Hlas pacienta: Mám po štyridsiatke, a prišla som o maternicu

Zdieľaj
0
|

Necítila sa subjektívne dobre. Občas pociťovala nepríjemný, neurčitý tlak v podbrušku a v maternici, mala pocit plnosti a príznaky stresovej inkontinencie. A tiež sa jej zdalo, že v nej rastie niečo, čo nedokáže pomenovať.

Necítila sa subjektívne dobre. Občas pociťovala nepríjemný, neurčitý tlak v podbrušku a v maternici, mala pocit plnosti a príznaky stresovej inkontinencie. A tiež sa jej zdalo, že v nej rastie niečo, čo nedokáže pomenovať.

Hoci si uvedomovala, že niekedy je lepšie vydržať a počkať, rada robí veci hneď. Preto hľadala možnosti, riešenia – išlo o jej zdravie, a to je pre človeka „zdvihnutý prst“.

Rozprávam sa s pani Miriam, ktorá má za sebou hysterektómiu – vyoperovanie maternice, s následnou pošvovou plastikou.

Čo predchádzalo dvom zákrokom. Tušili ste, čo vám je?

Na preventívnom gynekologickom vyšetrení mi povedali, že mám myómy, ktoré sú malé, „budeme ich sledovať“. A keďže nekrvácam, čo podľa slov lekárky býva sprievodný znak pri takýchto diagnózach, „zatiaľ nič nebudeme riešiť, veď žiť sa s tým dá“.

Chodila som k nej raz za pol roka, ale nedostávalo sa mi konkrétnej odpovede na moje cielené otázky. Jediné, čo som od nej vedela, bola veľkosť myómov – 2,5 a 3 cm. Vyčítala ich z monitoru obrazovky, na ktorý som ja ani nedovidela. Keď som sa opýtala, ako dlho budem ešte takto fungovať, mala som pocit, že obťažujem, mykla plecom…

Celé to trvalo 2 roky, a ja som k lekárke pomaly strácala dôveru. Po zvážení mojej situácie, som vyhľadala iného gynekológa, a objednala som sa k nemu na vyšetrenie. Bol to lekár, u ktorého rodila moja dcéra.

Prvé vyšetrenie uňho prebiehalo absolútne profesionálne, získal si moju dôveru. Na monitore, na ktorý som sa dívala i ja, som zbadala dominantný, 6 centimetrový myóm, ďalší mal 4 cm. A okrem toho tam bol rozsev veľkého množstva myómov. Gynekológ mi ukázal, že ich mám takmer plnú maternicu…

Aké je, vidieť na ultrazvuku myómy tam, kde rastie dieťa?

Je to zvláštny pocit. Väčšinou má žena, keď otehotnie, okrem iných pocitov aj radosť, teší sa na vytúžené dieťatko. Cíti, že sa v nej rodí nový život – chce to. Mňa moja situácia najskôr veľmi zaskočila. Zatiaľ som to nikomu nepovedala… Neskôr som si sadla pred počítač, a hľadala informácie. Snažila som sa nájsť východisko, pokiaľ možno neinvazívnym spôsobom. Veď kto by chcel operačný zákrok dobrovoľne?

Mali ste čas, bolo to s operáciou a plastikou akútne?

Mala, i nemala. Možno by sa to dalo o nejaký ten týždeň oddialiť, veď som nekrvácala… Ale čoraz častejšie som pociťovala tie nepríjemné tlaky v podbrušku. Stále som bola nútená močiť, takže som na toalete niektoré dni trávila celú večnosť.

Viac ma trápila v tých dňoch psychika. Čo sa stane, ak to oddialim? Nebude pre mňa neskoro? Prečo som dva roky čakala? Na tieto a ďalšie otázky sa mi nechcelo viac hľadať svoje ospravedlnenia a názory iných, a tak som si povedala – dosť. Bola som k sebe v tej chvíli nekompromisná, a zvolila si operáciu.

Uvedomovali ste si, že strácate časť zo seba? Bolelo to?

Som matkou dvoch detí – mám dcéru a syna, viem čo je materstvo. Hoci sme už nemali v pláne ďalšie deti, i tak som sa cítila, akoby sa zo mňa niečo malo vytratiť. Neviem to celkom popísať. Možno sú ženy, ktoré museli podobné zákroky podstúpiť, a nikdy neboli matkami. Bolelo to, a bol to nápor na psychiku. Ale verila som, ako spieva Meky Žbirka v jednej z piesní, že „čo bolí, to prebolí“…

Popíšete nám prežívanie, pocity tesne pred zákrokmi?

Žila som hekticky, permanentne v strese, čo sa mohlo podpísať pod moju diagnózu. Bola som v tom čase riadne zamestnaná. Zastávam pozíciu na ekonomickom oddelení – stále som musela sledovať zmeny v zákonoch, a následne ich aplikovať do praxe. A dokončievala som si, popri zamestnaní, vysokú školu.

Celá domácnosť bola na mne. Okrem toho, mám aj dve vnúčatká, ktoré som nadovšetko milovala a preferovala. Dcéra sa mi vydávala, následne sa dvakrát sťahovala. Niekoľko týždňov u nás mladí bývali, keď prerábali byt. Všetci – dcéra, syn i zať. A aj oni robili skúšky…

To, že idem na operáciu, som si uvedomila v predvečer samotného zákroku. A naplno až v aute, keď ma do nemocnice viezol na príjem môj manžel. Nevedela som, do čoho idem, nikdy predtým som operáciu neabsolvovala – ak nepočítam dvojhodinový ambulantný zákrok u zubára. To sa ale porovnať nedá…

Termín operácie som mala pevne stanovený, na určitý deň. V ten deň sa však skomplikoval stav inej pacientky, takže plánované operačné zákroky boli presunuté na nasledujúci deň.

Bola som prijatá na JIS – ku, pripravená na operačný zákrok. Strach, úzkosť, nervozita, obava, či všetko dobre dopadne, a k tomu údiv – čo to so mnou vlastne robia? Potom prevoz na operačnú sálu, napichnutie žily – u mňa ťažko dosiahnuteľné (nakoniec ma napichli do zápästia), uspávanie, „počítanie do desať“, a potom už nič…

Koľko vyšetrení a odberov na vás čakalo kvôli operáciám?

Celkovo som bola na dvoch vyšetreniach, jedno bolo gynekologické. Lekár – operatér sa mi venoval naozaj starostlivo, dozvedela som sa presný postup operačných výkonov. Druhé – interné vyšetrenie, mi urobili pred operáciou. Podrobné gynekologické vyšetrenie som absolvovala pri prijatí do nemocnice, krátko pred zákrokom.

Vedeli ste o plusoch, mínusoch dvoch operácií za sebou?

Zo skúseností mojej kolegyne som vedela, že ak sa pacient „uspáva“ dvakrát za sebou, môže sa to podpísať pod problémy s pamäťou, spomalenie niektorých reakcií… Bála som sa toho. Pred operáciou som sa zúčastnila na konzíliu (bol tam primár, operatéri, lekári, asistenti, sestry), kde si nás – pacientky, volali po jednej do miestnosti, aby nás oboznámili s termínom a priebehom operácie.

Všetky tie informácie mi pomohli, a trvala som aj na „plastike“ (okrem hysterektómie). S prihliadnutím na moje ťažkosti s inkontinenciou, mi potvrdili, že u mňa urobia obidva zákroky súčasne.

Užívali ste aj hormóny? Zmenilo sa vaše telo výrazne?

Žiadne hormóny som neužívala. Nemala som potrebu, dať si ich predpísať. Po operácii mi zostali vaječníky, takže nemôžem povedať, že by som akútne pocítila zmeny.

Je pravda, že teraz som vo veku, kedy menopauza o sebe dáva vedieť. A mám obdobné príznaky, ako iné ženy s maternicou v porovnateľnom veku, napríklad stratu vlasov, návaly horúčavy a nočné potenie, zvýšenú chuť do jedla, priberanie na váhe, nespavosť, problémy so štítnou žľazou, či podráždenosť…

Boli ste na dlhšej PN-ke. Požiadali ste o kúpeľnú liečbu?

Keď som nastúpila do nemocnice, na operačný zákrok, „vypísali ma“. Po operácii, keďže som sa po týždni cítila relatívne v poriadku, no poriadne ubolená, ma prepustili domov.

Samozrejme, že ma upozornili na šetriaci režim. S tým, že si dám ambulantne vybrať stehy. To, čo ma zaujímalo, boli výsledky histologického vyšetrenia, na ktoré som si musela počkať ešte dva týždne…

Na PN-ke som bola necelé dva mesiace. Dovtedy som na žiadnom liečení nebola, a tak som požiadala o „kúpele“. Pridelili mi ich v Lúčkach, ktoré sa špecializujú na liečenie po operáciách ženských orgánov. Úprimne? Vychutnávala som si to plným priehrštím, všetky tie procedúry, cvičenia, prechádzky… A najmä to, že sa o mňa niekto staral (úsmev).

Predtým a potom v sexuálnej oblasti. Je to výrazne iné?

Usudzujem, že pokiaľ je pooperačný priebeh po chirurgickom odstránení maternice taký, aký má byť, samotná operácia neovplyvňuje negatívne ďalší sexuálny život. Nemala som žiadne pooperačné komplikácie. Pred operáciou som bola v sexe skôr zdržanlivejšia (pre už spomínaný tlak v podbrušku a v maternici), ale po operácii je to celkom iné. Odpadli obavy z prípadného otehotnenia, problémy s menštruáciou. Mám sa oveľa lepšie. Myslím si, že aj môjmu manželovi sa náš sexuálny život viac páči. Významná bola pre mňa práve jeho psychická podpora. Oceňujem, že pri mne stál…

Našli ste u žien z rodiny predispozície, tú istú diagnózu?

Áno. Moja teta bola operovaná, a odstránili jej, okrem maternice, aj vaječníky. Neviem presne, koľko mala vtedy rokov, ale tiež tuším okolo štyridsiatky. Vyrovnala sa s tým viditeľne bravúrne. Volala mi pred zákrokom, a povzbudzovala ma, že to iste prekonám. Za seba, pacientkam, ktoré majú podstúpiť hysterektómiu, prajem, nech na to nájdu v sebe silu, a myslia pozitívne.

Ďakujem za otvorený rozhovor.

Ilustračná fotografia

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií