Karcinóm prostaty: Gaštan, ktorý môže mužov potrápiť

karcinóm prostaty príznaky

Karcinóm prostaty je pre mužov nepochybne veľkým strašiakom. V rozvinutých krajinách je najčastejším nádorovým ochorením u mužov, a po karcinóme pľúc druhou najčastejšou príčinou úmrtí na nádorové ochorenia.

V posledných rokoch sa počet „zachytených“ prípadov zvýšil, aj úmrtnosť je trikrát menšia, než v minulosti. Dnešné moderné metódy totiž umožňujú, aby lekári zistili rakovinu v štádiu, keď ju ešte možno vyliečiť.

O tom, ako prebieha diagnostika a liečba karcinómu prostaty, sme sa porozprávali s MUDr. Jozefom Babeľom, PhD.

Pán doktor, môžeme v prípade karcinómu prostaty hovoriť o účinnej prevencii? Prípadne, existujú určité odporúčania, ktorými by sa mali muži riadiť?

Príčina vzniku karcinómu prostaty – podobne, ako je to aj pri mnohých iných onkologických ochoreniach – nie je presne známa. Z tohto dôvodu nie je možné hovoriť o účinnej prevencii. Najviac diskutovanou je otázka stravovacích návykov, predovšetkým zvýšený príjem tukov, čo vedie k obezite a hypertenzii.

Závislosť buniek prostaty od mužského pohlavného hormónu – testosterónu, je teoretickým východiskom k tzv. chemoprevencii, ktorá bránia premene testosterónu na účinnú formu, priamo stimulujúcu rast buniek. Ide o lieky, ktoré sa používajú pri liečbe benígneho (nezhubného) zväčšenia prostaty. K vedľajším účinkom patrí pokles libida a zvýšený výskyt agresívnejšej formy karcinómu prostaty. Vzhľadom na vedľajšie účinky, v súčasnosti sa táto forma prevencie neodporúča.

V prípade, že eliminujeme vplyv vonkajších faktorov na vznik karcinómu, hovoríme o primárnej prevencii. Inou formou je tzv. sekundárna prevencia, ktorú predstavuje skríning – vyšetrenie určitej, rizikovej skupiny obyvateľstva. V prípade karcinómu prostaty ide o mužov po päťdesiatom roku života.

Ktoré sú rizikové faktory pri rakovine prostaty?

Existuje niekoľko faktorov, ktoré dávame do súvisu so vznikom a progresiou karcinómu prostaty. K najdôležitejším patrí vyšší vek, rasa a rodinný výskyt. Je známe, že riziko karcinómu prostaty narastá s vekom. S predlžovaním priemernej dĺžky života vo vyspelých krajinách Európy a Severnej Ameriky, narastá aj výskyt tohto ochorenia.

Vplyv rasy potvrdzuje zvýšený výskyt karcinómu prostaty u Afroameričanov a Škandinávcov, v kontraste s menším počtom chorých Aziatov. Rodinný (familiárny) karcinóm prostaty, znamená jeho zvýšený výskyt u mužských členov jednej rodiny. Tento typ tvorí asi 5 – 6 % všetkých karcinómov.

K ďalším rizikovým faktorom patria životný štýl a stravovacie návyky. Ide predovšetkým o nadmerný príjem tuku a červeného mäsa. Oproti tomu, zvýšený príjem zeleniny pomáha znižovať toto riziko. Ochranný účinok, pripisovaný vitamínu E a selénu, nebol preukázaný, no riziko predstavuje nedostatok vitamínu D, ktorý má protinádorový účinok. Táto hypotéza vychádza z faktu, že v Škandinávii, kde je nedostatok slnečného žiarenia (ktoré je dôležité pre produkciu vitamínu D), zaznamenávame vyšší počet chorých. Podobne je to so zníženou produkciou vitamínu D v koži černochov, preto sú medzi najohrozenejšími Afroameričania.

Čo je vlastne prostata? Aké sú jej úlohy v ľudskom organizme?

Prostata je pohlavná žľaza, produkujúca sekrét, ktorý tvorí súčasť ejakulátu. Tvarom a objemom pripomína gaštan. Základ prostaty tvorí 30 – 50 žliaz, pričom ich okolie je tvorené stromálnou časťou, ktorá pozostáva z elastických vlákien a hladkej svaloviny. Môžeme teda povedať, že prostata je miesto, kde sa spájajú pohlavné a močové cesty.

karcinóm prostaty prognóza

Ženská časť populácie je zrejme viac zvyknutá absolvovať preventívne prehliadky – u svojho gynekológa. Mužom sa k urológovi, z rôznych dôvodov, akosi nechce. Z čoho sa skladá vyšetrenie prostaty, a kedy by ho mal muž absolvovať?

Zmyslom preventívnych vyšetrení je diagnostikovanie ochorenia vo včasnom štádiu, keď sme schopní pacienta vyliečiť. Vo včasných štádiách väčšina onkologických ochorení nevyvoláva žiadne, resp. len mierne príznaky. Takže pacient „nemá“ dôvod, aby vyhľadal lekára.

Ochorenie, ktoré je diagnostikované na základe ťažkostí, však častokrát býva v pokročilom štádiu, keď nemožno pacienta vyliečiť. Ak sa rakovina prostaty vyskytla u rodinných príslušníkov (otec, brat), rizikový môže byť aj pacient, ktorý má 45 rokov. Z tohto dôvodu by mal absolvovať preventívne urologické vyšetrenie, ktoré pozostáva z odberu krvi, moču, USG vyšetrenia a vyšetrenia prostaty cez konečník. Vyšetrenie sa robí raz za 3 roky, ak lekár neurčí inak.

Ako vyzerajú prvé varovné príznaky, pri ktorých by mal muž spozornieť?

Najčastejším symptómom je porucha močenia. Tá sa môže prejavovať sťaženým, prerušovaným alebo častým močením. Závažným príznakom je aj prítomnosť krvi v moči. Tieto príznaky sú často prejavom lokálne pokročilého karcinómu prostaty. Z ďalších príznakov treba spomenúť bolesti skeletu, ktoré sú vyvolané metastázami.

Ako prebieha diagnostika karcinómu prostaty?

K základným vyšetrovacím metódam patrí vyšetrenie prostaty pohmatom cez konečník, tzv. digitálne rektálne vyšetrenie, ktorým hodnotíme veľkosť, tvar a konzistenciu prostaty. Významným diagnostickým prostriedkom je vyšetrenie PSA v krvi. PSA (prostatický špecifický enzým) je látka produkovaná bunkami prostaty. Zvýšenie PSA v krvi, nad jeho fyziologickú hodnotu, signalizuje ochorenie prostaty. To sa môže prejavovať ako zápal, nezhubné zväčšenie prostaty, alebo ako samotný karcinóm prostaty. Zvýšenie PSA teda „automaticky“ neznamená, že muž trpí na karcinóm prostaty. To, či je zvýšenie PSA spôsobené karcinómom prostaty, možno zistiť jedine histopatologickým vyšetrením vzoriek tkaniva prostaty, odobratých pri biopsii.

Biopsia prostaty je tak jediné vyšetrenie, ktorým sme schopní potvrdiť karcinóm, a nedá sa nahradiť žiadnou zo zobrazovacích metód (CT, MR, sonografia). Ide o invazívne vyšetrenie, keď do konečníka zavedieme ultrazvukovú sondu, čo nám umožňuje odber vzoriek z jednotlivých častí prostaty pomocou špeciálnej ihly.

Celkovo odoberáme 10 vzoriek, aby pokryli celý objem prostaty. Histopatologické vyšetrenie nám tak dáva informáciu nielen o prítomnosti, alebo neprítomnosti karcinómu, ale aj o jeho biologickej povahe, a nepriamo aj o rozsahu ochorenia (počet pozitívnych vzoriek, ich rozloženie…).

Spôsob následnej liečby závisí od viacerých faktorov – od ktorých?

Najdôležitejším kritériom pre výber liečby je štádium ochorenia. Rozlišujeme tri štádia: lokalizované, lokálne pokročilémetastatické. Lokalizované štádium znamená, že v čase stanovenia diagnózy je nádor lokalizovaný na prostatu. V tomto prípade sme schopní pacienta vyliečiť, resp. stabilizovať ochorenie do takej miery, aby nepredstavovalo hrozbu.

Zásadné postavenie v liečbe lokalizovaného karcinómu prostaty má operačné odstránenie prostaty, tzv. radikálna prostatektómia, ktorá podáva najlepšie onkologické výsledky. Alternatívou je rádioterapia prostaty. V niektorých špecifických prípadoch môžeme nádor ponechať bez liečby, a len monitorovať jeho vývoj. V takomto prípade hovoríme o aktívnom sledovaní. Operáciu, ako aj rádioterapiu, možno (za istých podmienok) indikovať aj v prípade lokálne pokročilého ochorenia. Pri metastatickom štádiu je možná len hormonálna liečba, ktorá vychádza z eliminácie mužského pohlavného hormónu – testosterónu, a síce medikamentózne, alebo chirurgickým odstránením semenníkov.

Ďalším dôležitým faktorom, určujúcim spôsob liečby, je biologická agresivita nádoru. Platí, že nie každý karcinóm je rovnako agresívny. Inak povedané, menej agresívny nádor rastie pomaly, metastázuje neskôr, kým agresívna forma rastie veľmi rýchlo, so skorým vznikom metastáz. V prípade agresívnejšej formy karcinómu, indikujeme častejšie operačné riešenie, za predpokladu, že ide o lokalizované ochorenie. Pri rozhodovaní o spôsobe liečby zohráva významnú úlohu vek pacienta, či pridružené ochorenia, a v prípade, že existuje viac možností liečby, rozhoduje preferencia pacienta.

karcinóm prostaty liečba laparoskopia

Na vašom pracovisku sa už niekoľko rokov venujete robotickým operáciám. V čom sú robotické „ruky“ šikovnejšie, než tie ľudské? Aké sú výhody takýchto operácií?

Za posledné dve dekády došlo v medicíne k technologického pokroku, ktorý mení zaužívané spôsoby liečby. Stali sme sa svedkami prechodu od „klasických“, otvorených operácií, cez laparoskopické, až po robotické operácie. Hlavnou výhodou laparoskopie a robotickej chirurgie je, že obe využívajú pri operácii inštrumenty, ktoré sú zavedené cez malé rezy v brušnej stene, a zároveň sa obraz z operačného poľa prenáša z kamery, ktorá je zavedená do brušnej dutiny, na obrazovku. Pri otvorenej operácii je podmienkou prístupu k orgánu pomerne veľká operačná rana, čo spôsobuje väčšiu pooperačnú bolesť a dlhšiu rekonvalescenciu. Nevýhodou laparoskopických operácií je ich technická náročnosť, čo znamená, že na dosiahnutie určitého štandardu je potrebné urobiť väčšie množstvo operácií.

Robotická chirurgia odstránila všetky spomínané nedostatky laparoskopie. Samotný „robot“ je zariadenie, ktoré sa skladá z troch, navzájom prepojených častí. Jedna časť je pri pacientovi, tvoria ju 4 ramená. Ďalšou časťou je konzola, kde sedí operatér a pomocou joystickov ovláda pohyb inštrumentov. Obraz je zväčšený a v 3D kvalite prenášaný z kamery na obrazovku. Operatér má tak dokonalý prehľad v operovanom poli, prenos pohybov cez ramená robota eliminuje tras rúk, a operovanie sa tak stáva extrémne presným. V súčasnosti pomocou robotického systému robíme aj operácie na obličkáchmočovom mechúre. Robotická chirurgia je dnes vo vyspelých krajinách pevnou súčasťou zdravotného systému a predstavuje najvyšší štandard v chirurgickej liečbe.

Aký je život pacienta po liečbe? Má terapia určité následky?

Radikálna prostatektómia predstavuje zásah do anatómie dolných močových ciest a lokálnych pomerov v malej panve. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť nervovo-cievny zväzok, ktorý prebieha tesne po okraji prostaty. Ide o sústavu nervov a ciev, ktoré sú zodpovedné za zásobovanie svalov panvového dnapenisu. Poškodenie nervovo-cievneho zväzku pri operácii, môže viesť k oslabeniu, až strate erekcie, či k rôznym stupňom úniku moču. Preto vždy, keď je to onkologicky bezpečné, sa snažíme o zachovanie nervovo-cievneho zväzku.

Rozhodovanie o spôsobe liečby, by malo vychádzať z porovnania výhod, ktoré operácia prináša – odstránenie rakoviny, a možných funkčných následkov. Úprava úniku moču je postupný proces, trvá asi 12 mesiacov. Ak nedôjde k spontánnej úprave, je možné tento deficit korigovať implantáciou slingu, alebo tzv. „pásky“, pod močovú rúru, ako sa to vykonáva aj u žien.

K rizikám, ktoré sú spojené s radiačnou liečbou, patrí poškodenie časti konečníka a močového mechúra, čo sa môže prejavovať častým, bolestivým močením, niekedy s prímesou krvi, alebo krvavou stolicou s prímesou krvi. Tieto komplikácie nie sú veľmi časté, častokrát sú mierneho stupňa, a po ukončení rádioterapie vymiznú. Len malá časť pacientov má aj trvalejšie následky. Najčastejším nežiaducim účinkom hormonálnej liečby sú návaly tepla (spojené s potením), ktoré trvajú niekoľko minút, a spontánne odznejú. Pokles hladiny testosterónu vedie k poklesu libida, zmenám náladoslabeniu svalovej hmoty.

MUDr Jozef Babeľa

Životopis

MUDr. Jozef Babeľa, PhD.

Vzdelanie

JLF UK Martin (1995) – Všeobecné lekárstvo

SZU Bratislava (1998) – Subšpecializačná skúška I. st., urológia

SZU Bratislava (2003) – Subšpecializačná skúška II. st., urológia

SZU Bratislava (2010) – Subšpecializačná skúška, Onkológia v urológii

Doktorandské štúdium – 2013

Pracovné skúsenosti

Urologická klinika SZU FNsP. F.D. Roosevelta Banská Bystrica – od roku 1996

Pozícia: lekár, onkourológ

Zameranie: Robotické a laparoskopické operácie, liečba onkologických ochorení uropoetického traktu (obličky, prostata, močový mechúr)

Kontakt

Podkoreňová 6A, 977 01 Brezno

Telefón: 0904/489 382

e-mail: babela@zoznam.sk, fnspbb@gmail.com

Tento článok vyšiel v tohtoročnom ONKO magazíne č. 1. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.

baner-dlhy-Onko

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií