Epilepsia: Dnes je to dobre liečiteľná choroba. Prestaňte sa jej báť.

Zdieľaj
0
epilepsia-u-deti

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Na Slovensku žije približne 60 000 ľudí s epilepsiou. Podľa štatistík sa nie každý človek na túto chorobu lieči.

Prečo je dôležitá skorá diagnostika epilepsie?

A ako lekári zisťujú, či trpíte touto chorobou?

Čo je epilepsia?

Epilepsia je stav zvýšenej dráždivosti mozgu. Slovo epilepsia pochádza zo starogréckeho „epilambanein“, čo v preklade znamená „záchvatové ochorenie“.

Zvýšená dráždivosť mozgu sa prejavuje opakovanými, nevyprovokovanými záchvatmi. Každý zo záchvatov má iné príčiny, priebeh, prognózu, a teda aj spôsob liečby.

Aký je výskyt epilepsie?

Vo svete trpí epilepsiu asi 1,5 % populácie. Pravdepodobnosť, že sa u človeka objaví ojedinelý epileptický záchvat, je o trochu vyššia – 2 až 5 %. U detí a seniorov sa epilepsia vyskytuje častejšie ako u ostatných ľudí.

Čo je epileptický záchvat?

Podstatou epileptického záchvatu je „epileptický výboj“ v mozgu.  Zjednodušene povedané, epileptický výboj je ako blesk na oblohe, ktorý na určitý čas vyradí z činnosti niektoré mozgové funkcie. Elektrické impulzy sú v tom čase buď veľmi silné, alebo veľmi synchronizované.

Celá naša nervová sústava funguje na princípe odovzdávania elektrických impulzov medzi neurónmi. Dá sa povedať, že všetko naše vnímanie, príkazy na vykonanie pohybov, myslenie či emócie sú zakódované do série elektrických impulzov, ktoré sa šíria neurónovými sieťami.

Aké sú príznaky epilepsie?

  • Záchvaty.
  • Poruchy vedomia.
  • Kŕčovité stavy.
  • Chvíľkové zvláštne správanie – napríklad neprítomný pohľad, zaseknutie sa uprostred reči, výpadok pamäti.

Ako dlho trvá epileptický záchvat?

Záchvat môže trvať sekundy, minúty, výnimočne aj hodiny. Ovplyvnenú sú rôzne mozgové funkcie, ako napríklad:

  • myslenie,
  • pamäť,
  • hybnosť,
  • zmyslové vnímanie.
epilepsia-príznaky

Zdroj foto: AdobeStock.com

Kedy už hovoríme o epilepsii?

Neurológ obvykle stanoví epilepsiu vtedy, ak človek prekoná dva alebo viac záchvatov. Zohľadniť pritom musí celý rad informácií, ako priebeh záchvatov, čo im predchádzalo, alebo čo ich mohlo spustiť. Lekár musí hlavne vylúčiť iné príčiny prechodných porúch vedomia, ktoré môžu vyzerať veľmi podobne ako epileptické záchvaty.

Ako sa epilepsia začne?

Pokiaľ nemáte genetickú predispozíciu na epilepsiu, ku vzniku záchvatov môžu byť prispieť rôzne porušenia určitých častí mozgu, čo obvykle súvisí s jeho vývojom. Ak napríklad žena počas tehotenstva užívala niektoré lieky, bola vystavená toxickým látkam, alebo prekonala infekciu, mozog dieťaťa sa nemusí vyvíjať bezproblémovo.

Rovnako aj počas pôrodu môže dôjsť k poškodeniu mozgu – napríklad mechanickým poranením pri priechode pôrodnými cestami, krvácaním do mozgu, nedostatkom kyslíka, či vplyvom určitých metabolických porúch.

V dospelom veku sú najčastejšími príčinami vzniku epilepsie:

  • rôzne zranenia,
  • metabolické poruchy,
  • cievne mozgové príhody (krvácanie do mozgu),
  • ochorenia mozgových ciev,
  • mozgové nádory,
  • postihnutia mozgu (kvôli dlhodobému, nadmernému užívaniu alkoholu),
  • infekčné ochorenia mozgu.

Pozor! Medzi vznikom mozgového poškodenia a prejavom prvých záchvatov môže uplynúť dlhý čas – mesiace, dokonca roky!

epilepsia prvá pomoc

Zdroj foto: AdobeStock.com

Prvá návšteva u lekára

Máte podozrenie na epilepsiu? V tom prípade sa obráťte na špecialistu – neurológa, alebo epileptológa – lekára, ktorý sa zaoberá liečbou záchvatových ochorení.

Lekár bude od vás potrebovať čo najpresnejšie informácie. Je veľmi pravdepodobné, že bude chcieť hovoriť aj s vašimi blízkymi, aby získal od očitých svedkov predstavu o vašich záchvatoch.

S čím by ste mali lekára oboznámiť?

A ako sa na rozhovor čo najlepšie pripraviť?

Prejdite si nasledujúci zoznam.

Diagnostika epilepsie

Otázky o príčinách a predispozíciách

Lekára bude zaujímať, čo mohlo prispieť k tomu, že sa u vás prejavila epilepsia. Cielenými otázkami bude zisťovať možnú predispozíciu či provokačné faktory.

  1. Objavila sa epilepsia u niekoho vo vašej rodine alebo v širšom príbuzenstve?
  2. Objavili sa počas vášho pôrodu alebo v popôrodnom období nejaké komplikácie, ako napríklad pôrod kliešťami, nutnosť kriesenia, pobyt dieťaťa v inkubátore, infekcia?
  3. Koľkokrát ste rodili a ako prebiehali pôrody?
  4. Vyskytlo sa u vás v detstve závažnejšie horúčkovité ochorenie?
  5. Mali ste ako dieťa kŕče pri horúčke?
  6. Mali ste niekedy v živote silné bolesti hlavy, vážnejšie poranenie hlavy, zápal mozgových blán, zápal mozgu?
  7. Boli ste niekedy v narkóze? Kedy a koľkokrát?
  8. Absolvovali ste operáciu mozgu?
  9. Ako obvykle prebieha vaša menštruácia?
  10. Zmenilo sa v poslednom čase niečo na jej priebehu?
  11. Užívate antikoncepciu?
  12. Absolvovali ste niekedy gynekologickú operáciu?

Otázky o vývoji choroby

V druhej fáze sa odborník zameria na konkrétny priebeh epilepsie. Kedy ste sa dostavil prvý záchvat? Menili sa časom záchvaty? Mávate ich teraz častejšie, alebo nie?

  • V akom veku sa u vás objavili prvé záchvaty? Aký mali charakter?
  • Zmenil sa v priebehu vášho života charakter záchvatov? Objavil sa s pribúdajúcimi rokmi nový druh záchvatov?
  • Zmenila sa s postupujúcim vekom frekvencia záchvatov?
epilepsia-v-spánku-u-detí

Zdroj foto: AdobeStock.com

Otázky o doterajšej liečbe a vyšetreniach

Pokiaľ ste už predtým absolvovali vyšetrenie u iného odborníka a podstúpili ste nejakú liečbu, mali by ste o tom informovať nového lekára. Ten sa vás pravdepodobne spýta:

  • Akými liekmi ste sa doposiaľ liečili?
  • Aké boli dávky užívaných liekov?
  • Aká bola ich účinnosť – došlo pri ich užívaní niekedy k záchvatu, či k nežiaducim účinkom?
  • Aké vyšetrenia ste doposiaľ absolvovali? Aké boli výsledky?

Otázky o popise záchvatov

Veľmi dôležité sú informácie o priebehu epileptických záchvatov. Podľa toho sa dá určiť typ záchvatov a lepšie nastaviť liečba.

  1. V akom dennom čase záchvaty prichádzajú – v noci (počas spánku), po prebudení, alebo v bdelom stave?
  2. Popíšte čo najpresnejšie začiatok a priebeh záchvatov. Keďže pri mnohých záchvatoch dochádza k poruchám vedomia, možno tieto informácie získate iba od svedkov. Tí by si mali zapamätať všetky dôležité príznaky – či nastalo bezvedomie, ako dlho trvalo, či ste mali kŕče, či ste si pohrýzli jazyk (a v ktorom mieste), či ste sa pomočili, alebo či došlo k úniku stolice.
  3. Čo ste robili vo chvíli, keď prišiel záchvat?
  4. Akú ste mali náladu?
  5. Aké ťažkosti ste mali bezprostredne pred záchvatom a aké po záchvate?
  6. Ako dlho záchvat trval?
  7. Ako často mávate záchvaty?
  8. Všimli ste si (prípadne vaši blízki) v poslednom čase niečo neobvyklé pred záchvatom – napríklad krátke okamihy nepozornosti? Nezaznamenali ste napríklad zranenia, o ktorých ste nevedeli, ako k nim došlo? (Je totiž možné, že spolu s lekárom prídete na to, že záchvat, ktorý ste považovali za prvý, v skutočnosti nebol prvý – možno mu predchádzali malé záchvaty, alebo záchvaty v spánku.
  9. Vysledovali ste, čo je spúšťačom vašich záchvatov? Predchádza im napríklad nedostatok spánku, stres, konzumácia alkoholu, dehydratácia, zvýšená teplota, menštruácia, či iné špecifické okolnosti?

Otázky o pridružených ochoreniach

Lekár sa vás počas prvého vyšetrenia bude pýtať aj na všetky ostatné choroby. Musíte mu povedať, na čo sa liečite, aké lieky pri tom užívate, aj aké je ich dávkovanie. Tieto detaily môžu ovplyvniť vývoj záchvatov, aj správne nasadenie liekov.

Aké vyšetrenia musíte podstúpiť?

Po konzultácii s lekárom príde na rad komplexné neurologické vyšetrenie. Nasleduje interné a kardiologické vyšetrenie, aby sa vylúčili iné zdravotné ťažkosti, ako poruchy srdcového rytmu, cievne mozgové príhody, či nízka hladina cukru.

Často sa robia aj laboratórne testy, čiže základná biochémia. Absolvujete jedno alebo viac prístrojových vyšetrení, napríklad EEG, MRI alebo CT, podľa potreby aj neuropsychologické vyšetrenie.

Ani jedno z vyšetrení nie je bolestivé, alebo inak náročné, takže sa ich nemusíte obávať.

epilepsia diagnostika

Zdroj foto: AdobeStock.com

Vnútorné faktory epilepsie

Epilepsia, až na niektoré výnimky, nie je dedičné ochorenie. Na druhej strane, predispozície môžu byť v niektorých rodinách rôzne výrazné. Napríklad viacero členov rodiny má odlišné epileptické záchvaty, alebo niektorí ochorejú na chronickú epilepsiu. Avšak aby k tomu došlo, musí sa k vnútorným predpokladom pridať aj spúšťací faktor.

Vonkajšie faktory epilepsie

Pri vzniku väčšiny epilepsií majú väčší význam vonkajšie faktory ako genetické dispozície. Epileptické záchvaty majú vtedy štrukturálnu alebo metabolicku príčinu, resp. ide o sekundárnu epilepsiu. Pri týchto epilepsiách dochádza k záchvatom pre jasne definované poškodeniu mozgu, pričom najčastejšie ide o:

  • úraz,
  • cievne ochorenie,
  • mozgový nádor,
  • degeneratívne ochorenie mozgu,
  • rôzne vrodené vývojové chyby alebo zápaly mozgu (ako poškodenie mozgu pri pôrode).

Poznámka:

Ak sa u pacienta nepodarí určiť príčinu záchvatov, hovoríme o epilepsii s nejasnou príčinou. Podľa priebehu ochorenia a charakteru záchvatov môžeme v mnohých prípadoch predpokladať štrukturálnu príčinu, ktorú však súčasné diagnostické postupy nedokážu odhaliť.

Čo mám robiť, keď mi diagnostikovali epilepsiu?

  • Spolupracujte s lekárom. Hovorte mu, čo vás trápi, zverujte sa so svojimi problémami.
  • Dbajte na pravidelné kontroly a zodpovedne užívajte predpísané lieky.
  • Ak vám liečba nezafunguje, alebo máte o nej akékoľvek pochybnosti, oslovte liečebné zariadenia, poradenské centrá či pacientske organizácie.
  • Zistite si čo najviac o epilepsii, aby ste s ňou vedeli uspokojivo žiť.
  • Povedzte svojim najbližším, o čo pri epilepsii ide.
  • Neodháňajte tých, ktorí to s vami myslia dobre. Nebojte sa ich požiadať o podporu a pochopenie.
  • Podľa odporúčaní lekára si prispôsobte bývanie, zamestnanie, denný režim, životosprávu, voľný čas, vzťahy a povinnosti v rodine.
  • V prípade potreby vyhľadajte psychológa, alebo sa obráťte na príslušnú poradňu. Nehanbite sa hovoriť o svojich psychických problémoch.
  • Nikdy nepodliehajte beznádeji. Pamätajte, že epilepsiu možno v súčasnosti dobre liečiť.
je-epilepsia-liečitelna

Zdroj foto: AdobeStock.com

Bezpečnosť, nie ochranársky prístup

Epilepsia niekedy vedie k prehnanej starostlivosti o pacienta zo strany rodiny. Príbuzní by si mali uvedomiť, že prehnaná ochrana podkopáva sebavedomie a zdravý vývoj človeka.

Ochranársky prístup rozhodne nie je to, čo epileptik potrebuje. Veď aj s epilepsiou sa dá žiť pekný a plnohodnotný život, a to bez toho, aby sme neustále premýšľali o možnom nebezpečenstve.

Mýty o epilepsii

Epilepsia je duševná choroba.

Nie je. Je to ochorenie mozgu. Ak trpíte epilepsiou, nie ste psychicky chorí.

Epilepsia prepukne buď v detstve, alebo v puberte. U dospelého sa objaviť nemôže.

Omyl, môže sa objaviť aj vo vyššom veku. Väčšinou sa síce začína v detstve, ale môže prepuknúť aj kedykoľvek v dospelosti.

Epilepsia sa dedí.

Nie, obvykle sa nededí. Je pravda, že môžete zdediť určité predispozície, no samotné ochorenie väčšinou nezdedíte.

Je normálne, že deti niekedy mávajú kŕče. Je to tým, že im rastú zúbky, alebo sa iba vyvíjajú. Prejde to samo.

Omyl. Prerezávanie zubov u detí nikdy nesprevádzajú kŕče. Detské kŕče môžu byť nebezpečné, preto ak sa objavia, ihneď volajte lekára.

Akonáhle záchvaty prejdú, môžem si sám vysadiť lieky.

Nie. Takýmto správaním ohrozujete svoje zdravie.

Epilepsia prejde sama, záchvaty zmiznú po puberte.

Väčšinou to tak nie je. Mali by ste sa stabilne liečiť.

Pri veľkom epileptickom záchvate treba postihnutému nasilu otvoriť ústa, aby si nepohrýzol jazyk.

Nie, to platilo pred rokmi. Skúsenosti ukázali, že taký postup nie je vhodný, dokonca je nebezpečný.

Epilepsiu spúšťa čokoláda, korenisté jedlá, alebo iné potraviny.

Ani jeden výskum nepotvrdil súvislosť medzi stravou a vyvolaním záchvatu.

Zaujímavosť – epilepsia u psov

Vedeli ste, že epilepsiou môžu trpieť aj naši domáci miláčikovia? Táto choroba však nie je dôvodom na utratenie psov alebo mačiek, pretože sa dá liečiť rovnako ako u ľudí. Naši chlpatí zverenci budú užívať lieky a vyhýbať sa spúšťacím faktorom.

Ak sa napriek tomu dostaví záchvat, treba mu nechať voľný priebeh, presne ako u človeka. Po skončení záchvatu dajte zvieraťu kocku cukru, zabezpečte dostatok tekutín a upokojte ho.

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba