Duševné choroby môžu postihnúť kohokoľvek

Zdieľaj
0
|

Slovenská verejnosť má stále nepravdivé predstavy o duševných poruchách. Zdroje týchto predstáv sú nevedomosť a strach.

Slovenská verejnosť má stále nepravdivé predstavy o duševných poruchách. Zdroje týchto predstáv sú nevedomosť a strach. Spôsobujú stigmatizáciu, teda negatívne označenie a vyčlenenie ľudí s duševno u poruchou z našej spoločnosti. Pritom psychické ochorenie môže stretnúť každého, nesúvisí ani so vzdelaním, ani s inteligenciou.

Liga za duševné zdravie aj preto oceňuje ľudí, ktorí sa problematike duševného zdravia venujú. Podľa odborníkov je nedostatok informácií o chorobách a ich liečbe živnou pôdou pre nesprávne predstavy a mýty prežívajúce v spoločnosti. Predsudky bránia ľuďom včas vyhľadať odbornú pomoc a dostať tak rýchlu a kvalitnú liečbu. Nesprávne informácie nedovoľujú veriť v úplné vyliečenie. Pritom vyliečiteľnosť duševných porúch je v priemere rovnaká ako aj pri iných závažných ochoreniach. Stigmatizácia a z toho plynúca diskriminácia sú jednou z najzávažnejších prekážok úspešnej liečby a často aj príčinou sociálnej izolácie.

Informovanosť verejnosti je účinným prostriedkom destigmatizácie a vytvárania priaznivejších podmienok pre sociálnu inklúziu, pre znovuzačlenenie ľudí s duševnými poruchami do života. Liga za duševné zdravie SR (LDZ SR) realizuje s podporou Ministerstva zdravotníctva SR informačnú kampaň na podporu destigmatizácie a na prevenciu depresie a samovrážd s názvom Stop stigme.

Vyvrcholením destigmatizačnej kampane je slávnostný koncert, ktorý Liga za duševné zdravie SR organizuje každoročne a udeľuje na ňom Ceny Ligy za duševné zdravie SR za prínos v oblasti duševného zdravia. Výročný koncert sa konal 18. marca v Zrkadlovej sále Primaciálneho paláca pod záštitou ministra zdravotníctva Richarda Rašiho a primátora hlavného mesta SR Andreja Ďurkovského. Cenami sú tradične umelecké diela, sochy od významných slovenských výtvarníkov Svetozára Ilavského a Daniela Brunovského.

Cenu pre jednotlivcov alebo združenie za pomoc pri napĺňaní cieľov Ligy za duševné zdravie SR získalo občianske združenie ODOS – Otvorme Dvere, Otvorme Srdcia za dlhoročnú snahu prekonávať predsudky a postupne znižovať stigmu a dlhodobo pretrvávajúcu diskrimináciu ľudí s duševnými poruchami na Slovensku, pretože odbúranie predsudkov je dôležité pre pacientov, efektívny proces ich vyliečenia a opätovného zaradenia do práce a do života. Cenu prevzala výkonná riaditeľka MUDr. Marcela Barová, členka Rady duševného zdravia Ministerstva zdravotníctva SR a Rady vlády SR pre zdravotne postihnutých občanov, v ktorej je zástupcom ľudí s duševnými poruchami. MUDr. Marcela Barová sa už deväť rokov aktívne venuje práci v pacientskych a príbuzenských organizáciách združených v ODOS-e.

Cenu pre médiá za kvalitné spracovávanie tém týkajúcich sa duševného zdravia získal redaktor Zvolenských novín – Mgr. Martin Mázor za dlhoročné kvalitné a korektné spracovávanie tém o duševnom zdraví a duševných poruchách, za ústretovú propagáciu myšlienok LDZ SR. Martin Mázor prispieva do rôznych regionálnych médií v Banskobystrickom kraji, napríklad do Rádia Regina Slovenského rozhlasu, a zároveň pôsobil ako šéfredaktor internetového časopisu Premeny, ktorý informoval o činnosti združení v oblasti duševného zdravia.

K tohtoročnému oceňovaniu sa pridala aj Kancelária WHO na Slovensku a odovzdala Cenu za inovatívny prístup k podpore duševného zdravia. Túto si odniesli členovia Občianskeho združenia KRÍDLA, ktoré úspešne zapĺňa akútny nedostatok zariadení tohto druhu na Slovensku. KRÍDLA vytvárajú priestor pre širokú škálu terapií, dennú rehabilitačnú prácu, ktorá je dôležitým tréningom pre život, a v kontinuite liečby prináša skvalitnenie života ľudí so psychickými poruchami, vedie ich cestou k uzdraveniu a triumfuje plnou integráciou a návratom do života. Cenu prevzali PhDr. Katarína Minichová, Ing. Taťjana Žáčková a Mgr. Dušana Štěrbáková.

Tohtoročná informačná kampaň pod názvom Daj stop stigme! O duševných poruchách bez mýtov a neprávd. Vykročme z hmly prebiehala od februára 2010 v médiách, na internete a prostredníctvom informačných letákov. LDZ SR v spolupráci s ODOS pripravila ako súčasť kampane okrem koncertu aj diskusie pre verejnosť s odborníkmi v regiónoch Slovenska. Informačná kampaň je realizovaná v rámci Národného programu duševného zdravia s podporou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

Prečo sú duševné choroby stigmatizované?

Jednou z možných príčin stigmatizácie je, že duševná porucha nie je taká čitateľná ako telesné ochorenie. Môžeme si predstaviť ako príklad porovnanie depresie a zlomenej nohy. Telesná choroba je jasná a zdanlivo zrozumiteľná „chyba“ nejakého orgánu. Duševná porucha sa môže javiť ako vystupňovanie inak bežných stavov ako smútok, strata záujmu, znížená aktivita. Bežne sa s nimi vyrovnáme. Človek s duševnou poruchou však vyzerá, ako by bol slabý, neschopný, nespoľahlivý a možno aj hlúpy a nebezpečný, keď ich nedokáže zvládať. Práve nedostatok informácií o chorobách, ich priebehu a liečení je živnou pôdou pre nesprávne predstavy a mýty.

Predsudky a stigmatizácia bránia vyhľadať pomoc

Predsudky sú pohodlnou, spoločensky tolerovanou skratkou, ktorá nás nenúti premýšľať o veci, tragicky však komplikuje život ľuďom s duševnými problémami. Trpiaci má dve možnosti – buď od strachu svoje problémy tají a sťažuje si cestu k vyliečeniu až tak, že choroba môže skončiť zbytočným chronickým utrpením alebo až samovraždou. Druhá cesta ho vedie k odborníkovi a dlhodobá liečba mu okrem pomoci prinesie aj ťažko odstrániteľnú nálepku psychiatrického pacienta. Liga za duševné zdravie SR každoročne organizuje informačné kampane, aby korigovala mýty a nepravdy. Verejnosť je napríklad presvedčená, že ľudia s duševnou poruchou sú nebezpeční a agresívni, a pritom podiel ľudí s duševnou poruchou na násilných činoch a zločinnosti je rovnaký ako u ostatnej populácie. Mnohokrát si ľudia myslia, že duševné choroby súvisia so slabou vôľou a len slabí ľudia sú duševne chorí. Tento názor narobí veľa zla. Duševné poruchy nie sú prejavom slabej vôle. Diagnóza depresie je vedecky podložená a nie je možné ňou maskovať ani neschopnosť, ani lenivosť. Nie je pravda, že väčšina duševných chorôb sa nedá liečiť. V mnohých prípadoch vhodná liečba potlačí príznaky poruchy tak, že pacient pracuje a žije rovnako ako predtým. Väčšinou sa podarí stav pacienta aspoň výrazne zlepšiť.

Duševné poruchy sú vyliečiteľné

Vyliečiteľnosť duševných porúch je všeobecne 20 až 30 % tak, ako aj pri iných závažných ochoreniach. Podľa údajov Svetovej psychiatrickej asociácie (WPA) sa viac ako 50 % prípadov depresie po adekvátnej liečbe, čím sa myslí aj psychoterapia a podľa potreby aj psychofarmaká, úplne vylieči. U schizofrénnych porúch sa u 20 až 30 % pacientov po preliečení prvej epizódy ochorenie už nikdy nevráti. Možnosti úplného vyliečenia potvrdzujú aj viaceré príbehy známych ľudí, ktorí ukázali verejnosti, že aj s liečenou duševnou poruchou sa dá byť úspešným. Napriek tomu, že napríklad depresia je jednou z veľmi rozšírených duševných porúch a je dobre liečiteľná, aj tak pretrvávajúce predsudky a stigmatizácia sťažujú prístup k úspešnej liečbe. Prvá slovenská epidemiologická štúdia výskytu depresie EPID uvádza, že vyše 40 % respondentov malo nejaké príznaky depresie a u 12 % možno uvažovať o silnej depresii, kde je potrebná odborná pomoc. Toto číslo sa výrazne neodlišuje od výskumov v iných krajinách, kde sa celoživotné riziko pre výskyt depresie pohybuje medzi 10 – 20 %. Napriek takýmto vysokým číslam sa ešte stále ľudia na Slovensku hanbia vyhľadať odbornú pomoc. Boja sa nálepky psychiatrického pacienta. Neliečené choroby sa komplikujú a liečia sa oveľa ťažšie.

MUDr. Eva Pálová, PhD., prednostka 1. psychiatrickej kliniky FNLP a UPJŠ v Košiciach, členka odbornej rady Ligy za duševné zdravie SR:

„Smútok pozná každý z nás. Obyčajne vzniká po tragickom zážitku. Vtedy je psychologicky zrozumiteľný, odôvodniteľný. Depresia je však na rozdiel od bežného smútku chorobný stav, ktorý môže vzniknúť aj bez zjavného dôvodu. Depresia je vážny stav, ktorý si vyžaduje liečbu. Zahŕňa pocity smútku, beznádeje, znížené sebahodnotenie, poruchy spánku a rôzne bolesti.V roku 2008 prišlo ku psychiatrom najviac pacientov práve s depresiou, bolo to spolu viac ako 380-tisíc vyšetrení. Z toho každý pacient prichádza s touto diagnózou približne štyrikrát. Závažné je, že z nevedomosti prehliadame skutočnosť, že až dve tretiny pacientov s depresiou majú samovražedné myšlienky. Podľa štatistík si 10 až 15 % ľudí s depresiou siahne na život. Štatistiky uvádzajú ročne 500 až 630 dokonaných samovrážd a okolo 800 až 1200 samovražedných pokusov na Slovensku. Máme pocit, že sa nás to netýka, kým to nepostihne niekoho blízkeho. Potom nás trápi, že sme nič neurobili, že sme si nevšimli príznaky, ale zvyčajne býva neskoro. Depresia patrí k najčastejším a najzávažnejším poruchám. V súčasnosti je dobre liečiteľná a zvládnuteľná, avšak pod podmienkou, že sa včas diagnostikuje a správne lieči! Depresia nie je slabosť, postihuje celého človeka, je to choroba, ktorú treba liečiť, pretože sa liečiť dá…“

MUDr. Darina Sedláková, riaditeľka Kancelárie WHO na Slovensku:

„Súbežným dôvodom udeľovania Ceny za inovatívny prístup k podpore duševného zdravia, ktorú tento rok získalo OZ Krídla, je Svetový deň zdravia. Tento rok je hlavnou témou tohto dňa urbanizácia a jej dopad na zdravie ľudí. Mohlo by sa zdať, že kumulácia ľudí je dobrá vec, pretože čím nás bude viac, tým si budeme bližší a budeme si môcť viac pomáhať. Bohužiaľ, realita je často iná – urbanizácia prináša aj väčšiu anonymitu.“

PhDr. Katarína Minichová, ArtD., OZ Krídla:

„Tím Krídiel tvoria psychiatri, sociálni pracovníci, terapeuti, študenti sociálnej práce a ich úlohou je nielen ponúkať bezpečný priestor pre ľudí s duševnými chorobami pod pomyselnými krídlami ochrany, ale hlavne prebudiť ich k aktivite. Byť schovaný, ďaleko od sveta, v zabehanom stereotype je totiž vlastne príjemné, dáva nám to pocit bezpečia. My si však myslíme, že našich pacientov a priateľov treba pripraviť do života tak, aby doňho šli radi, aby bol pre nich priateľský.“

MUDr. Richard Raši, minister zdravotníctva SR:

„Orientálne príslovie hovorí, že najväčším šťastím je pokoj v duši. Bez duševného zdravia to fyzické nemá takmer žiadnu hodnotu. Je paradoxné, že životom, aký žijeme, často akoby sme bojovali proti duševnému zdraviu – naháňame sa, žijeme v strese, miera agresivity je vyššia než pred rokmi. Preto si myslím, že ľudia, ktorí sa zaoberajú duševnými chorobami, nepomáhajú len pacientom, ale destigmatizáciou, snahou urobiť spoločnosť citlivejšou v otázkach duševného zdravia, pomáhajú celej spoločnosti.“

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba