Click here! Epilepsia u detí: Príčiny a používané lieky (antiepileptiká)

Epilepsia u detí: Na vine môže byť nerovnomerné dozrievanie mozgu

Zdieľaj
0

Epilepsia je najčastejšie neurologické ochorenie u detí. Aspoň 5% detí minimálne raz za život prekoná epileptický záchvat, 3 % majú fibrilné kŕče a u 1% detí sa potvrdí definitívna diagnóza – chronická epilepsia.

epilepsia u detí záchvat

Epilepsia je najčastejšie neurologické ochorenie u detí.

Aspoň 5 % detí minimálne raz za život prekoná epileptický záchvat, 3 % majú fibrilné kŕče, a u 1% detí sa potvrdí definitívna diagnóza – chronická epilepsia.

Pod epilepsiou rozumieme výskyt dvoch (alebo viacerých) záchvatov, ktoré majú tendenciu vracať sa, a nie sú vyprovokované nejakými zjavnými príčinami, ako napríklad horúčka či nízka hladina cukru.

Epileptický záchvat sa najčastejšie prejavuje trhavými, mimovoľnými pohybmi, či kŕčmi s poruchou vedomia – ide o reakciu mozgu na nejakú poruchu. Nie každý epileptický záchvat však znamená, že dieťa má epilepsiu.

Epileptický záchvat alebo výpadok vedomia vo všeobecnosti prichádza väčšinou nečakane – rodiča/rodičov prekvapí a vystraší. Na presné určenie diagnózy je ale potrebné, aby lekárovi vedel opísať, čo presne sa stalo.

Niekedy sú deti príliš malé, aby vedeli svoje pocity zo záchvatu opísať samé, resp. nevedia nájsť vhodné slová, hanbia sa, alebo si vôbec na nič nespomínajú. Navyše, aj staršie dieťa sa môže v ordinácii lekára cítiť neisto; preto ak je to možné, pred návštevou odborníka je dobré, porozprávať sa ním v pokojnej atmosfére, doma.

Napriek tomu – treba zistiť, či si na niečo zo záchvatu pamätá, či vie vlastnými slovami opísať svoju spomienku. Neraz sa totiž stane, že dieťa síce nevie samo opísať, čo sa mu prihodilo, no ak má na výber viacero možností, vie si vybrať tie vhodné.

epilepsia u detí príčiny

Spúšťače epilepsie u detí

V mnohých prípadoch sa nepodarí zistiť príčinu, prečo záchvat vznikol. Vieme však určiť zopár typických „štartérov“, ktoré môžu u niektorých ľudí vyvolať epileptické záchvaty:

Epileptický záchvat nemusí nevyhnutne znamenať, že sa u dieťaťa potvrdí epilepsia. Preto rozlišujeme medzi spúšťačmi, ktoré vyvolajú záchvat, a príčinami, ktoré vyvolajú epilepsiu. A niekedy sa môže stať, že dieťa dostane iba jeden záchvat, ktorý sa už nezopakuje – napríklad od vyčerpania (z choroby), alebo pri veľmi vysokej horúčke a pod.

„Demokratická“ choroba

„Neexistuje typický vek, v ktorom sa epilepsia prejaví. Máme pacientov v celej škále detského veku – od novorodencov, po adolescentov. Najčastejšie sa však prejaví už vo veľmi skorom veku – u novorodencov, dojčiat a batoliat. Potom krivka mierne klesá, a znovu sa zvyšuje v puberte. Ďalší nárast epilepsie sa objavuje v starobe, spravidla po 60. roku života. Pri tomto ochorení sa nedá hovoriť ani o náchylnejšom pohlaví. Možno konštatovať, že u chlapcov sa častejšie vyskytuje epilepsia, ktorá je spôsobená úrazom hlavy. Vo všeobecnosti však platí, že epilepsia je choroba, ktorá nikoho nediskriminuje – ani podľa pohlavia, ani podľa veku, či rasy,“ hovorí doc. MUDr. Pavol Sýkora, PhD., prednosta Kliniky detskej neurológie LF UK v Bratislave.

epilepsia u detí vyšetrenie

Kedy vyhľadať lekára?

Pri každej náhlej zmene správania, ktorá vznikne bez zjavnej príčiny, a ktorá vyzerá dramaticky, by rodič nemal nechať danú udalosť bez povšimnutia.

„Treba si uvedomiť, že epileptický záchvat vzniká podráždením mozgovej kôry. Nemusí sa vždy prejaviť kŕčmi, ako si to veľa ľudí myslí. Niekedy môže nastať iba krátka porucha vedomia, tŕpnutie jazyka, alebo zrakové halucinácie. Mali sme u nás napríklad dieťa, ktoré videlo hviezdičky, iné zasa modrých panáčikov.“

Odborníci preto rozlišujú celkové a čiastočné záchvaty. Prvé sa prejavujú spomínanými typickými príznakmi – výpadok vedomia, pád na zem, kŕče. Vtedy je podráždená celá mozgová kôra, alebo jej podstatná časť – hovoríme o generalizovanom záchvate.

Malý (parciálny) záchvat má menej viditeľné prejavy, a trvá kratšie. Podráždená je iba menšia časť mozgovej kôry – prejaví sa napríklad iba pomykávaním v jednej končatine, pocitom déjà vu, pocitom iskrenia pred očami a podobne.

Neraz sa stane, že epileptický záchvat vyvolá nejaký určitý provokujúci faktor – napríklad prerušované svetlo (na diskotéke, blikanie TV či počítačového monitoru, alebo aj pri dlhšom stromoradí, kde sa pravidelne strieda svetlo a tieň), nedostatok spánku, a u niektorých detí hoci aj rátanie či čítanie a pod.

epilepsia u detí epileptický záchvat

Ako sa stanovuje diagnóza

Po zadaní anamnézy, teda opisu udalostí, sa epilepsia môže potvrdiť elektroencefalografickým vyšetrením. EEG – elektroencefalografia – je snímanie spontánnej elektrickej aktivity mozgu (encefalon znamená mozog).

Táto aktivita je rôzna podľa veku pacienta, podľa toho, či spí, alebo bdie, užíva nejaké lieky atď. Rýchlosť a zakrivenie zobrazovaných vĺn hovoria o istých ochoreniach – napríklad pri epilepsii majú vlny typické ostré hroty, alebo sa prelínajú ostré hroty a pomalé vlny.

Aj v spánku sa vlny veľmi menia, a podľa toho sa dá určiť jeho hĺbka.

EEG trvá asi 20 minút. Spravidla sa robí po spánkovej deprivácii (keď pacient dlhšie nespal), alebo sa činnosť mozgu vydráždi tak, že pred pacientom bliká svetlo.

Môže dieťa z epilepsie vyrásť?

U niektorých detí sa vyskytuje špecifický typ epilepsie, s veľmi typickým EEG nálezom – benígna epilepsia s centrotemporálnymi hrotmi. Tento typ epilepsie sa zvykne prejaviť zväčša u detí v predškolskom veku.

U týchto detí sa (krátko po zaspatí) objaví záchvat. Môže ísť o:

  • tŕpnutie jazyka:
  • mimovoľný kŕč v končatine,
  • mykanie,
  • bezvedomie.

epilepsia u detí bezvedomie

Príčinou tohto typu epilepsie je nerovnomerné dozrievanie mozgu alebo mozgovej kôry. Čiže, postupom veku sa dozrievanie ustáli a epilepsia sa stratí. Teoreticky by tieto deti teda nepotrebovali zvláštnu liečbu.

„Pri tomto type epilepsie je síce teoretická možnosť, že by sa dieťa nechalo bez liečby, no prax je iná. Medzi piatym a pätnástim rokom je totiž 10 rokov, keď mozog dozrieva a záchvaty sa môžu hocikedy objaviť – a väčšinou sa aj objavia, hoci ich nemusí byť veľa. Ak teda rodičom poviete, aké sú pre a proti, drvivá väčšina sa rozhodne pre preventívnu liečbu, pretože priebeh epileptických záchvatov je nevyspytateľný – od výpadku vedomia na pár sekúnd, až po veľký záchvat, ktorý v sebe nesie riziko úrazu. Zodpovednosť za možné následky nehody pri záchvate na seba zoberie len máloktorý rodič,“ hovorí o svojej skúsenosti doc. Pavol Sýkora.

Liečba epilepsie

V súčasnosti je epilepsia pomerne dobre liečiteľná. Pre pacienta to znamená dlhodobé alebo trvalé užívanie liekov, ktoré budú regulovať aktivitu mozgu, znížia pravdepodobnosť vzniku epileptických záchvatov, alebo ich úplne zamedzia.

K dispozícii je zhruba 17 liekov, s rôznym mechanizmom pôsobenia, aj účinnosťou. Neurológ musí vybrať taký liek, ktorý bude dostatočne účinný, s minimom nežiaducich účinkov. Staršie antiepileptiká mali dosť nežiaducich účinkov – negatívne vplývali na pečeň, obličky, krvný tlak aj kognitívne schopnosti.

epilepsia u detí lieky

Moderné lieky sú nielen účinnejšie, ale sú aj šetrnejšie k telu. Obmedzenia v životospráve sa zatiaľ neukázali ako dostatočne efektívna prevencia, no keďže veľa záchvatov sa deje v spánku (alebo počas zaspávania), doc. Sýkora kladie dôraz na pravidelný spánkový režim.

Zhruba polovica detí s epilepsiou má šancu, že po puberte sa u nich epileptické záchvaty neobjavia, a vtedy možno liečbu ukončiť. Paušalizovať deti s epilepsiou a označovať ich za mentálne zaostalé, pokladá doc. Sýkora za chybu:

„Musíte si uvedomiť, že epilepsií je viacero druhov, nejde o jedno ochorenie. Až 30 % detských epilepsií je geneticky podmienených, ďalšie vznikli poškodením mozgu – po úraze, zápale mozgu atď. V týchto prípadoch je teda epilepsia príznakom poškodenia mozgu. Na druhej strane, sú deti, ktoré vnímame ako zdravé, fyzicky aj mentálne, iba občas majú záchvat. Niektoré deti sú pomalšie, majú poruchy správania, a iné sú (naopak) aj vďaka liečbe bystrejšie, ich kognitívne funkcie sa liekmi zlepšia. Rozpätie záchvatov, aj stupňa IQ, teda závisí od viacerých faktorov, a preto nemôžeme zovšeobecňovať,“ hovorí.

Pravidelné a dlhodobé užívanie liekov nie je vždy ľahké, no dôslednosť sa vypláca. Základom by však mala byť dobrá komunikácia – aj malé deti vedia pochopiť dôležitosť pravidelného užívania, ak im ju rodič vhodne vysvetlí.

U najmenších je však dobré rozdrviť liek do jedla, pretože môžu mať ťažkosti s prehĺtaním tabliet. Prípadne im možno dať malú odmenu za to, že liek užili.

epilepsia u detí šport

Obmedzenia v športe

„Športovanie nie je pre deti s epilepsiou zakázané, práve naopak, čerstvý vzduch im spraví dobre, rovnako ako zdravým deťom. Treba však mať na pamäti vyššie riziko úrazu, keď sa záchvat nečakane objaví. Niektoré športy, ako lyžovanie, bicyklovanie alebo aj lezenie po preliezačkách, môžu byť potenciálne nebezpečné. Navyše, väčšina detí s epilepsiou sa cíti zdravá, pretože si na záchvaty nepamätajú. Vtesnať ich do nejakej obmedzenej polohy, je preto ťažké, a rodič musí nájsť rovnováhu medzi racionálnym ohodnotením rizika, vlastným strachom o dieťa a odhodlaním vychovať sebaistého potomka,“ uzatvára doc. Sýkora.

Otázky, ktoré môžu lekára zaujímať:

  • Nastal záchvat vtedy, keď dieťa spalo, alebo bolo hore?
  • Prišiel záchvat náhle, alebo sa dieťa už dlhšie správalo nezvyčajne?
  • Bolo choré? Užívalo nejaké lieky?
  • Dá sa usudzovať, že dieťa chvíľu predtým cítilo, že sa niečo stane? (Napríklad, že zrazu chcelo ísť k mame.)
  • Čo sa stalo tesne pred záchvatom? (Napríklad hádka, dieťa prudko vstalo a podobne.)
  • Prihodili sa počas záchvatu nejaké nehody? (Dieťa sa udrelo, spadlo na zem…)
  • Malo trhavé pohyby, zvláštne pohyby očí, alebo sa pomočilo?
  • Stratilo vedomie?
  • Viete približne určiť, ako dlho záchvat trval? (Samozrejme, v kritickej situácii sa nám zdá, že minúty ubiehajú ako hodiny, preto je odhadovanie času niekedy zložité).
  • Ako sa dieťa správalo tesne po záchvate? Pôsobilo zmätene alebo ospalo?
  • Pamätalo si na udalosť?
  • Mal niekedy niekto v rodine podobný záchvat?

Ilustračné fotografie

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba