Igor Bukovský: Mal som rád mamine koláče a otcov zemiakový šalát.

Zdieľaj
0
|

Predstavovať mediálnu hviezdu, MUDr. Igora Bukovského, PhD., by bolo asi zbytočné. Takmer dve desaťročia radí mladému Slovensku, ako sa správne stravovať, a v súčasnosti je už uznávanou kapacitou, ktorú si vypočujú aj iní lekári. 

Predstavovať mediálnu hviezdu, MUDr. Igora Bukovského, PhD., by bolo asi zbytočné. Takmer dve desaťročia radí mladému Slovensku, ako sa správne stravovať, a v súčasnosti je už uznávanou kapacitou, ktorú si vypočujú aj iní lekári.

V rozhovore prevažujú menej vážne témy – aj preto sme sa dozvedeli, čo mal rád ako malý chlapec, a čo si myslí o náprave ľudstva v oblasti zdravého stravovania. Opäť sa raz potvrdilo, že pesimistovi zmysel pre humor obvykle nechýba.

Pán doktor, prečo ste si spomedzi množstva odborov lekárstva vybrali práve zdravú výživu a stravovanie?

Lebo je to také spojenie makrosveta s mikrosvetom, ktoré je pre mňa nekonečne fascinujúce! To, čo v Ambulancii klinickej výživy robíme, sa nachádza v prieniku fyziológie, biochémie, medicíny, genetiky, psychológie, fitness – a mňa to naozaj veľmi baví.

Pridávate sa teda k fascinácii ľudským telom, ako ju pociťujú všetci vedci, biológovia, lekári?

Dvanásť rokov som vyučoval fyziológiu na Lekárskej fakulte UK v Bratislave (mám v tomto odbore postgraduálne vzdelanie ukončené titulom PhD.), a tieto roky mi poskytli nielen blízky pohľad na takmer všetko, čo sa v ľudskom tele deje, ale naučili ma najmä obdivu a pokore. Áno, cítim pokoru voči životu, ktorý poznáme a poznávame. Cítim pokoru voči ľuďom, ktorí sa snažia žiť dobrý život. A cítim aj pokoru voči Bohu.

Ako často sa na vás obracajú onkologickí pacienti?

Častejšie, ako by sme si želali. Nie preto, že by sme im nechceli pomôcť, ale preto, že je tých onkologických ochorení stále viac, a obávam sa, že to najhoršie nás ešte iba čaká…

Spomedzi vážnych chorôb, je rakovina asi najčastejšie spájaná s dlhoročným nevhodným stravovaním. Čo by však malo tvoriť základ stravovania u človeka, ktorému už rakovinu diagnostikovali?

Podľa možnosti – každý deň by mal jesť varenú naturálnu ryžu, varené strukoviny (všetky druhy, najmä sóju), biele a lahôdkové tofu (údené radšej nie), obilniny (pohánku, ovos, pšeno, pšenicu, raž, jačmeň) a výrobky z nich (chlieb, pečivo, cestoviny), ovocie – všetky druhy, najmä tmavé, červené a oranžové druhy, zo zeleniny hlavne tú kapustovú (kapustu, brokolicu, karfiol, kel, kaleráb), resp. tmavozelené listové druhy (špenát, vňate, mangold), orechy (vlašské orechy a mandle), rastlinné oleje (olivový, tekvicový, slnečnicový a pod.), ako súčasť príjmu olejov tiež 2-krát denne 1 čajovú lyžičku ľanového oleja lisovaného za studena. Pri dochucovaní jedál používajte sušené alebo čerstvé bylinky a korenia – majú veľmi silný protirakovinový účinok, a sú dôležitou súčasťou podpornej liečby. Nemusíte ich jesť polievkovou lyžicou rovno z vrecúška, ale keď ich pridávate do jedla, buďte trochu rozšafní. Najlepší spojenci sú: kôprová vňať, rozmarín, oregano, kurkuma, bobkový list, ale aj bazalka, majoránka, tymian, rasca, aníz, mäta, čili, klinčeky, kardamom a šafran. Naopak, z jedálneho lístka dôsledne vylúčte všetky údeniny, všetky mliečne výrobky (látka IGF-1 prítomná v kravskom mlieku totiž podporuje delenie buniek), mastné, vyprážané, fritované a pečené potraviny, biely cukor, sladkosti, zmrzlinu, všetky výrobky z bielej múky (pečivo, cestoviny, cukrárenské výrobky, dezerty, koláče, zápražky a pod.), všetky aromatizované, prifarbované a chemicky konzervované potraviny, nealko nápoje, alkohol a čiernu kávu.

Myslíte si, že onkológovia na Slovensku dokážu chorého usmerniť aj v otázke stravovania? Aká je vaša skúsenosť – robia to lekári, alebo nie?

Kolegov – onkológov si veľmi vážim, ale myslím, že väčšina z nich nemá dostatočné, a najmä správne informácie o tom, čo a prečo by mal onkologický pacient jesť/nejesť. Poznáme aj takých, ktorí sa o tému výživy zaujímajú, a dokážu byť pacientovi oporou aj v otázkach úpravy stravovania a životosprávy. Často sa však stretávame s tým, že odporučia nevhodnú podpornú výživu, nevhodný výživový doplnok, alebo na otázku pacienta či jeho rodiny „Čo mám/má teraz jesť? “, odpovedajú: „To je jedno, hlavne, aby vám/mu chutilo.“ Takýto postoj je podľa mňa v rozpore s liečbou lege artis. Ak si sami nie sú istí, je správnejšie poslať pacienta za nejakým špecialistom. Inak hrozí, že mnohí pacienti idú za ľudovými liečiteľmi či výživovými poradcami, ktorých odborná úroveň je často pochybná. Výsledok? Rady a informácie, ktoré môžu byť pre liečbu pacienta kontraproduktívne.

Veríte na vyliečenia z rakoviny, dosiahnuté iba úpravou stravy?

Nie. Ale keby mala byť odpoveď podrobnejšia, povedal by som, že to vždy závisí od druhu a štádia onkologickej diagnózy, celkového stavu pacienta a jeho motivácie. Poznáme napríklad ľudí, ktorí dokázali zastaviť ochorenie v jeho prvých fázach – najmä tým, že zásadne a dôsledne zmenili svoj spôsob stravovania a života.

Môžete o sebe povedať, že jete rád? Kedy sa rozhoduje o tom, čo budete dnes jesť?

Moje raňajky sú stále takmer také isté: za tanier zapekaných špaldových vločiek so sójovým alebo nízkotučným vanilkovým jogurtom, do toho hrsť vlašských orechov, šálka surového ovocia a javorový sirup – takže o tom nemusím rozmýšľať. Keď si robíme obed v ambulancii, tak je to nejaká celozrnná cestovina s paradajkovou alebo mrkvovou omáčkou a parmezánom. A o večeri sa rozhoduje cestou domov.

Čo ste mali najradšej ako dieťa?

Páčilo sa mi, ako vedeli smetiari točiť tými nádobami na smeti, ale asi ste mali na mysli jedlo (smiech). Mal som rád slivkové knedle s orechami, grilované kura, otcov zemiakový šalát a všetky mamine koláče! Nevyrastal som veru v rodine, ktorá by dbala o zdravé stravovanie…

Keď sa dopúšťate prehrešku voči vlastným prikázaniam, čo vám leží na tanieri?

Vtedy nič – ak totiž svoje princípy v otázke stravovania porušujem, tak najčastejšie tým, že nestihnem – ako by povedala stará mama – poriadny obed. Buď si dám len grahamový rožok s olivovým olejom, kurkumou a parmezánom, alebo kus horkej čokolády. Mám však iný, vážnejší problém: prácou sa často oberám o spánok. Je to veľmi rizikové správanie, takže aj to sa už snažím meniť.

Vaše obľúbené porekadlo súvisiace s jedlom…

Nespomínam si na žiadne porekadlo v súvislosti s jedlom, ale mám veľmi rád jeden bonmot Ronalda Reagana: „Neverím na osud, ktorý nás postihne bez ohľadu na to, čo urobíme. Verím však na osud, ktorý nás postihne, ak neurobíme to, čo urobiť treba.“ Trefne vyjadruje moju životnú filozofiu, a myslím, že je výstižný aj vo vzťahu k liečbe, a najmä prevencii onkologických ochorení…

Na záver – kedy budeme jesť všetci zdravo, alebo aspoň veľká väčšina z nás?

Neverím, že sa to niekedy stane. Je to ale v poriadku: Boh nás obdaril slobodnou vôľou, takže aj v otázke vlastného zdravia sa môžeme rozhodovať, či použijeme častejšie mozog, alebo jazyk. História však ukazuje, že ľudstvo sa nenaučilo správať racionálne a zodpovedne ani v záležitostiach, ktoré sú azda oveľa dôležitejšie, ako je strava.

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba