Keď imunitný systém odmietne spolupracovať

Zdieľaj
1
|
Keď imunitný systém odmietne spolupracovať

(Zdroj foto: Adobestock.com)

Imunitný systém je najdôležitejším obranným orgánom nášho organizmu, ktorého úlohou je rozpoznávanie vonkajších a vnútorných škodlivín a ochrana pred nimi.

Na rozdiel od iných orgánov v našom tele, ktoré majú jednoznačný tvar, miesto a funkciu, imunitný systém je rozptýlený v celom tele.

Vstupnou bránou imunitného systému je koža a sliznice – v ústnej dutine, nose, očiach, pohlavných orgánoch.

Bunky imunitného systému sa však nachádzajú aj v krvi, lymfe či v tkanivách a orgánoch.

Fungujúca imunita je základom zdravia

Pokiaľ naša imunita funguje ako má, dokáže naše telo ochrániť pred hrozbami, o ktorých často ani len netušíme. Rôzni neviditeľní votrelci vo forme baktérií, vírusov, plesní, ale aj napr. škodlivín v ovzduší, ktoré dýchame, či potravinách, ktoré konzumujeme, na nás útočia každý deň, statočný imunitný systém však tieto hrozby dokáže včas rozlíšiť a spacifikovať.

Čo sa však stane, ak imunitný systém nefunguje tak, ako má?

Stáva sa to väčšinou vtedy, keď dôjde k nejakému poškodeniu alebo zmene funkcie imunitného systému. Tieto ochorenia môžu mať v podstate dve stránky.

Buď sú to ochorenia alebo stavy, keď je imunitný systém nadmerne aktívny – vtedy hovoríme o autoimunitných ochoreniach. Sem patria napríklad alergické alebo tzv. autoimunitné ochorenia, ktoré u nás majú v rukách reumatológovia.

Na druhej strane máme stavy, keď imunitný systém funguje nedostatočne. Vtedy hovoríme o vrodených alebo získaných poruchách imunity, ale aj o stavoch, ktoré vedú k rozvoju nádorových ochorení. Tieto ochorenia majú v rukách klinickí imunológovia alebo hematoonkológovia.

Takže aj keď sa jednotlivým ochoreniam venujú odborníci z rôznych špecializácií, prípadne v mnohých prípadoch aj spoločne, to, čo ich spája, je práve biologická liečba zameraná na konkrétne imunitné procesy v organizme.

Keď imunitný systém odmietne spolupracovať

Zdroj foto: Adobestock.com

Keď imunita útočí na „svoje telo“

Autoimunitné ochorenia sú veľkou a komplexnou skupinou ochorení, pri ktorých sa imunitný systém z nejakého dôvodu „obráti“ a zaútočí na telu vlastné a zdravé tkanivá a orgány.

Deje sa to cez autoprotilátky – bielkoviny, ktoré poškodzujú zdravé bunky v domnení, že ide o nepriateľské štruktúry.

V súčasnosti je známych približne 80 rôznych autoimunitných ochorení. Medzi najfrekventovanejšie a najznámejšie patria napríklad:

  • Diabetes I. typu
  • Reumatoidná artritída
  • Psoriáza/psoriatická artritída
  • Roztrúsená skleróza
  • Systémový lupus
  • Zápalové ochorenia čriev
  • Addisonova choroba
  • Gravesova – Basedowova choroba
  • Sjögrenov syndróm
  • Hashimotova tyreoiditída
  • Myasténia gravis
  • Autoimunitná vaskulitída
  • Perniciózna anémia
  • Celiakia

Prečo autoimunitné ochorenia vznikajú?

Príčina vzniku autoimunitných ochorení nie je známa a jednoznačná. Hovoríme o takzvaných multifaktorálnych ochoreniach, ktoré sú vyvolané viacerými príčinami – infekcie, genetika, rasa, vplyvy prostredia, nekvalitné stravovanie či zlá životospráva.

Rozvoj autoimunitného ochorenia pravdepodobne ovplyvňuje aj pohlavie – vyskytujú sa dvakrát častejšie u žien ako u mužov.

Ako rozpoznám príznaky autoimunitného ochorenia?

Na začiatok je potrebné si uvedomiť, že autoimunitných ochorení je mnoho, a preto sa aj ich príznaky líšia. Niektoré postihujú iba niektoré časti tela, niektoré celé telo.

Navyše, niekedy majú nešpecifické prejavy podobné napríklad chrípke, ako napríklad bolesť svalov, únavu, zvýšenú teplotu, inokedy sa prejavujú nešpecifickou bolesťou, zápalom niektorej časti tela, opuchom či začervenaním, ktoré indikujú zápalový proces.

Nedá sa preto univerzálne povedať, že ak máte tieto a tieto príznaky, máte autoimunitné ochorenie. Ich príčina môže byť omnoho jednoduchšia.

Jednotlivé autoimunitné ochorenia sú potom špecifické konkrétnymi príznakmi, ktoré sa však aj u každého pacienta s rovnakým ochorením môžu prejaviť individuálne.

Pre autoimunitné ochorenia je takisto mnohokrát typické, že sa vyskytujú v takzvaných cykloch relapsu (zhoršenie príznakov ochorenia) a remisie (zlepšenie príznakov až ich úplné vymiznutie).

Remisia však neznamená vyliečenie, ale odznenie príznakov, ktoré sa ale môžu v podobe relapsu vrátiť, prípadne „udrieť“ na inom mieste v organizme.

imunitný systém- zlyhávanie

Zdroj foto: Adobestock.com

Aké sú možnosti liečby autoimunitných ochorení?

Donedávna sa na liečbu autoimunitných ochorení používala iba málo špecifická liečba. Spočíva v podávaní liekov, ktoré tlmia zápal vyvolaný nadmernou aktivitou imunitného systému.

Patria medzi ne napríklad dobre známe nesteroidné antiflogistiká (napríklad ibuprofén, diklofenak), protizápalové hormóny, kortikoidy či iné imunosupresíva (látky na potláčanie imunity).

Samozrejme, každá liečba je spojená aj s rizikom vedľajších účinkov, a ako to už býva, nie všetkým pacientom takéto možnosti postačovali. Niektorí ju nedokázali tolerovať, u iných nedokázala vyvolať dostatočný účinok.

Novou nádejou sú dnes pre mnohých pacientov biologické lieky

Stále väčšie uplatnenie v liečbe autoimunitných ochorení majú v súčasnosti biologické lieky, ktoré sa postupne rozširujú do viacerých terapeutických oblastí a dosahujú výborné výsledky v liečbe pacientov, ktorým tradičná liečba nepriniesla očakávanú úľavu.

Veľkou výhodou týchto liekov, známych ako monoklonálne protilátky, je to, že pôsobia priamo na tie časti imunitného systému, ktoré sú poškodené. Biologické liečivá napríklad blokujú v našom tele neprirodzene zvýšené bielkoviny vyvolávajúce zápal.

Medzi takéto látky patria napríklad interleukíny či tumory nekrotizujúci faktor (TNF). Biologická liečba je schopná špecificky utlmiť (inhibovať) nežiaducu aktivitu týchto bielkovín a zabrániť tak trvalému poškodzovaniu tkanív či orgánov.

Iné biologické liečivá, naopak, tlmia nadmernú aktivitu bielych krviniek, ktoré sú zodpovedné za autoimunitnú reakciu.

Vďaka biologickej liečbe už dnes mnohí pacienti majú šancu viesť kvalitný život a vrátiť sa k svojim bežným každodenným aktivitám, ktoré predtým vykonávať nedokázali.

Je potrebné si však uvedomiť, že biologická liečba sa nepoužíva ako liečba prvej voľby, ale je určená najmä pre tých, u ktorých tradičná liečba nedosahuje požadované výsledky. Treba tiež brať do úvahy všetky indikácie a kontraindikácie pri nastavovaní na liečbu, aby z nej pacienti mohli profitovať v čo najvyššej miere.

Autorka je farmaceutka

Zdroje:

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3616818/

https://www.diabetes.co.uk/autoimmune-diseases.html

https://www.jacionline.org/article/S0091-6749(15)01580-8/pdf

One Response to "Keď imunitný systém odmietne spolupracovať"

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba