Nie som síce lekár, ale napriek tomu nechápem, ako môže exminister zdravotníctva Ivan Uhliarik (lekár?) nazvať pacientov, ktorí sa zúčastňujú klinických štúdií na nové lieky, „pokusnými králikmi“. A to dokonca pri obhajobe svojho nedávneho nezmyselného rozhodnutia (keď bol ešte ministrom), ktorým prakticky zlikvidoval klinické štúdie nových liekov na Slovensku. Tie štúdie, ktoré sú pre ťažko chorých a chronických pacientov často jednou z posledných nádejí.Uvediem fakty. V celej EÚ je bežnou praxou, že náklady na prebiehajúce klinické štúdie nových liekov hradí ich zadávateľ, ktorým je v drvivej väčšine prípadov výrobca lieku. Aj na Slovensku to tak donedávna bolo. Od 1. decembra 2011 však vstúpil do platnosti Uhliarikov zákon o lieku a zdravotníckych pomôckach, ktorý to zmenil. Dnes sme jediná krajina v EÚ, kde zákon hovorí, že zadávateľ klinickej štúdie hradí všetky náklady spojené s klinickým skúšaním nového lieku, a liečbou ochorenia, na ktoré je klinické skúšanie zamerané. Inak povedané – keď napríklad onkologický pacient vstúpi do nejakej klinickej štúdie, jeho zdravotná poisťovňa si vydýchne, pretože náklady na jeho liečbu sa jej už netýkajú. Nákladný poistenec ju prestáva zaujímať. A je jedno, že si platí povinné zdravotné poistenie. Všetko zaplatí zadávateľ štúdie.
Samozrejme, mnohí si povedia, „no a čo, veď farmaceutické firmy majú peňazí dosť, tak nech platia“. Lenže to nie je také jednoduché! Vo všetkých krajinách EÚ sa uplatňuje taká istá prax, ako u nás od 1. decembra 2011. Takže sa potom nemôžeme čudovať, ak zadávatelia klinických štúdií Slovensko z mapy klinického výskumu jednoducho vyškrtnú. A dôsledky sú už tu. Nové, plánované klinické štúdie sa na Slovensku neotvárajú, iba dobiehajú tie staré. Týka sa to cca 10 – 20 tisíc ľudí za rok, pretože to je (bol) obvyklý počet účastníkov klinických štúdií na Slovensku.
Vráťme sa však späť k exministrovej argumentácii. Pri zdôvodňovaní zákona, a aj dnes pri jeho obhajobe tvrdí, že mu išlo o pacienta, ktorému keď sa niečo stalo, musela všetko zaplatiť jeho zdravotná poisťovňa. Je to nezmysel, a pán Uhliarik to ako lekár musí dobre vedieť. Každá klinická štúdia je povinne poistená, a čokoľvek by sa vrámci nej stalo, hradil by to zadávateľ štúdie, respektíve jeho poisťovňa. Teda nie zdravotná poisťovňa pacienta! Pokiaľ by totiž platila exministrova argumentácia, musela by byť EÚ plná pacientov – pokusných králikov!
Najhoršie je, že zlý zákon najviac dopadne na tých najslabších – ťažko chorých a chronických pacientov. Práve pre nich sú klinické skúšky nových liekov často poslednou nádejou. Zúčastňujú sa ich dobrovoľne, a výlučne na odporučenie ich lekára. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že sú to ľudia, ktorí sa snažia využiť posledné možnosti, ktoré veda a výskum ponúkajú. Máme tu množstvo prípadov, kde klinické skúšky nových liekov pomohli pacientom, nielen na Slovensku, ale po celom svete, ktorých liečba dovtedy stagnovala, alebo bola neúspešná. Naše združenie neeviduje z minulosti žiadne závažné problémy, ktoré na Slovensku nastali s klinickým skúšaním.
Pána Uhliarika sa preto chcem spýtať: „Je správne a spravodlivé, aby zdravotná poisťovňa prestala platiť liečbu ťažko chorého pacienta, len preto, že sa zúčastňuje klinickej skúšky na nové lieky?!“ Zároveň by mohol aj odpovedať, či by sa dokázal postaviť pred onkologického pacienta, ktorý čakal na vhodnú klinickú štúdiu pre svoju diagnózu (častokrát jeho poslednú nádej), a trúfal si mu oznámiť, že štúdia sa konať nebude. Dokázal by pred ním „svoj“ zákon zmysluplne obhájiť?
(Autor je predsedom správnej rady OZ SLOVENSKÝ PACIENT)
