímame nielen o probiotiká, ale aj o prebiotiká. Bez prebiotík by totiž prospešné baktérie nemohli neexistovať.

Akou stravou podporíme zdravé prostredie v črevách?

Holandskí vedci skúmali vplyv potravín na zloženie črevného mikrobiómu. Zistili, že pre zdravé osídlenie baktériami v tráviacom trakte je najvhodnejšia stredomorská strava. Toto sú jej základné princípy:

  • viac zeleniny a strukovín, menej živočíšnych bielkovín,
  • viac fermentovaných, nízkotučných mliečnych výrobkov,
  • ovocie, semienka a orechy (namiesto dezertov, sladkostí),
  • menej potravín živočíšneho pôvodu – ale dobré sú ryby, či chudé hydinové mäso,
  • červené mäso len výnimočne,
  • žiadne spracované potraviny,
  • žiadne sladkosti s obsahom cukru,
  • striedmo červené víno.

Čím môžeme výrazne podporiť rovnováhu v tráviacom systéme?

Črevný ekosystém je výborným príkladom sily rovnováhy. Prospešné baktérie nás chránia pred patogénnymi baktériami, aby sme odolní voči chorobám a udržali si zdravie. Takéto prospešné baktérie nájdeme vo vysokoúčinných probiotikách VIVOMIXX.

Vivomixx® je špecifická zmes baktérií, zložená z najviac skúmaných probiotík. Týmito probiotikami sa zaoberalo už viac ako 60 humánnych klinických štúdií a celkovo viac ako 180 publikácií.

Vivomixx® je probiotický výživový doplnok, obsahujúci 8 kmeňov živých baktérií v koncentrácii 450 miliárd baktérií v jednom vrecúšku a 112 miliárd baktérií v jednej kapsule. Viac informácií nájdete na https://www.vivomixx.eu/sk.

Samozrejme, sme len na začiatku bádania, čo všetko ľudský mikrobióm dokáže, akú má funkciu a podobne. Pripravme sa na to, že ešte nám poriadne otvorí oči. 

Zdroje:

  1. https://www.microbiome.info/impacts-of-a-damage-to-the-microbiome.html
  2. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4643846/
  3. https://www.viome.com/blog/meet-your-second-brain-gut-microbiome-and-your-digestion
  4. http://sitn.hms.harvard.edu/flash/2016/second-brain-microbes-gut-may-affect-body-mind/
  5. https://academic.oup.com/ofid/article/4/3/ofx144/3935089
  6. https://www.medicalnewstoday.com/articles/326744.php#1

Pridaj komentár