Hlas pacienta: Som po operácii žlčníka

Zdieľaj
0

Roky mal problémy so zvládaním náporových situácií. Po pretrvávajúcich stresových udalostiach v súkromí a dlhodobom nie práve zdravom stravovaní zistil, že má ťažkosti s trávením. Dal si urobiť sonografiu, a po vypočutí

Roky mal problémy so zvládaním náporových situácií. Po pretrvávajúcich stresových udalostiach v súkromí a dlhodobom nie práve zdravom stravovaní zistil, že má ťažkosti s trávením. Dal si urobiť sonografiu, a po vypočutí diagnózy od lekára, súhlasil s operáciou. Žlčník mu laparoskopicky vyoperovali, a dnes sa cíti „ďaleko“ lepšie.

Rozprávam sa s pacientom Braňom z Bratislavy.

Vedel si, čo sa deje? Mal si bolesti? Ako dlho?

Zo začiatku som nevedel, čo sa deje. V minulosti sa mi ozýval žalúdok, ale skôr z úzkosti. Prestával som mať chuť do jedla. Zrazu som nemohol jesť bežné potraviny. Bolelo ma celé brucho, ale netipoval som to na žlčník. Najskôr nebadane, ale časom sa to zhoršovalo, až do kŕčov, aj v noci. Nevedel som, čo mi je. Lekárka ma poslala na sono, no nešiel som tam hneď; zanedbal som to. Skúsil som to s inou stravou. Trvalo to približne mesiac. Stále som dúfal, že sa to zlepší.

Ktoré vyšetrenie viedlo k operácii? Zaváhal si?

Keď som skoro nič nejedol, a nezaberali voľnopredajné lieky na žalúdok, proti bolesti, vyhľadal som opäť lekárku. Šiel som na to sono, a lekári zistili, že žlčník nie je v poriadku – mal som tam piesok. Spýtali sa ma, či súhlasím s operáciou žlčníka. Povedal som si, že žlčník je orgán v tele, bez ktorého sa človek zaobíde. Niečo málo som o tom vedel, mojej mame vyoperovali žlčníkové kamene… Mal som také bolesti, že som súhlasil – vtedy som neriešil nič iné; spoliehal som sa na lekárov, že ma ich zbavia. Mohol mi prasknúť žlčník, a vtedy ide o život…

Dali ti anestézu? Bola to tvoja prvá operácia?

Nebol som dovtedy operovaný. Robili mi EKG, merali mi tlak, teplotu, odobrali mi moč a krv. Podstúpil som aj menej príjemné, no cielené vyšetrenie – sondou cez ústa. V prvom rade mi vyšetrili stolicu, a tam zistili, že mám zvýšenú žlč. Je dobré, nechať si hneď vyšetriť stolicu, ak máte zažívacie problémy… Povedali mi, že pôjde o laparoskopickú operáciu, a dali mi injekciou celkovú anestézu. Nie cez kyslíkovú masku. Kašeľ by totiž mohol narušiť priebeh operácie, a lekári to nemôžu ovplyvniť. Dohodli sme sa na tom, lebo som fajčiar. Čakal som v nemocnici dva dni, kým ma pripravili na operáciu, a potom ešte dva dni ma nechali ležať. Boli sme traja na izbe, dalo sa –  v tých bolestiach som to veľmi nevnímal. Robili mi pooperačné vyšetrenia: operácia dopadla dobre. Dali mi výživu infúziami, a odporučili diétu – dostal som zoznam vecí, ktoré by som mal a nemal jesť.

Komplikácie, starostlivosť, vzťah s personálom…

Bol som „prázdny“, aj som dosť schudol. Rana sa mi hojila v pohode, jediná bolestivá vec bola, keď mi vyberali dočasnú vývodovú hadičku po operácii. Po pár dňoch som niekedy cítil ťažobu na žalúdku. Bolesti sú porovnateľné, povedzme, s črevnou virózou. Uvítal by som, keby sestričky chodili viac na izbu po operácii. Pamätám si ešte, že som mal tesne po operácii strašne horúci hrudník, a po signalizácii sestrička neprišla. Môj spolupacient na izbe mi dal vtedy mokrý uterák na hrudník – zabralo to… Keď sa ma sanitár pred operáciou pýtal: „No, ako sa máme?“, tak som im všetkým vynadal na vizite. Bol som ale v strašných bolestiach… Po návrate domov, bolo pre mňa hlavné, upraviť si stravu, a byť pod dohľadom lekárky. Nepreháňal som to s pohybom, aj keď v minulosti som aktívne športoval, a chýba mi to… Chodím aspoň na kondičné prechádzky.

Bral si po operácii lieky? Zmenilo sa niečo?

Po operácii sa mi zmenilo celé trávenie. Veľa vecí som nemohol stráviť. Obvodná lekárka mi predpísala lieky na kyselinu, aby mi žalúdok začal pracovať, a nebolel ma. Tu je dôležité, nevynechávať ich. Vysadil som ich po mesiaci – riadil som sa svojím pocitom. Nechcel som, aby si organizmus zvykol, že lieky pracujú za neho; lekárka o tom vedela… Lieky mi, dá sa povedať, sadli; hradila ich zdravotná poisťovňa. Zotavil som sa dosť rýchlo. Radšej si nekupujem nič vo fast foodoch, pijem prevažne vodu. Menej fajčím… Na sone som sa inak o sebe dozvedel, že mám jednu obličku citlivejšiu. Som rád, že to viem.

Vyberáš si po operácii, čo zješ? Máš recepty?

Áno. Najlepšia je pre mňa zemiaková kaša s rybím filé na masle. Osvedčila sa mi varená ryža s duseným kuracím mäsom. Kurací vývar je výborný, pre mňa unikátne jedlo. A nemiešam mliečne výrobky s ovocím – bije sa mi to. Začal som jesť obilniny, ovsené vločky, pšeničné klíčky, mandle. Doteraz neznesiem surovú papriku – je mi ťažká na trávenie. Vysadil som jogurty, jem menej mäsa, a vyhýbam sa najmä vyprážanému syru. Tráviaca sústava sa akoby preprogramovala, nahradzuje mi žlčník. Dostávam sa do starých koľají, v zmysle, že opäť môžem jesť…

Ilustračná fotografia

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba