Klystír: Výplach čriev pomáha pri zápche, ale robí sa aj pred pôrodom

Zdieľaj
0
Prevencia| |
klystír-pred-pôrodom

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Klystír – je to malý zázrak, alebo škodlivý trend, ktorý prináša zdravotné riziká?

Naozaj je pred pôrodom nevyhnutný?

Môže klystír aj bolieť?

Kedy ho lekári nariaďujú?

A môžeme si ho urobiť sami doma?

Čo je to klystír?

Očistu hrubého čreva (črevnú sprchu) poznali už ľudia v staroveku. Najskôr sa vykonávala s kravskými rohmi, neskôr s drevenými či kovovými rúrkami. Až nakoniec sa začali využívať gumené hadičky, veľmi podobné tým dnešným.

V súčasnosti túto procedúru voláme klystír, odborným menom klyzma. Proces očisty spočíva v tom, že cez tenkú hadičku vstrekujeme do hrubého čreva určité množstvo roztoku, prípadne čistej vody, aby sme urýchlili peristaltické pohyby. Človek to vníma ako náhle nutkanie na stolicu.

Klasický klystír sa väčšinou skladá z hadičky, balónika a ventilu. Rozšíreným typom klystíru je tzv. irigátor. Ide o veľkú striekačku (pumpičku), spojenú s gumenou rúrkou, ktorú vsúvame do konečníka.

Ako sa robí klystír?

Klystír zavádza lekár alebo zdravotná sestra, ktorí by vám mali jasne vysvetliť, ako bude výplach prebiehať. Procedúra sa najčastejšie vykonáva v ležme na ľavom boku, s pokrčenými kolenami. Lekár môže zvoliť aj inú polohu, princíp je však rovnaký – konečník musí byť vyššie ako žalúdok, aby sa tekutina dostala ďaleko do čreva.

Ešte predtým lekár na hadičku aplikuje malé množstvo lubrikantu či vazelíny, aby vsunutie prebehlo hladko. Množstvo roztoku, ktorý lekár vstrekne do hrubého čreva, sa líši podľa stavu a pacientových problémov, no zvyčajne je to 11,5 litra tekutiny.

Minúty po klystíre

Po vybratí hadičky by mal pacient zostať v rovnakej polohe, ideálne niekoľko minút. Prvé nutkanie na vyprázdnenie sa zvyčajne dostaví veľmi skoro, cieľom však je, udržať obsah čriev vnútri čo najdlhšie.

V niektorých prípadoch môže lekár povoliť klystír aj v domácich podmienkach, napríklad pred vyšetrením čriev. Procedúru vykonáva samotný pacient, resp. za asistencie iného člena rodiny. Vtedy však postupujeme presne podľa inštrukcií lekára! V opačnom prípade sa zvyšuje riziko komplikácií, ako napríklad:

  • dehydratácia,
  • nevoľnosť,
  • poškodenie (prederavenie) čreva,
  • zlyhanie ľadvín.

Čo robiť, ak klystír bolí?

Výplach čriev je síce nepríjemná, no zato bezbolestná procedúra. Pokiaľ pri zavádzaní pocítite bolesť, treba o tom okamžite informovať lekára, a to aj vtedy, ak si klystír vykonávate sami doma. Za bolesťou sa môžu ukrývať napríklad hemoroidy, či trhlinky v análnej oblasti, čo sprevádza aj slabšie krvácanie.

V prípade trhliniek by sa klystír rozhodne zavádzať nemal – lepšie je počkať, kým sa úplne zahoja. V opačnom prípade si koledujete nielen o podráždenie, čo sa prejaví krvácaním, ale aj o natrhnutie čreva.

Bolesť však môže naznačovať aj vážnejšie problémy, než iba hemoroidy, či análne trhlinky. Viaceré stavy sa prejavujú podobným spôsobom. Preto by ste s návštevou lekára nemali otáľať.

Na zápchu, plynatosť, alebo uľahčenie vyšetrenia

Dôvodov, prečo lekári nariaďujú výplach hrubého čreva, je viacero. Klystír sa bežne vykonáva u pacientov s ťažkou zápchou, či veľmi suchou stolicou. To zabezpečí jej zriedenie a posun von z tela. Lekári môžu klystír nariadiť aj vtedy, ak sa u vás objaví krvácanie, alebo existuje podozrenie na zápal v konečníku.

Častý je aj tzv. očistný klystír, ktorým sa úplne vyprázdnia črevá. Robí sa vtedy, ak pacient v blízkom čase postúpi operačný zákrok, röntgenologické vyšetrenie, alebo vyšetrenie konečníkahrubého čreva.

Klystír pomáha aj pri odhaľovaní polypov, či priamo rakoviny hrubého čreva. Špeciálnym typom je tzv. Harisov klystír, ktorý sa vykonáva so spätným výplachom. Vďaka tomu sa urýchľuje pohyb čriev a vylučovanie plynov. Jedným z najčastejších dôvodov, prečo sa na Slovensku vykonáva klystír, je pôrod.

Klystír pred pôrodom desí mnoho žien

Očistný výplach pred pôrodom má veľmi podobnú úlohu, ako pri iných zákrokoch či vyšetreniach – zbaviť črevá akéhokoľvek obsahu. Vykonáva sa jednak pred prirodzeným pôrodom, jednak pred cisárskym rezom (sekciou).

Prístup pôrodníc na Slovensku je však rôzny. V niektorých zariadeniach rodičky klystír nepodstupujú vôbec, v iných majú na výber, a aj keď je odborníkmi odporúčaný, môžu procedúru jednoducho odmietnuť.

Hlavný cieľ klystíru pred pôrodom – hygiena

Počas pôrodu dochádza totiž k veľkým tlakom na črevá. Rodička v týchto chvíľach nedokáže ovládať svoje črevá, a preto sa stáva, že okrem bábätka, nevedomky tlačí von aj stolicu. To nie je príjemné ani jej, ani zdravotnému personálu.

Obzvlášť intenzívne tlaky na črevá nastávajú pri tlačení hlavičky novorodenca, keď zároveň vzniká aj najväčšie riziko, že sa bábätko infikuje unikajúcou stolicou. To jeden z najčastejších dôvodov, prečo ženy nakoniec výplach čriev pred pôrodom absolvujú (aj napriek prvotnému nesúhlasu).

Pôrodník zvykne klystír odporúčať i z toho dôvodu, že prázdne črevá nezaberajú toľko priestoru v tele matky, čo môže uľahčiť samotný priebeh pôrodu. Klystír taktiež dokáže urýchliť nástup pôrodu, a to vďaka intenzívnejšiemu pohybu čriev.

Veľkou výhodou klystíru pred pôrodom je fakt, že mamička nepocíti nutkanie na stolicu zhruba 24 hodín, v niektorých prípadoch aj 2 dni.

Ako a kedy vám podajú klystír pred pôrodom?

Ku klystíru sa pristupuje obvykle v začiatkoch pôrodnej činnosti, aby sa mamička stihla pred pôrodom úplne vyprázdniť. Občas sa stane, že výplach čriev neprebehne, aj keď oň rodička požiadala, a to kvôli krátkemu času medzi odtečením plodovej vody a pôrodom.

Poloha, pri ktorej vám klystír podajú, sa môže líšiť, najčastejšie sa však využíva spomínaná poloha v ľahu. Procedúra nie je bolestivá, bežné sú však pocity nepríjemného tlakunaplnenosti čriev, či mierne kŕče.

Žena po procedúre zostáva ležať na posteli, efekt sa väčšinou dostaví veľmi rýchlo. Mnohé mamičky tieto stavy prirovnávajú k intenzívnej hnačke.

Ako prekonať strach z klystíru?

Veľa dokáže ovplyvniť aj sama rodička, resp. to, ako sa nastaví. Mali by ste čo najviac uvoľniť svaly v oblasti konečníka, stiahnuté zvierače totiž bránia vsunutiu rúrky.

Podstatný je aj prístup zdravotnej sestry, či pôrodnej asistentky, ktorá klystír zavádza. Podanie klyzmy nesmie vníma rutinne a bez potrebnej empatie, inak bude mamička vystresovaná, a potom napne svalstvo.

V takom prípade sa, žiaľ, zvyšuje riziko bolestivého poškrabania hrubého čreva alebo konečníka. Predísť sa tomu dá podaním gélu Yal, ktorý je miernejšou verziu klasického klystíru. Gél sa však vydáva len na lekársky predpis, preto si ho musíte priniesť do pôrodnice už so sebou.

Rozdiel v porovnaní s klyzmou spočíva v tom, že na efekt si treba počkať dlhšie – prvé nutkanie sa dostaví až po 20 – 30 minútach. Iným riešením je aplikovanie spomínaného gélu v domácom prostredí, ešte pred odchodom do pôrodnice.

V takom prípade však treba dôkladne dodržiavať pokyny na príbalovom letáku, alebo sa v predstihu informovať u svojho gynekológa.

klystír-pred-cisárskym-rezom

Zdroj foto: AdobeStock.com

Klystír pred pôrodom nemusí pomôcť

Klystír pred pôrodom je predmetom mnohých debát nielen medzi budúcimi mamičkami, ale aj medzi odborníkmi. Niektoré výskumy totiž naznačujú, že výplach čriev tesne pred pôrodom, nemá žiaden vplyv na jeho urýchlenie, ani neuľahčí vytlačenie bábätka.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaujala ku klystíru pred pôrodom pomerne jasné stanovisko už pred niekoľkými rokmi – neodporúča ho. Mal by sa vykonávať len vtedy, ak oň rodička sama požiada. Existuje však výnimka – ak žena prežíva ťažký pôrod so zápchou, výplach je vhodný, ale len vo forme spomínaného gélu.

Klystír kúpite v lekárni bez predpisu

Aj napriek tomu, že klystír by mali odporučiť a vykonať iba zdravotnícki pracovníci, niektorí ľudia si ho naordinujú sami – vraj ako súčasť alternatívnej liečby. Vo veľkom im v tom pomáhajú aj lekárne, ktoré ponúkajú hneď niekoľko typov klystírov, a nepotrebujete ani lekársky predpis.

Jedným z typických dôvodov, prečo ľudia doma výplach podstupujú, je zápcha či plynatosť. Odborníci však varujú pred tým, aby sme sa liečili na vlastnú päsť. Radšej treba vyhľadať gastroenterológa, u ktorého podstúpime rôzne vyšetrenia, aby sa presne zistilo, čo sa skrýva za našimi problémami. V lepšom prípade nie sú výplachy vôbec potrebné, postačí úprava stravy a každodenný pohyb.

Ak sa predsa rozhodnete pre domáci klystír, používajte ho iba vtedy, keď je to nevyhnutné – napríklad pri akútnej zápche. Najvhodnejšia je vlažná voda, alebo vývar z kamiliek a repíka, v žiadnom prípade nepoužívajte kávu, či iné „alternatívne“ roztoky! Nezabudnite ani na lubrikačný gél, ktorý uľahčuje vsunutie hadičky.

Nechajte si postup zavádzania klystíru vysvetliť v lekárni. Ak sa hanbíte hovoriť pred inými zákazníkmi, požiadajte o konzultáciu mimo prepážku.

Klystír môže byť návykový

Špeciálnou skupinou sú ľudia, ktorí nemajú žiadne tráviace ťažkosti, no klystír používajú na chudnutie či „detoxikáciu“ tela. Zástancovia tejto metódy hovoria, že klystírom sa hrubé črevo očistí od baktérií a škodlivých nánosov.

Doposiaľ neexistujú žiadne vedecké dôkazy o tom, že častý výplach čriev pozitívne vplýva na tráviaci trakt, práve naopak. Odborníci skôr varujú, že pravidelné používanie klyzmy je škodlivé, pretože odplavuje cenné baktérie, čím sa naruší prirodzené prostredie v črevách.

Ďalším rizikom je, že tráviaci trak si na procedúru zvykne a stane sa od výplachu takpovediac závislým. Klystír totiž vykonáva prácu, ktorú by mali robiť črevá. Tie však časom „zlenivejú“, oslabí sa ich vyprázdňovací reflex, a potom už nie je možné vyprázdnenie bez klystíru.

Podobné riziko podstupujeme aj pri aplikovaní iných foriem výplachu, ako sú napríklad laxatíva, glycerínové čipky či gély.

Zdroje:

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba