Je ADHD porucha, z ktorej dieťa vyrastie?

Zdieľaj
0
PríznakyVideo| |
ADHD porucha hyperaktivita

ADHD je po slovensky porucha pozornosti s hyperaktivitou. O nesústredenosti, či hyperaktivite, často hovoríme pri deťoch – nejedna mamička rada „diagnostikuje“ svoje živé dieťa ako hyperaktívne.

Kedy však skutočne ide o duševnú poruchu, a nie o nedostatok výchovy?

ADHD je anglická skratka pre Attention Deficit Hyperactivity Disorder. Má tri hlavné skupiny príznakov:

  • nepozornosť,
  • hyperaktivita,
  • impulzívnosť.

Kedysi sa táto porucha dniagnostikovala a prisudzovala hlavne deťom, a predpokladalo sa, že ide o problém, z ktorého dieťa vyrastie, alebo ho rodičia „odučia“. Skutočnosť je však taká, že u 60 % ľudí, ktorí v detstve mali ADHD, príznaky pretrvávajú aj v dospelosti.

„Bol som zvyknutý na detských pacientov. Na dospelých pacientov s touto poruchou, je zvyknutých málo lekárov, lebo ADHD sa skryje,“ upozorňuje prednosta Psychiatrickej kliniky LF UK a UN Bratislava, doc. MUDr. Ján Pečeňák, CSc.

U detí sa hyperaktivita neraz interpretuje ako neposlušnosť, u dospelých ako čudáctvo.

Problému ADHD u dospelých sa venuje aj rovnomenný dokumentárny film režisérky Miriam Petráňovej, ktorý nedávno predstavila Liga za duševné zdravie.

Živé striebro

„Keď som bol malý, vnútorný nepokoj sa u mňa prejavoval v tom, že ak som chcel robiť nejaké veci na úrovni mojich spolužiakov alebo kamarátov, potreboval som sa oveľa viac hýbať. Potreboval som gestikulovať, chodiť, robiť so sebou čokoľvek,“ hovorí vo filme, venovanom tejto tematike, Miro Smolíček, pacient s ADHD.

„Vtedy som nevedel, že to nejako súvisí s hyperaktivitou. Ale ak som sa chcel niečo naučiť, potreboval som pri tom, napríklad, chodiť.“

ADHD porucha škola

ADHD však nie je spôsobené nedostatkom disciplíny, slabou vôľou alebo nízkym intelektom. V skutočnosti ide o neurobiologickú poruchu, ktorú vyvoláva nerovnováha určitých chemických látok v mozgu. Tieto chemické látky sú zodpovedné za kontrolu aktivity, vrátane tej, ktorá súvisí s hyperaktivitou, impulzívnosťou a nesústredenosťou.

„K príznakom ADHD patrí, napríklad, neschopnosť držať sa témy, skákanie z jedného predmetu na druhý, neschopnosť sústrediť sa na to, čo druhý hovorí, odbiehanie od témy pri čítaní, ale aj impulzívne správanie, ako skákanie do reči, dopovedávanie vecí, alebo odpovedanie ešte skôr, než doznie otázka, či fyzický nepokoj, ako poklepávanie rukami, nohami, pohybovanie telom. Ak je to v rozumnej miere, nikto to nebude považovať za duševnú poruchu. Môže sa však stať, že sa tieto príznaky vyskytnú pohromade a v takej miere, ktorá začne narušovať normálne fungovanie v práci, alebo vo voľnom čase, s priateľmi. Vo chvíli, keď nám to blokuje kariéru alebo postup v zamestnaní, stojí za to, zamyslieť sa nad tým, či by sme nemali vyhľadať odbornú pomoc,“ vysvetľuje Prof. MUDr. Cyril Höschl z Psychiatrického centra Praha.

ADHD porucha netrpezlivosť

Prostorekí a netrpezliví

Nesústredenosť alebo blúdiaca myseľ sa dostaví vtedy, ak daná činnosť nie je ktovieako stimulujúca, pretože u ľudí s ADHD je potreba „akcie“ zvlášť silná. Ľahko sa zasnívajú, preskakujú od jednej činnosti k druhej – s tým, že nič poriadne nedokončia; ich práca pôsobí ako „šitá horúcou ihlou“, bez dôrazu na dopracovanie detailov.

Jedným z príznakov ADHD je aj neefektívnosť, neschopnosť zorganizovať si prácu, či zábudlivosť. Ďalším z príznakov je impulzívnosť, ktorú si niekedy vysvetľujeme ako prostorekosť. Impulzívni ľudia často rýchlejšie konajú, ako rozmýšľajú, skáču iným do reči, alebo majú nevhodné poznámky, ktoré ich neskôr mrzia.

Typickou črtou ADHD je tiež netrpezlivosť a vysoká frustrácia. V dospelosti tieto príznaky spôsobujú ľuďom s ADHD problémy v zamestnaní, ale aj v rodine.

Tri štvrtiny ľudí s poruchou pozornosti a hyperaktivitou majú problémy získať kvalitné vzdelanie, mnohí z nich síce začnú študovať, ale odchádzajú zo školy predčasne, čo vedie k tomu, že sa ťažko uplatnia na trhu práce. Nehovoriac o tom, že ak aj prácu získajú, je pre nich nadmieru ťažké, udržať si ju. Až 83 % ľudí s ADHD hovorí, že má problémy vo vzťahoch s nadriadenými a kolegami.

ADHD porucha práca

Hazard so životom

ADHD spôsobuje, že ľudia s touto poruchou bývajú vo veľkej miere účastníkmi dopravných nehôd (až 60 % z nich). Majú výrazne silné tendencie jazdiť zbytočne rýchlo, porušovať dopravné predpisy a správať sa počas šoférovania agresívne, čím ohrozujú nielen seba, ale aj iných účastníkov premávky.

Sklon k hazardovaniu sa prejavuje aj v tom, že vyhľadávajú hazardné hry, a častejšie striedajú aj sexuálnych partnerov (výskyt pohlavných chorôb je u ľudí s ADHD štvornásobne vyšší, než u bežnej populácie). U žien sa táto porucha prejavuje častejším výskytom neželaných tehotenstiev, aj ich predčasným prerušením.

Paradoxne, viac než tretina ľudí s ADHD má zníženú sebaúctu. Častým prejavom ADHD u dospelých, je podľa psychiatra Jána Pečeňáka nespokojnosť so samým sebou:

„Človek s touto poruchou si myslí, že je dosť šikovný, ale veci mu nejdú, myslí si, že by to v zamestnaní a vo vzťahoch mohlo vyzerať ináč, že lezie na nervy svojim priateľom, že sa nedokáže zapojiť do skupiny, sledovať konverzáciu. Toto je podľa môjho názoru hrozba ADHD, keď človeku neumožňuje uplatniť všetky svoje dispozície tak, ako by mohol.“

Ľudia, ktorým v detstve nebola diagnostikovaná porucha pozornosti a hyperaktivita, a tieto príznaky sa vysvetľovali ako zvláštna povahová črta, nedostatok dobrej výchovy alebo čudáctvo, sa v dospelosti neraz naučili kontrolovať svoje správanie (napríklad nevyskakovať zo stoličky vtedy, keď to nie je vhodné), no pretrváva u nich porucha pozornosti. Neustále ovládanie sa, im však môže spôsobovať veľké utrpenie, pretože musia kontrolovať svoje správanie každú minútu, každý deň, bez prestania.

Kedy vyhľadať odborníka?

Kedysi sa príznaky ADHD u dospelých interpretovali ako povahové črty. Dospelí mali tendencie bagatelizovať príznaky, a tvrdili o sebe: „ja už som proste taký“, alebo: „manžel má toho veľa, je roztržitý“, a nikomu nenapadlo, aby s týmto problémom išiel k psychiatrovi.

„Dnes sa psychiatrov ľudia až tak veľmi neboja, kde-kto sa prizná k depresii alebo úzkosti, tak prečo sa neprihlásiť aj k tejto poruche? Zvlášť, ak je natoľko zaťažujúca,“ pýta sa český psychiater, prof. Cyril Höschl.

Prednosta bratislavskej Psychiatrickej kliniky, doc. MUDr. Ján Pečeňák, v blogu na webovej stránke Ligy za duševné zdravie ubezpečuje verejnosť, že návšteva psychiatra nie je hanba.

„Ten, kto si kladie otázku, či náhodou nemá ADHD, a dokonca vie, že také niečo existuje, musel mať silnú motiváciu na to, aby si tieto informácie vyhľadával. Najmä ak berieme do úvahy, že ide o poruchu pozornosti. Čiže, predstavujem si človeka, ktorý si najprv niečo našiel na internete, alebo v knihách. Je však pravda, že ADHD môže osloviť veľa ľudí. Takéto jednotlivé príznaky môžu mať aj ľudia, ktorí túto poruchu nemajú.“

ADHD porucha kognitívno-behaviorálna terapia

Liečba ADHD

Prvým krokom je, poskytnúť verejnosti správne informácie o ADHD, aby o tejto diagnóze vedeli, a prípadne prejavili toleranciu, či väčšiu trpezlivosť s ľuďmi, ktorí túto poruchu majú. Korektné informácie a rady, alebo odborné poradenstvo o postupných návykoch, ako si usporiadať každodenný život, môžu viesť k zlepšeniu vyčerpávajúceho stavu.

Hoci k liečbe sa má pristupovať komplexne, pre mnohých pacientov je vhodné uvažovať aj o medikamentóznej liečbe. V niektorých štúdiách sa potvrdilo, že lieky určené na liečbu ADHD dokážu zlepšiť sústredenosť, trpezlivosť a iné, pridružené príznaky.

Ideálna liečba ADHD je však dlhodobá a komplexná. Ako účinné sa ukazujú aj rôzne druhy psychoterapie – napríklad kognitívno-behaviorálna terapia (v individuálnych, alebo skupinových sedeniach). Počas tohto typu terapie, sa dospelí s ADHD naučia uvedomovať si, čo spúšťa ich príznaky, a alternatívnymi stratégiami vytvárať nové spôsoby správania.

Ilustračné fotografie

Tento článok vyšiel v tohtoročnom Neuro magazíne číslo 2. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.

Neurobaner

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba