Juraj Mesík: Multimilionári nemajú žiadne vnútorné zábrany

„Vzdelaním som všeobecný lekár, ale medicínu nepraktizujem. Šiel som študovať medicínu, lebo som chcel robiť vedu. Povedal som si ale, že je racionálnejšie, aby som sa angažoval za zmenu spoločnosti, než za to, aby sa veda posúvala ešte ďalej. Klimatické zmeny sú klasická ukážka. My vieme o klíme dosť, ale spoločnosť sa tvári, že sa nič nedeje. Otepľovanie ide – z geologického pohľadu – veľmi rýchlo. Politici to môžu ignorovať, no môžeme to pociťovať sami na sebe. Naša civilizácia žije odtrhnutá od reality, pri klíme – nejde o dovolenky, ale o prežitie. Prednášam študentom na škole o ničení fyzického prostredia, konzumnej spoločnosti, možnom globálnom kolapse… Väčšina Stredoeurópanov dnes nepozná nedostatok. Bol som riaditeľom ekologickej organizácie, nejaký čas na voľnej nohe, a neskôr som robil v zahraničí ako špecialista Svetovej banky. Život v Spojených štátoch ma naučil vážiť si Európu. Po návrate z USA som začal učiť v Čechách, na Slovensku“, prezradil nám o sebe publicista, vysokoškolský učiteľ, analytik globálnych trendov a signatár Memoranda občanov SR proti finančnému odškodneniu zdravotných poisťovní Dôvera a Union, MUDr. Juraj Mesík. Oslovili sme ho ako signatára Memoranda.

 

Kedy ste sa rozhodli, že otázka vyvlastnenia poisťovní je pre vás dôležitá?

Krízový stav v zdravotníctve vnímam dlho, viac ako desať rokov. Odkedy sa dokázali lekári zmobilizovať, vzbúriť, sledujem túto problematiku intenzívnejšie. Začiatkom júla sme prišli s Memorandom občanov SR proti finančnému odškodneniu zdravotných poisťovní Dôvera a Union. Zhruba v tom istom čase sa objavili v médiách informácie o tom, aké astronomické zisky a prevádzkové náklady majú poisťovne, vyberajúce povinné poistenie. Zdravotné sestry pritom robia za smiešne platy, v nemocniciach padajú stropy a obklady, a pacienti u nás ležia a zomierajú na lôžkach, ktoré snáď ešte pamätajú zranených Červenoarmejcov….

Aký typ nemorálnosti tu vnímate?

Jednoducho – hyenizmus. Títo multimilionári nemajú žiadne vnútorné zábrany, žiadať si od štátu „odškodné“ za to, že si už nebudú môcť ukrajovať z peňazí, čo platíme na zdravotníctvo, pre svoje osobné blaho.

Koľko ľudí to vie zmeniť?

Ľudia majú možnosť zvoliť si svoje správanie a svoju spoločnosť. Toto si musí povedať aspoň milión ľudí na Slovensku. Vtedy dostanú súkromné poisťovne „dovidenia“. Memorandum sme ale adresovali vláde, nie verejnosti, lebo vláda má rozhodnúť o „odškodňovaní“ vlastníkov poisťovní.

Čo ste si vypočuli z úst ministerky?

V auguste sme sa stretli s ministerkou zdravotníctva, prebehlo korektné stretnutie. Ale dospeli sme k názoru, že táto vláda má záujem dať vlastníkom Dôvery a Unionu čo najviac… V prvom rade si povedali, že vlastníci súkromných poisťovní majú „legitímne očakávanie“ ziskov z našich daní. Ja ako občan tvrdím, že mám, naopak, legitímne očakávanie, že politici nezruinujú túto krajinu. Nevieme dňa, ani hodiny, kedy budeme pacientmi v nemocnici. Nevieme, či nebudeme zomierať bez adekvátnej zdravotnej starostlivosti… Ministerstvo ale občanom nie je ochotné poskytnúť právne analýzy, ako dospelo k tomu, že Penta a schránkové firmy na Cypre treba za zmenu financovania zdravotníctva „odškodniť“. Sú utajené: vraj pred právnikmi Penty a spol. Ja si myslím, že ich hlavne potrebujú utajovať pre občanmi tejto krajiny.

Máme byť teda skeptickí?

Zmyslom Memoranda nebolo pôvodne osloviť verejnosť. Až neskôr sme sa niektorí obrátili na verejnosť s výzvou, aby odišli od súkromných poisťovní. Mohli to urobiť do 30.9., tak je nastavený systém. Uvidíme, či to malo reálny ohlas u ľudí, či prišlo k posunu poistencov. Je potrebné o týchto veciach hovoriť verejne. Keď zistím, že sa deje neprávosť, mám sa voči tomu postaviť. Nevzdávajme sa dopredu, budúcnosť ukáže, či máme, alebo nemáme šancu túto skorumpovanú spoločnosť zmeniť. Každá vláda je, aspoň pre voľbami, citlivá na to, čo si verejnosť myslí, a ako sa správa. Sú tu voliči – oni im hlas dajú, alebo nedajú. Našou úlohou je vyvíjať tlak.

Ako si predstavujete ideálnu situáciu pre občana?

Deklarovaný záujem vlády prejsť na jednu poisťovňu považujem za správny, aj keď v minulosti som verejne podporoval systém mnohých zdravotných. Očakával som, že budú medzi sebou súťažiť. Systém, ktorý dnes máme, žiaľ, neplní žiadne pozitívne funkcie vo vzťahu k zdravotníctvu – je to systém, slúžiaci záujmom majiteľov poisťovní. Je v ňom úplne jedno, kde ste poistený, stále dostanete tie isté služby – alebo ich nedostanete. Tie rozdiely sú minimálne, ale cena za ne je obrovská. Užierajú veľkú časť z peňazí, ktoré by inak mohli byť v nemocniciach, v ambulanciách, slúžili by pacientom. Tento systém treba ukončiť – skúsili sme, ale nejde to. Z poisťovní sa stal nástroj tunelovania peňazí – od pacientov a zdravotníkov k miliardárom a ich úradníkom. Stovky miliónov eur išlo zo zdravotníctva do súkromných vreciek a na byrokratické aparáty poisťovní. Financovanie zdravotníctva pred vznikom poisťovní administrovalo 180 úradníkov: dnes ich je v poisťovniach zamestnaných rádovo 10-krát viac. Pacientov okrádajú o peniaze a lekárov o čas, kvôli vypisovaniu byrokratických formulárov.

Chcete niečo „poistencom“ odkázať?

Nemlčte! Hovorte o týchto témach, pýtajte sa na ne svojich volených zástupcov. Vyjadrujte svoje názory, postoje, a ak nedostávate odpovede, dajte im to pocítiť. Napríklad vo voľbách. Prezidentské voľby budú veľmi zaujímavé, pretože hlavný predstaviteľ hlavnej politickej strany chce byť prezidentom. Nech sa podľa toho správa. On potrebuje voličov omnoho viac, ako potrebujú voliči jeho.

Celé znenie Memoranda

Pridaj komentár