Čokoláda – potešenie, liek, aj jed

Zdieľaj
1
Prevencia| |
čokoláda zdravie

Znalosti aztéckych Indiánov o príprave horúceho povzbudzujúceho nápoja – čokolády, priviezol do Európy španielsky dobyvateľ Cortés.

Nápoj – podľa pôvodnej receptúry – sa stal obľúbeným najmä v Taliansku, veľmi módnym vo Francúzsku (za Ľudovíta XIV.) a v Rakúsku (za Márie Terézie). Po celej Európe vznikali salóniky, kde sa pri šálke čokolády viedli vášnivé debaty.

Prvá európska čokoláda

Prvú tabuľkovú čokoládu vyrobil v roku 1828 Holanďan Conraad van Houten. Dnes by však nikomu asi nechutila – bola hrudková.

Našťastie, Švajčiar Daniel Peter experimentoval – zmiešal kondenzované mlieko, cukor a kakao – a mliečna čokoláda bola na svete. Ale až roku 1879 Rodolphe Lindt vynašiel zariadenie, ktoré premiešalo čokoládu tak jemne, že sa rozplývala na jazyku.

V Európe sa teda čokoláda pokladala predovšetkým za lahodnú pochúťku. U Indiánov však bola nápojom, ktorý bol zdrojom duchovnej múdrosti, obrovskej energie a zlepšenia sexuálnej vitality.

horká čokoláda

Raz dobrá, raz zlá

V 19. storočí považovali čokoládu a kakao za zdravé substancie, ktoré posilňujú a ozdravujú organizmus. No v druhej polovici 20. storočia na ňu odborníci na výživu zanevreli – vyčítali jej vysokú kalorickú hodnotu, bez zdravého vplyvu na organizmus.

Až koncom 90. rokov minulého storočia sa začali objavovať výsledky vedeckých prác, ktoré nepotvrdzovali tento názor, a čokoláde pripísali viac kladných, ako negatívnych vplyvov.

Tieto rozporuplné názory môžu byť spôsobené aj tým, že nie je čokoláda ako čokoláda.

Z čoho sa skladá čokoláda

Základnou zložkou čokolády je kakao, z ktorého sa vyrábajú štyri základné druhy čokolády: horká, mliečna, biela a organická. Horká obsahuje viac ako 85 % kakaovej hmoty, a neobsahuje cukor; čokolády s obsahom 75 % kakaovej hmoty sú už jemne osladené.

Najväčšia skupina kvalitných horkých čokolád obsahuje 50 – 70 % najkvalitnejších bôbov kakaa. Čokolády, ktoré obsahujú 30 – 50 % kakaovej hmoty, majú viac cukru, preto sú z hľadiska výživy považované za menej kvalitné. Taká, ktorá obsahuje asi 30 % kakaovej hmoty, je určená pre cukrárov (ako surovina).

Pri mliečnej čokoláde sa kladie dôraz na kvalitné mlieko. Biela čokoláda je kombináciou kakaového masla, cukru a mlieka. Organická čokoláda je vyrobená z menej kvalitných bôbov.

Odborníci na výživu odporúčajú horkú čokoládu s obsahom kakaa od 50 do 70 %.

čokoláda výroba

Čokoláda pre zdravie

Čokoláda má na ľudský organizmus stimulujúce účinky. Tuky a karbohydráty dodávajú telu energiu, preto ju trávime pomaly, a to udržuje pocit nasýtenia.

Čokoládu si spájame s pocitmi šťastia, potešením a uvoľnením. Železo v čokoláde dopravuje kyslík do mozgu, čo podporuje duševnú aktivitu a vylučovanie endorfínov. Jedna tabuľka čokolády dodáva človeku celodennú dávku horčíka.

Čokoláda je bohatá aj na draslík, fosfor, vitamín A, B a E, proteíny. Obsahuje tiež modulátory, ktoré podporujú neurochemické procesy v mozgu, zapojenie intelektu a odolnosť voči únave.

Flavonoidy obsiahnuté v čokoláde pôsobia na redukciu krvných zrazenín, a tým zabraňujú upchatiu ciev. Podľa americkej klinickej štúdie, je vplyv kakaa na redukciu krvných zrazenín podobný, ako podávanie nízkych dávok acylpyrínu, čo vedie (napríklad) k zníženiu rizika vzniku infarktu.

Iná štúdia dokázala, že čokoláda (prostredníctvom kyseliny steárovej) zvyšuje v krvi „dobrý“ – HDL cholesterol, a znižuje hladinu toho „zlého“ LDL cholesterolu. Tým prispieva k prevencii srdcovo-cievnych ochorení.

Čokoláda ako antidepresívum

Podľa štúdie D. Waterhousovej z roku 1995, až 22 % žien si čokoládou zlepšuje náladu, a až 68 % žien máva občasnú neodolateľnú chuť na čokoládu. Takéto čokoládové pokušenie prichádza najmä niekoľko dní pred menštruáciou.

Jedným z dôvodov je možno to, že toto sladké potešenie dokáže aktivizovať časť mozgu, ktorá tlmí bolesť. Vedci sa zhodujú v tom, že za takýmto účinkom nie je len teobromín a kofeín, ale ďalších 400 látok s podobnými účinkami.

Teobromín je slabé antidepresívum s povzbudzujúcim účinkom na organizmus. Je vynikajúcim prostriedkom na zahnanie zlej nálady.

Okrem toho, v čokoláde nachádzame aj anandamit, ktorý je prirodzeným mozgovým stimulátorom. Jeho vyššia hladina v krvi „spôsobuje“ príjemnú náladu.

Vďaka svojmu vysokokalorickému obsahu, je čokoláda vhodným doplnkom pri vytrvalostných športoch.

čokoláda priberanie

Čokoláda ako jed

Čierna čokoláda – bez rafinovaného cukru – je zdravá. Konzumácia inej čokolády, však môže mať negatívne účinky na zdravie človeka, najmä pre rafinovaný cukor, či mliečne deriváty.

Návyk a nekontrolovaná konzumácia vyvolávajú zdravotné ťažkosti, ktoré vedú k nadváherôznym alergiám. Nekontrolovaná konzumácia čokolády spôsobuje obezitu, ktorá sa stáva epidémiou 21. storočia.

V dôsledku prudkých výkyvov hladiny cukru v krvi, môže byť nadmerná konzumácia čokolády jedným z vyvolávačov poruchy metabolizmu cukrov, čo v staršom veku môže viesť k vzniku cukrovky. Čokoláda sa podieľa aj na vzniku zápchy.

Časté jedenie čokolády býva príčinou vyššej kazivosti zubov. U malých detí môžu tiež vznikať kožné alergie. Z toho dôvodu sa pacientom s atopickým ekzémom odporúča, aby konzumáciu čokolády obmedzili.

Čokoláda by sme nemali jesť ani pri bolesti hlavy, pretože práve ona môže byť spúšťačom migrény.

Ilustračné fotografie

Tento článok vyšiel v minuloročnom NEURO magazíne č. 3. Ak máte záujme o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.

Neurobaner

One Response to "Čokoláda – potešenie, liek, aj jed"

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba