Cukor – rafinovaný jed

Zdieľaj
1

Sladká chuť cukru signalizuje výdatný zdroj energie, je normálnou súčasťou našej stravy, lahodí nám – tak to zariadila evolúcia. Prečo cukor začal predstavovať problém až dnes?

Sladká chuť cukru signalizuje výdatný zdroj energie. Cukor je normálnou súčasťou našej stravy, lahodí nám – tak to zariadila evolúcia.

Prečo začal cukor predstavovať problém až dnes?

Prečo ho považujeme za najväčšieho zabijaka

Odpoveď je veľmi jednoduchá. V prvom rade preto, že ho jeme priveľa. A v porovnaní s našimi predkami tiež preto, že namiesto prírodných zdrojov cukru uprednostňujeme cukor vyrábaný priemyselne: repný, trstinový alebo kukuričný, glukózo-fruktózový.

Zloženie stravy u väčšiny našej populácie nezodpovedá zdravej výžive. Jeme nielen málo ovocia, ale aj zeleniny, celozrnných cereálií, či strukovín, ktoré sú zdrojom zložených cukrov.

Pred miliónmi rokov príroda vytvorila návod na stavbu našej látkovej premeny. Pred dvesto rokmi sme náš metabolizmus zoznámili s bielym cukrom, bielou múkou a lúpanou ryžou.

Tieto potraviny sa stali veľkým hitom, a tak sme prírodnú výživu vymenili za „rafinovanú“, teda upravenú. Avšak, naša podžalúdková žľaza – pankreas –  sa ešte vždy zľakne, keď zjeme cudzie, „rýchle“  cukry. Vtedy vysiela do krvi vysokú dávku inzulínu, čo potom spôsobuje rôzne zdravotné problémy.

Aká je pravda o cukre

V malom množstve nepredstavuje problém, ale vo veľkom zabíja – pomaly, ale isto… Prečo máme z bieleho jedu taký pôžitok, a tak neradi sa ho vzdávame?

Môže za to nielen cukor, ale predovšetkým jeho kombinácia s tukom. Vtedy sa začne vyplavovať z mozgu hormón šťastia – serotonín, ale aj opiáty a dopamín, ktoré vyvolajú pocit blaha.

Preto tak radi siahneme po čokoláde, zákuskoch, koláčoch, či zmrzline. Najhoršie je, ak si na sladkosti zvykneme už v detstve. V takom prípade si „závislosť“ od sladkej chute ponesieme po celý život.

Za posledných päťdesiat rokov sa konzumácia cukru strojnásobila. Najviac ho konzumujú Američania. Ale aj v niektorých krajinách Európy nie sú na tom oveľa lepšie.

Podľa štatistických údajov z roku 2010, Slováci spotrebovali na obyvateľa 34,3 kg, čím sa udržujeme na úrovni európskeho priemeru. Tieto čísla však nehovoria o skutočnej spotrebe cukru – množstvo konzumovaného cukru môže byť oveľa vyššie. Cukor má totiž mnoho podôb a názvov!

„Skrytý“ cukor

Mnohí sa cukru vyhýbajú. Zámerne si prestávajú sladiť kávu, čaj. Ale pritom si neuvedomujú, že cukor prijímame aj z iných zdrojov: najčastejšie vo forme škrobu z rafinovaného obilia (ako biela múka, biela ryža), ale aj zo zemiakov, či kukurice.

Taktiež nepriamo, v podobe iných výrobkov, kde sa úmyselne pridáva cukor. Patria sem mliečnemäsové výrobky, horčica, kečup, majonézy, alkohol a takmer všetky technologicky spracované potraviny.

Najhoršie sú sladené nápoje, no lepšie nie sú ani ovocné džúsy. Všetky tieto skryté zdroje sa správajú ako jednoduchý cukor – po krátkom čase sa v našom organizme premenia na glukózu!

Vedci tvrdia, že cukor nám škodí rovnako, ako alkohol a tabak

Nadmerná konzumácia cukru je v súčasnosti najväčším problémom v oblasti zdravia a výživy ľudstva. Žiadna iná potravina nemá taký negatívny vplyv na naše zdravie, ako cukor.

Hrozí ohromný nárast cukrovky. Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), celosvetovo krvný cukor zabíja okolo 3,4 milióna ľudí ročne. Polovica z nich sú ľudia mladší ako 70 rokov.

Skoro 80 % percent týchto úmrtí zaznamenávame v krajinách so strednými a nízkymi príjmami. A aká je situácia u nás?

Každý trinásty dospelý na Slovensku má cukrovku!

Tieto údaje sú zarážajúce o to viac, že z toho 90 % predstavuje diabetes 2. typu. To znamená, že ide o cukrovku, ktorá je dôsledkom nevhodnej stravy a životného štýlu.

A netýka sa to len samotnej cukrovky. Negatívne metabolické vplyvy cukru sa spájajú s minimálne 76 zdravotnými problémami.

Nadmerná konzumácia cukru je hlavným vinníkom aj pri ostatných, životným štýlom navodených ochoreniach – pri rakovine a srdcovo-cievnych ochoreniach. Pribúdajú vedecké dôkazy o tom, že nestriedmosť zaťažuje pečeň, môže vyvolať chronické choroby, poruchy metabolizmu tukov a kvasinkové ochorenia. Organizmus sa prekysľuje, a ochudobňuje o vitamíny, bielkoviny a minerály.

Cukor pôsobí na nervový systém a mozog, znižuje imunitu. Zvyšuje sa hladina adrenalínu, čo môže viesť k podráždeniu, nesústredeniu a hyperaktivite, najmä u detí.

Rafinovaný cukor označil za jed už doktor William Cody Martin – v roku 1957. Ale veľký rozruch vyvolal najmä článok v americkom odbornom časopise Nature Jedovatá pravda o cukre, od odborníka na detskú obezitu, Dr. Roberta Lustiga z Kalifornskej univerzity v San Francisku, ktorý nekompromisne tvrdí:

„Potraviny, ktoré obsahujú cukor a sladidlá, škodia zdraviu do tej miery, že by sme ich mali kontrolovať rovnako, ako alkohol a tabak“.

V krajine plnej tučných detí a dospelých článok okamžite vzbudil veľkú pozornosť. A nebol to jediný impulz. Dr. Lustig nahral v roku 2009 prednášku Cukor: Horká pravda, ktorú si na You Tube doteraz pozrelo takmer 5 miliónov ľudí.

Nedá sa povedať, že by jeho vedecký tím objavil niečo nové pod slnkom. Známe fakty však vedci uviedli v nových súvislostiach. Cukor totiž považujú za oveľa nebezpečnejšieho zabijaka ako tuky.

Podľa Dr. Lustiga: „Problém cukru nie je to, že spôsobuje nadváhu… Rastúce množstvo vedeckých dôkazov ukazuje, že fruktóza môže spustiť procesy, ktoré vedú k toxicite pečene a množstvu iných chronických ochorení. Málo, nie je problém, ale veľa cukru zabíja – pomaly.“

Donedávna sa za hlavné zlo pre ľudský organizmus považovali tuky. Teraz biely cukor?

Tuky už nesedia osamotené na “lavici obžalovaných”. Za vznik obezity a kardiovaskulárnych chorôb, cukrovky a rakoviny nesú zodpovednosť aj sacharidy – v nevhodnom zložení a množstve.

Náš stolový biely cukor sa najčastejšie získava z cukrovej repy. Je to vlastne sacharóza, ktorá sa v tenkom čreve rozštiepi na glukózu a fruktózu.

Každá bunka v ľudskom tele využíva glukózu ako zdroj energie. Metabolizuje sa v každom orgáne nášho tela, ale len 20 % percent v pečeni. V nej sa premieňa a ukladá vo forme glykogénu.

Ale táto premena je obmedzená, čo nie je dobré, pretože vedie (v konečnom dôsledku) k obezite. Keď zjeme výrobok, ktorý obsahuje biely cukor, glukóza veľmi skoro zaplaví krvné riečisko. Aké to má následky? Uvediem len niekoľko príkladov.

Čo “robí” glukóza

  1. Vyprovokuje podžalúdkovú žľazu k intenzívnej produkcii inzulínu. Pretože indukcia je veľká a náhla, inzulín odbúra počas asi 30 minút viac glukózy, ako je únosné. Nastáva paradoxný stav – napriek tomu, že sme zjedli cukor, máme ho zrazu nedostatok. Prejaví sa to hypoglykémiou, prechodným nedostatkom glukózy vo všetkých telových bunkách. Nedostatočným prívodom energie sú postihnuté najmä mozgové bunky, čo sa prejavuje malátnosťou a únavou.
  2. V žalúdku ničí kyselinu glutámovú a vitamín B1, čo spôsobuje zhoršenú výživu mozgu. Odbúraním cukru sa pri nedostatočnosti kyslíka tvorí kyselina mliečna, ktorá sa ­– ako jed – hromadí v mozgu. Možno ju zlikvidovať len oxidáciou kyslíkom, ktorý potom chýba mozgovým bunkám. Mozog a celá nervová sústava tak trpia nedostatkom cukru, kyslíka, vitamínov B1 a B3, vápnika, horčíka atď.
  3. Znižuje aktivitu mnohých enzýmov (aj tráviacich) a zhoršuje funkciu sérových proteínov.
  4. Predstavuje okamžitý zdroj energie. Ako jediný zástupca sacharidov je neustálou súčasťou našej krvi. Ak sú zásoby glykogénu v svalových a pečeňových bunkách plné, alebo je glukózy (nárazovo) nadbytok, cukor sa premieňa a ukladá do zásob vo forme podkožného tuku.

Veľa fruktózy viac škodí

Nadmerná konzumácia akéhokoľvek cukru je škodlivá, fruktóza je však pri vysokých dávkach pre naše zdravie obzvlášť nebezpečná. Absorbuje sa v tenkom čreve, no rozdielnym mechanizmom, ako glukóza.

Navyše, jej vstrebávanie prebieha pomalšie. Bunkám tenkého čreva chýbajú špecifické prenášače, a tak sa väčšina fruktózy, na rozdiel od glukózy, nevstrebe. To spôsobuje nadúvanie, v horšom prípade hnačku.

Na rozdiel od glukózy, hladina fruktózy v krvi nestimuluje vylučovanie inzulínu, čo sa považuje za jedinú jej pozitívnu vlastnosť, najmä pre diabetikov. 100 % percent skonzumovanej fruktózy ide priamo do pečene, kde sa metabolizuje. Ak prijímame vysoké dávky fruktózy, poškodzujeme svoju pečeň rovnako, ako pri alkohole a iných toxínoch, lebo fruktóza sa v nej metabolizuje priamo na tuk.

Najškodlivejšie účinky metabolizmu fruktózy

  1. Zvyšuje hladinu kyseliny močovej (ktorá znižuje množstvo oxidu dusnatého) a zvyšuje angiotenzín. To spôsobuje, že sa naše hladké svalové bunky sťahujú, čím sa zvyšuje krvný tlak a poškodzujú obličky. Zvýšená tvorba kyseliny močovej zhoršuje dnu.
  2. „Vypne“ kontrolný chuťový systém, a tak oklame naše telo, čo vedie k zvyšovaniu hmotnosti. Fruktóza totiž nedokonale stimuluje inzulín: nenastane zníženie tvorby hormónu hladu – ghrelínu, a nestimuluje sa tvorba leptínu, čo je hormón sýtosti. Výsledok? Jeme viac, a rozvinieme si inzulínovú rezistenciu.
  3. Zapríčiňuje bežný metabolický syndróm. Ten rýchlo vedie k zvýšenej hmotnosti a obezite okolo brucha, k zvýšenému LDL cholesterolu a zníženému HDL cholesterolu, k zvýšeným triglyceridom, k zvýšenému krvnému cukru a zvýšenému krvnému tlaku.
  4. Postupne vedie k inzulínovej rezistencii, čo je podstatný faktor nielen cukrovky typu 2 a srdcovo-cievnych ochorení, ale aj mnohých druhov rakoviny.
  5. „Zapína“ enzým, ktorý spôsobuje tučnotu. Aktivuje kľúčový enzým – fruktokinázu, ktorá aktivuje ďalší enzým, čím sa v našich bunkách hromadí tuk.

Pozoruhodné výskumy Dr. Richarda Johnsona, šéfa Divízie obličkových ochorení a hypertenzie na Coloradskej univerzite, ktorý už desiatky rokov skúma nežiaduce účinky cukru a fruktózy, potvrdili, že tieto zmeny sa nepozorovali u ľudí (alebo zvierat) konzumujúcich škroby alebo glukózu.

Hoci je fruktóza oveľa nebezpečnejšia ako glukóza, v nadmernom množstve sú oba tieto cukry veľmi nebezpečné pre náš organizmus, lebo najčastejšie spôsobujú chronické ochorenia. Najmä v podobe jednoduchých cukrov a rafinovaných obilnín, ako biely cukor, biela múka, biela ryža, či sladidlá typu HFCS.

Kde sa nachádza fruktóza

Fruktóza (ovocný cukor) sa, prirodzene, najviac vyskytuje v ovocí.

Znamená to, že sa ho musíme vzdať? Určite nie, ale aj tu je dôležitá striedmosť.

Ak prijímame fruktózu iba zo zeleniny a ovocia (ako to robili naši predkovia), skonzumujeme jej za deň asi 15 gramov. To sú dve jablká, dva banány, alebo tri mandarínky.

Ešte stále však zostáva 10 gramov, aby sme sa dostali na hodnotu 25, čo je odporúčaná denná dávka. Navyše, zelenina a ovocie obsahujú vlákninu, vitamíny, minerály, fytochemikálie, enzýmy, ktoré zmierňujú negatívny vplyv fruktózy.

Fruktózu obsahuje biely cukor, trstinový cukor, javorový sirup, melasa, paradoxne aj všetky dia výrobky. Sofistikovanejším zdrojom je glukózovo-fruktózový sirup, tzv. HFCS (high fructose corn syrup), ktorý vynašli Japonci v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, a potravinársky priemysel si ho rýchlo obľúbil.

Je totiž 20-krát sladší ako cukor, a asi trikrát lacnejší! Na rozdiel od cukru je v ňom až 60 % percent fruktózy.

Lacné sladidlo je takmer vo všetkých spracovaných potravinách (všetky sladené nápoje, kečup, šalátové dressingy, chlieb, keksy, čipsy atď.).

Čo spraviť, aby sme jedli menej cukru?

Je to zložitý problém, začarovaný kruh. Namieste by bola intenzívna, celoplošná osveta pre dospelých. Potom by odmalička nekazili svoje deti, nenavykali ich na sladké nápoje, čokolády, či cukríky obsahujúce rafinovaný cukor.

Mali by sme zakázať agresívne reklamy na sladené nápoje a sladkosti, ako sú zakázané reklamy na cigarety, či alkohol.

Poľnohospodári by namiesto cukrovej repy mali začať pestovať bio náhrady cukru. Výrobcovia potravinárskych výrobkov by mali prehodnotiť svoje receptúry, a svoje výrobky menej sladiť.

Cenovo by mali byť zvýhodnené produkty, ktoré obsahujú zdravé alternatívy.

Ale to by musel zvíťaziť zdravý rozum nad ekonomickými záujmami…

Osobne som ­– už pred mnohými rokmi – vyradila biely cukor (aj bielu múku a jej produkty) zo svojho jedálneho lístka. Med a melasa (v malom množstve) sú vhodné náhrady, lebo okrem glukózy a fruktózy obsahujú celý komplex ďalších biologicky aktívnych látok. Dnes už však kúpime aj veľa prirodzených sladidiel, takže sa môžeme vyhnúť umelým (syntetickým), zdraviu škodlivým náhradám.

Vynikajúca a pre zdravie neškodná je, napríklad, stévia alebo xylitol. Výborné sú aj agávové a javorové sirupy, samozrejme, technologicky neupravené.

Najlepšie je, zvyknúť si sladiť čo najmenej. A vychutnávať ďalšie chute potravín, ktoré cukor svojou dominanciou zatieni (a preto ich neregistrujeme).

Prečo by sa mali bieleho cukru vystríhať onkologickí pacienti?

Dr. Otto Warburg – nemecký biochemik (už v tridsiatych rokoch minulého storočia) objavil, čo odlišuje rakovinovú bunku od normálnej, zdravej bunky. Tento objav bol taký významný, že zaň v roku 1931 dostal Nobelovu cenu.

V čom sú jeho objavy aktuálne i dnes?

Predovšetkým prezrádzajú, že metabolizmus rakovinovej bunky je odlišný od normálnej bunky. Kým zdravé bunky kyslík potrebujú, rakovinové bunky ním pohŕdajú, ba dokonca je pre ne jedom.

Warburg ďalej vypozoroval, že v nádore prebieha metabolizmus procesom fermentácie (kvasenia). Ak ste niekedy robili víno, iste viete, že pri fermentácii je potrebný cukor. Warburg navyše zistil, že metabolizmus nádorových buniek je asi 8-krát väčší, ako metabolizmus normálnych buniek.

Čo z toho vyplýva?

Telo sa postupne mení tým, že prednostne živí rakovinové bunky. Tie sú ustavične „hladné“, a žiadajú, aby boli kŕmené viac a viac.

Po dlhšom čase trvania choroby nastáva u pacienta strata chuti do jedla. A keď sa vyčerpajú aj zásoby cukru, nádor začína „hladovať“.

Nie však nadlho, lebo donúti telo, aby si cukor vyrábalo samo!

Vtedy prichádza štádium, ktoré sa nazýva „chradnúci syndróm“ (telesná a duševná únava). Telo začne produkovať cukor, no nie zo sacharidov alebo tukov, ale na svoj úkor – rozkladom proteínov, v procese nazývanom glykoneogenéza. Nakoniec chorý organizmus zomiera kvôli dlhodobému hladovaniu, snažiac sa do poslednej chvíle živiť svoju nenásytnú rakovinu…

Súvislosti medzi rakovinou a cukrom a rakovinou a kyslíkom nám naznačujú, ako nad touto chorobou zvíťaziť. Veľmi aktuálna je terapia potravou – jedna z úspešných alternatív, ktorej cieľom je „vyhladovať“ rakovinu.

Existujú rôzne návody, ale spoločné majú jedno – nezaraďujú do diéty veľa potravín s vysokým obsahom sacharidov, a všetky zakazujú cukor!

Poznajúc, čo rakovina miluje a čo ju živí, bez ďalšieho rozmýšľania cukor jednoducho obmedzíme, alebo úplne vyradíme zo svojho jedálnička!

Ako zistíme, či konzumujeme veľa fruktózy?

Nechajme si odmerať hladinu kyseliny močovej. Ak bude vyššia – napriek tomu, že prijímame primerané množstvo bielkovín­ –, pravdepodobne ide o následok nadmerného konzumovanie fruktózy.

Aký je rozdiel medzi bielym rafinovaným cukrom a cukrom v ovocí?

Fruktóza (ovocný cukor) a glukóza (hroznový cukor) tvoria časť sacharidovej dávky v ovocí. Sacharidy sa viažu v ovocí na rastlinnú bunku, a trávia sa súčasne s celým komplexom ďalších, biologicky aktívnych látok (enzýmov, nerastných látok, stopových prvkov, organických kyselín, vitamínov, vláknin). Cukor z ovocia sa vyplavuje do krvi pomalšie ako biely rafinovaný cukor. Preto nevyvoláva náhlu vysokú hladinu inzulínu v krvi, ani nespôsobuje následnú hypoglémiu.

Prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc.

Prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc.

Ilustračné fotografie

Tento článok vyšiel v tohtoročnom Onko magazíne číslo 1-2. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.


One Response to "Cukor – rafinovaný jed"

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba