Zdroj foto: www.stock.adobe.com
Geneticky modifikované potraviny – toto slovné spojenie rezonuje v poslednej dobe alternatívnymi, ale už aj komerčnými médiami. Mnohé z článkov na stránkach o zdravej výžive varujú pred extrémnou škodlivosťou GMO, no máloktorý autor uvádza podrobnejšie detaily o tom, prečo a ako poškodzujú ľudský organizmus, respekíve životné prostredie.
Čo je to glyfosfát?
Ako GMO ničí plodnosť?
Čo sú geneticky modifikované potraviny a ako táto úprava prebieha?
Je pravda, že sa vysoko toxické plodiny sa dostali aj na Slovensko?
Prečo vlastne vznikli GMO zemiaky a ďalšie modifikované potraviny?
Ako sa uchránime pred GMO?
Povolenie, aby GMO potraviny prerazili na trh s takou vehemenciou, bolo veľmi nešťastným riešením. Pre analýzu celého problému sa však musíme pozrieť hlbšie do histórie potravinárskeho i farmaceutického priemyslu.
Čo je to glyfosfát, čo glyfosfát spôsobuje?
Vlastníkom práv na patenty výroby a pestovania modifikovaných plodín je americká farmaceuticko-potravinárska korporácia Monsanto. V roku 1970 táto spoločnosť vyvinula herbicídnu látku s názvom glyfosfát – ide o skrátený názov Fosfátu Glycínu, fosforylovanej aminokyseliny. Práve táto látka je, pre jej herbicídne a pesticídne vlastnosti, najdiskutovanejšou zložkou geneticky modifikovaných semien a rastlín.
Máte ho aj na tanieri?
V dnešnej dobe sa glyfosfát využíva na odstraňovanie škodcov a buriny z polí geneticky modifikovaných plodín, ktoré sú (vďaka škodlivej úprave) voči tejto látke odolné, a dokonca sú sami schopné toxíny produkovať. Glyfosfát je zložkou celosvetovo exportovaného herbicídu Round-Up od Monsanto, ktorý sa bežne využíva pri pestovaní plodín, putujúcich priamo na náš tanier. Výskumy pritom ukazujú, že glyfosfát zanecháva na živých organizmoch značnú stopu.
Čo ukázali štúdie?
Experimenty na myšiach ukázali, že u samcov táto látka interferuje (kríži sa, spája sa) s metabolizmom mužského hormónu – testosterónu, pričom znižuje jeho krvnú hladinu. Pôsobí teda zhubne. Znižovanie aktivity pohlavných hormónov neskôr vedie nielen k strate reprodukčných schopností, ale aj k vývoju príslušných porúch, napr. onkogénnych chorôb pohlavného systému.
Výskum na ľudských bunkových kultúrach placenty (in vitro – v skúmavkách) ukázal, že glyfosfát interferuje aj s metabolizmom estrogénu, s jedným z hlavných ženských pohlavných hormónov. Herbicíd Round-Up je však napriek vyššie uvedeným faktom stále predávaný, a GMO sa pestujú po celom svete.
Odborníci varujú: plodnosť je ohrozená
Vlády viacerých štátov reagovali na varovania odborníkov – pestovanie týchto plodín pozastavili, alebo úplne zakázali. Medzinárodný trh je pritom stále vrchovato naplnený škodlivými produktmi, ničiacimi ľudský reprodukčný, endokrinný, a pravdepodobne aj tráviaci a vylučovací systém (v prípade tráviaceho systému je pri Glyfosfáte potenciálne riziko neúmerného zvyšovania pH, ktorého zhubný dopad pozná už aj väčšina laickej verejnosti).
Zdroj foto: www.stock.adobe.com
Ako glyfosfát pôsobí na pohlavné hormóny?
Zo sociálneho hľadiska je asi najnebezpečnejšie pôsobenie glyfosfátu na ľudské pohlavné hormóny. Štúdia Brémskej medicínskej univerzity z roku 2013 totiž ukázala, že cca 43 % testovaných Európanov malo vo vzorke moču pozitívny test na aktívnu látku herbicídu Round-Up, čo je alarmujúce. Vlády uvedomelejších krajín už príkladne odpovedali konaním – slovenská vláda zatiaľ ohrozenie úplne ignoruje.
Bacil, ktorý jeme
Keďže Glyfosfát je herbicíd, teda látka likvidujúca bunkové štruktúry tela rastliny (síce nie rýchlo, ale zato isto), spoločnosť Monsanto sa ďalej snažila vyvinúť plodiny, resp. modifikované semená originálnych, zdravých plodín, ktoré by produkovali rastliny odolné voči tejto toxickej substancii. V rozvoji technológie jej paradoxne napomohla európska, belgická spoločnosť Plant Genetic Systems (v roku 1995), dnešná súčasť Bayer Crop Science. Tá o genetickom experimente (z roku 1985) informovala svet. V správe sa uvádza, že zemiaky obsahujúce gén baktérie Bacillus Thuringiensis, áno, správne čítate, baktérie!, vykazovali zvýšenú odolnosť voči škodcom, hlavne hmyzu, ktorý bol po ich požití intoxikovaný, aj usmrtený.
Vedenia potravinárskych firiem po celom svete projekt natoľko zaujal (samozrejme, hlavne Monsanto), že sa pustili do výskumov. Tie následne preukázali, že rastliny s génom Bacillus Thuringiensis sú vysoko odolné voči herbicídu Round-Up (a jeho aktívnej látke Glyfosfátu), a práve preto, že sú geneticky “zvyknuté” na prítomnosť toxínov. Okrem odolnosti na glyfosfát totiž produkovali svoj vlastný, tzv. BT-toxín, insekticíd, ktorý spôsoboval usmrtenie hmyzích škodcov.
Vtedy už nikomu nevadilo, že geneticky modifikované plodiny s génom bacilu vyrábajú ešte aj vysoko toxický Beta-Exotoxín – plán bol pre svoju vysokú ekonomickú výhodnosť pripravený, a kocky boli hodené.
Rýchlosť boja so škodcami presvedčila pestovateľov
Západní pestovatelia a farmári, zlenivení modernými praktikami využívania pesticídov, prestali využívať systém „Crop rotation“, teda striedavého pestovania rôznych plodín na jednotlivých poliach. Touto jednoduchou metódou sa prirodzene vyrovnávali s tonami škodcov v podobe buriny i hmyzu.
Monsanto ale prišlo s „lepším“ riešením – použite naše geneticky modifikované plodiny a herbicíd Round-Up! Táto substancia takmer okamžite zabíja hmyz!
Zvuk šuštiacich dolároviek mnohým (našťastie nie všetkým) pestovateľom rýchlo zakalil zrak i rozum. Prvé geneticky modifikované zemiaky sa začali predávať už v roku 1995. Neskôr (po roku 1996) prišla na medzinárodný trh kukurica, sója, repka, paradajka, a dokonca aj losos, určený pre potravinársky chov.
Zdroj foto: www.stock.adobe.com
Vedecký princíp genetickej modifikácie
Genetická informácia živých organizmov, teda i potravinárskych plodín a ich semien, nesie bunkové jadro každej bunky daného organizmu v jeho DNA. Táto informácia sa však nenachádza len v jadre buniek (ako známe dvojzávitnice), ale aj v cytoplazme (tekutine vyplňujúcej bunku), v podobe plazmidov, kruhových útvarov.
Práve tieto útvary sú pripravené k ďalšej úprave – genetická modifikácia. Práve pozmenením, vložením, alebo vymazaním určitej sekvencie DNA môžeme modifikovať určitú bielkovinu, ktorá potom vytvára štruktúry s charakteristickými znakmi, čiže vlastnosťami organizmu alebo rastliny. Plazmidy sú pre takýto proces ideálne – keď sú vložené späť do svojej bunky, kde syntetizujú nové bielkoviny, vytvoria organizmus so želanými znakmi.
Spočiatku vedci vykonávali len veľmi jednoduché operácie genetickej modifikácie plodín, ktoré boli určené na konzumáciu. Väčšinou išlo len o pokusy zvýšiť výživnosť daných plodín. Postupne sa však čoraz viac začalo experimentovať s popísaným vkladaním génov, ako je to aj v prípade pridávania génov Bacillus Thuringiensis do kukurice alebo zemiakov.
Jedlo od Monsanto aj na Slovensku
Modifikované a preukázateľne vysoko toxické plodiny (s obsahom herbicídu Glyfosfát, toxínu Bacillu Th., príp. Beta-Exotoxínu) spoločnosť Monsanto distribuuje vo veľkom na európsky aj slovenský trh. Hoci sa tieto toxíny väčšinou relatívne rýchlo rozpadávajú, konzumujú ich hospodárske zvieratá (v podobe krmiva), ale tiež poľná fauna, vtáky, hlodavce, ktoré potom rodia degenerovaných a deformovaných potomkov (a sami trpia na onkogénne ochorenia). A nielen plodiny, ale aj výrobky z nich sa dostávajú skoro do každého baleného jedla, a to kvôli nízkej cene a nenáročnosti na pestovanie, resp. pre odolnosť voči škodcom.
Mnohé domáce spoločnosti, vyrábajúce inak poctivé výrobky, vo svojich receptoch používajú (ako ingrediencie) importované substancie z modifikovaných plodín – napr. kukuričný škrob, lecitín z modifikovanej sóje, či múku z upravenej pšenice. Pokiaľ teda výrobok nenesie označenie BIO (alebo aspoň GMO-FREE), a pokiaľ vám záleží na vašom zdraví, nie je bezpečné ho nakupovať.
Kde nájdeme „zmanipulované“ gény?
Poďme si teraz vymenovať plodiny a výrobky z nich, ktoré korporácia Monsanto (a obchodné spoločnosti, ktoré nakupujú nielen jej tovar, ale aj výrobnú technológiu) distribuuje aj na slovenský trh.
Kukuričná múka a škrob sú jedny z najčastejších surovín v pečive, koláčoch, balených sladkostiach, ale aj v mliečnych výrobkoch, instantných jedlách a v niektorých nápojoch. Pre svoju vysokú odolnosť má modifikovaná kukurica (a produkty z nej) veľmi nízku cenu, aj nízke náklady na pestovanie.
Ktorú kukuričnú múku, či škrob používa výrobca vášho obľúbeného pečiva, či sladkostí? Ak nenakupujete výlučne BIO, je tu vysoká pravdepodobnosť, že modifikovanú!
Zdroj foto: www.stock.adobe.com
Druhou najčastejšie geneticky upravovanou plodinou, ktorá sa nachádza na našom trhu, je sója. Spomeniete si ešte na jej „objavenie“? Zhruba pred 30-timi rokmi bola bielej populácii tejto planéty odprezentovaná ako zázračná strukovina s vysokým obsahom bielkovín. Čo však z toho, keď každá druhá sója na svete je modifikovaná? Takáto sója obsahuje aj gény baktérie Thuringiensis, príslušné toxíny, a tiež dávky glyfosfátu. Použitie sóje, vraj pre jej vysoký výživový potenciál, je na potravinárskom trhu viac než široké.
V sladkostiach a pečive sa vyskytuje sójová múka (takisto sójový Fosfatidylcholín – Lecitín, či izolovaná sójová bielkovina). Vo svete sa už objavuje mnoho hlasov (hlavne z radov konzumentov sóje), ktoré si sťažujú na jej toxický, rakovinotvorný efekt v oblasti reprodukčného systému. Iba finančná sila lacného predaja drží také obludné výtvory, ako modifikovaná sója, či kukurica (a hlavne milióny ton výrobkov z nich), na svetovom trhu.
Zemiaky je asi každý Slovák
GMO zemiaky boli prvou experimentálnou plodinou s obsahom toxikotvorných génov Bacillu Thuringiensis. Toto zloženie si zachovali dodnes. No akoby to nestačilo, obsahujú (vraj pre zlepšenie konzistencie) gény z mole voskovej – Achroia Grisella. Tu už ide o skutočne dosť nechutný, hybridný, hmyzo-baktériovo-zemiakový mutant na vašom tanieri!
Zemiaky a produkty z nich je z vymenovaných potravín asi najnáročnejšie kontrolovať. Preto je najbezpečnejšie, nakupovať ich skôr z menších produkcií. Fastfoody, reštaurácie, však s obľubou využívajú modifikované zemiaky, rôzne výrobky z nich, škrob, aj iné izolované látky.
Modifikované paradajky sa „neuchytili“
Ešteže geneticky modifikované paradajky od Monsanto toľko “šťastia” nemali. Upravené, nielen génom baktérie Thuringiensis, ale aj génmi severoatlantickej červenej mušle, zrejme kvôli zlepšeniu farebných vlastností, boli pre svoju príliš vysokú škodlivosť postupne vyradené z trhu (napriek tomu si ich možno stále v niektorých svetových hypermarketoch zakúpiť).
Krajiny, ktoré nechcú GMO
Rizikové nie sú plodiny zo štátov, kde boli GMO zakázané. Británia, Maďarsko, Rakúsko, Taliansko (kde je dlhodobo vysoká potravinová kultúra), niektoré krajiny blízkeho východu, či paradoxne aj Poľsko, sú v boji proti GMO najuvedomelejšie krajiny. Nebezpečné tiež nie sú typické stredomorské plodiny, napr. olivy, kapary, artičoky, či špargľa.
Americká spoločnosť Monsanto sa, našťastie, zamerala skôr na produkty využívané v severo- a stredoeurópskej kuchyni, z ktorých vychádza aj tá americká (aj keď v prípade USA sa o nejakej národnej kuchyni veľmi hovoriť nedá). Celkovo však ľudia musia venovať väčšiu pozornosť tomu, čo a odkiaľ nakupujú. Toto nie je planá výzva výstredných fanúšikov extrémneho stravovania, ale seriózne varovanie. Technický pokrok totiž nepriniesol len pozitívne zmeny, a neuvážená genetická modifikácia potravín je jednou z najhorších…
Zdroj foto: www.stock.adobe.com
Ako sa uchrániť pred GMO?
Čo teda môžeme robiť pre zmenu, keď je isté, že väčšina rizikových plodín na našom trhu je modifikovaných, a Európska Únia nedávno uzavrela zmluvu o výmene tovarov s USA? Ako sa GMO v strave vyhnúť – a ide to ešte vôbec?!
Odpoveď je jednoznačná: stravovať sa zdravo, aj v dobe geneticky modifikovaných potravín, ešte je možné! Vyžaduje to však snahu, vedomosti, a hlavne tréning. Tréning preto, že študovať zloženie výrobkov, krajiny pôvodu, „otravovať“ predavačky a kuchárov otázkami o importe a zložení, je drina. Možno niekedy budete musieť siahnuť hlbšie do vrecka, ak vám pôjde o zdravé jedlo – no viete, koľko stojí človeka taká rakovina?!
Ako nejesť GMO?
Ak ste pevne rozhodnutí, nejesť žiadne GMO, stravujte sa BIO a nakupujte tovar z krajín, ktoré zakazujú GMO produkty. Bojkotujte hlavne tých producentov a predajcov, ktorí otvorene propagujú a vo veľkom predávajú GMO.
Ak budete informovať svoje okolie, a predostriete mu fakty o škodlivosti GMO, zvýši sa dopyt po zdravých potravinách, a zároveň zníži počet toxických produktov. Vplývajte na svojich predajcov, dovozcov, lokálnych vlastníkov malých obchodov, ktorí si radi vypočujú mienku zákazníkov, pretože žijú z úzkej klientely. Žiadajte od nich viac informácií o pôvode tovaru, a chcite zdravšie potraviny.
Aktivita nič nestojí, no musí byť kumulovaná a organizovaná. Ak sa chcete dočkať uvedomelého pohľadu ľudí na GMO, začnite od seba. Každý predsa môže na „svojom poli“ bojovať za svoje právo na zdravú stravu. Pretože, a na to už mnohí zabudli, právo na zdravé jedlo patrí medzi základné ľudské práva.
Redakčne upravené a krátené (jam), (sab)
Pôvodný článok vyšiel na našich stránkach v roku 2013.
