Liečba schizofrénie: Lieky, psychoterapia alebo elektrošoky?

Zdieľaj
0
liečba schizofrénie

(Zdroj foto: Shutterstock.com)

Po potvrdení diagnózy „schizofrénia“ vám lekár čím skôr nasadí liečbu liekmi a zaháji s vami terapeutické sedenia.

Čím skôr začnete užívať lieky, tým vyššia je šanca na vyliečenie.

Základom liečby schizofrénie sú dve zložky: lieky, ktoré sa odborne nazývajú antipsychotiká, a terapeutické sedenia so špecialistom, takzvaná kognitívno-behaviorálna terapia.

Lieky na schizofréniu – antipsychotiká

Prvé lieky na schizofréniu sa dostali do praxe v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Znamenali výrazný prielom v liečbe – po prvý raz bolo možné liečiť pacientov aj bez použitia elektrošokov. Dnes poznáme už dve generácie týchto liekov, ktoré sa medzi sebou líšia.

Prvá verzus druhá generácia

Prvá generácia liekov sa dostala do praxe začiatkom druhej polovice minulého storočia. Prvá generácia je účinná na pozitívne príznaky, no nie na negatívne príznaky, ani nezlepšuje rozumové schopnosti. Lieky výraznejšie tlmia pacienta, pričom najčastejší nežiaduci účinok, s ktorým sa pri nich stretnete, sú svalové zášklby či nekontrolované pohyby.

Vďaka tomu, že prvá generácia má silné tlmiace schopnosti, používa sa skôr na útlm náhlej agresivity alebo nepokoja. Z dlhodobej liečby ustupujú, no používajú sa vtedy, ak pre nejaký dôvod človek nevie alebo nechce prehĺtať (mnohé sú dostupné v injekciách). Konkrétne ide o tieto účinné látky:

  • chlórpromazín,
  • levomepromazín,
  • flufenazín,
  • haloperidol,
  • chlórprotixen,
  • flupentixol,
  • cuklopentixol.

Druhá generácia liekov prišla do praxe od deväťdesiatych rokov minulého storočia. Ich výhodou je, že sú účinné na všetky typy príznakov. Tlmia slabšie a len minimálne sa pri nich stretnete so svalovými zášklbmi. Na druhej strane, majú rôzne nežiaduce účinky na srdcovocievny systém, hormonálny systém a metabolizmus. Lieky druhej generácii sa preferujú pre dlhodobú liečbu. Konkrétne ide o tieto účinné látky:

  • olanzapín,
  • klozapín,
  • kvetiapín,
  • paliperidón,
  • ziprasidón,
  • risperidón,
  • sertindol,
  • amisulprid,
  • zotepín,
  • aripiprazol.

Ako fungujú antipsychotiká? Dvaja nepriatelia schizofrenikov – dopamín a serotonín

Dopamínserotonín sú chemické molekuly, ktoré sa podieľajú na prenose informácií v mozgu. U zdravého človeka sú zodpovedné za správne fungovanie procesov, ako napríklad ovládanie nálady a pohybu, spánku, pozornosti či rozumových schopností. U ľudí so schizofréniou je však hladina dopamínu a serotonínu v mozgu iná, než u zdravých jedincov.

Čo to znamená konkrétne?

Nadmerné uvoľňovanie dopamínu v jednej časti mozgu vyvoláva pozitívne príznaky (halucinácie, chorobnú podozrievavosť), kým nedostatok dopamínu a zmenené hladiny serotonínu v iných častiach mozgu sú zodpovedné za negatívne príznaky (pasivitu, apatiu, zníženú emočnosť), či pokles rozumových schopností. Na tom je založená aj dnešná liečba – na úprave hladiny dopamínu a serotonínu v mozgu.

najnovšia liečba schizofrénie

Zdroj foto: Shutterstock.com

Ako prebieha liečba schizofrénie?

Po potvrdení diagnózy vám lekár čím skôr nasadí antipsychotikum. Všeobecne sa začína jedným z týchto štyroch: amisulprid, olanzapín, risperidón alebo kvetiapín. Štúdie totiž preukázali, že by mohli účinkovať u vyššieho počtu pacientov. U antipsychotík obzvlášť platí, že lekár začne s najnižšou možnou dávkou. Pokiaľ užívate tablety alebo kapsuly, užívajú sa každý deň.

Pripravte sa na to, že bude chvíľu trvať, kým sa ich účinok prejaví. Utlmiť a upokojiť by vás mali ihneď, bude však niekoľko týždňov trvať, kým začnú ustupovať halucinácie, paranoidné správanie či depresívne príznaky.

Všeobecne platí, že keď začnete užívať nejaké antipsychotikum, mali by ste ho užívať aspoň 4 týždne. Ak plne účinkuje a nemáte nežiaduce účinky, ostávate na ňom. Ak účinkuje iba čiastočne, no nemáte také nežiaduce účinky, ktoré by vám bránili v ďalšom užívaní, mali by ste ho užívať ešte ďalšie 4 týždne. Potom s lekárom zhodnotíte, či pokračovať. Niekedy totiž trvá až 8 týždňov, kým sa účinok naplno prejaví. Ak sa neprejaví, prejdete na iné antipsychotikum.

Takýto postup vám môže prísť zdĺhavý, no v súčasnosti ide o najlepší postup, ako pre vás nájsť to najlepšie antipsychotikum. Pokiaľ sa u vás prejaví náhly atak – napríklad vás prijmú do nemocnice s výraznými halucináciami, agresivitou alebo podráždenosťou – lekár použije injekčné antipsychotikum. V tomto prípade je to často antipsychotikum z prvej generácie, pretože výraznejšie tlmí.

Na doplnkovú liečbu vám môže lekár predpísať lieky na dodatočné utlmenie a upokojenie, antidepresíva, alebo lieky na epilepsiu.

Užívam iné antipsychotikum, než môj známy

Liečba schizofrénie, to nie je ako liečba rôznych iných chorôb. Liečba dodržiava základný princíp – je individuálna, dokonca vy spolurozhodujete o tom, ktoré antipsychotikum budete užívať.

Neviete, na základe čoho vám lekár predpísal iné lieky, ako vášmu známemu alebo príbuznému? Odpoveď je jednoduchá – ide o rôzne nežiaduce účinky. Práve v tomto sa jednotlivé lieky líšia.

Podľa čoho si vybrať antipsychotikum alebo nežiaduce účinky liekov

Aby lekár vedel, ktoré antipsychotikum môže u vás použiť, musí vedieť, na ktorý nežiaduci účinok môžete byť náchylný/á. Práve preto vám pred začatím liečby urobí krvné a pečeňové testy, vyšetrí vám krvný tlak, činnosť srdca (EKG), zmeria vám obvod pásuhmotnosť, prípadne bude zisťovať, či nemáte narušené sexuálne funkcie (erektilná dysfunkcia, problémy s menštruáciou a pod).

Na základe tohto vyšetrenia, ale aj vašich preferencií, spolu vyberiete antipsychotikum. Pokiaľ ste náchylný/á na svalové zášklby či nekontrolované pohyby (napríklad u parkinsonikov), lepšia je pre vás druhá generácia, keďže tá spôsobuje tieto nežiaduce účinky minimálne. Ak nechcete byť utlmení, opäť uprednostnite druhú generáciu, avšak okrem olanzapínu a kvetiapínu. Výnimkou je v prvej generácii haloperidol – ten je vhodný.

Zriedkavým, no závažným nežiaducim účinkom, s ktorým sa môžete stretnúť pri užívaní všetkých antipsychotík, je neuroleptický malígny syndróm. Prejavuje sa horúčkou, stuhnutým svalstvom, nepravidelným tepom a tlakom krvi. Ak sa u vás neuroleptický malígny syndróm vyskytne, antipsychotiká ihneď vysaďte a bezodkladne kontaktujte svojho lekára.

Pri prvej generácii liekov, klozapíne a olanzapíne, sa môžete stretnúť so zápchou, suchosťou slizníc, zadržiavaním moču či rozmazaným videním. Pri užívaní chlórpromazínu je navyše potrebné, aby ste sa chránili pred slnečným žiarením, pretože by mohlo dôjsť k popáleniu kože.

Nezvyšujte si svojvoľne dávku!

Nezabúdajte na ďalšiu dôležitú vec – nežiaduce účinky, a nielen antipsychotík, závisia od dávkovania. To znamená, že s rastúcou dávkou rastie aj riziko nežiaducich účinkov. Preto si nikdy nedávajte vyššiu dávku, než vám predpísal lekár.

POZOR! Až tri štvrtiny schizofrenikov prestanú v priebehu 18 mesiacov užívať svoje antipsychotiká kvôli nežiaducim účinkom. Pravidelné užívanie je pritom nevyhnutné na zlepšenie zdravotného stavu. Preto by ste mali vedieť, s akými nežiaducimi účinkami sa môžete stretnúť a čo v tom prípade robiť.

lieky na schizofréniu

Zdroj foto: Shutterstock.com

Ak jedno antipsychotikum nezaberie

V prípade, že vám jedno antipsychotikum nestačí, lekár vám predpíše druhé antipsychotikum. Vyberá sa často tak, aby aspoň jeden liek bol z druhej generácie. Ak vám ani táto kombinácia nestačí, lekár vám predpíše klozapín.

Klozapín je antipsychotikum druhej generácie. Je vyhradený na schizofréniu, ktorá neodpovedá na vyššie uvedenú liečbu. Štúdie preukázali, že klozapín je účinnejší v porovnaní s inými liekmi druhej generácie, no jeho nevýhodou je závažný nežiaduci účinok – neutropénia, výrazný pokles bielych krviniek, a tým pádom výrazne znížená obranyschopnosť, čo sa môže prejaviť u približne 1 % percenta liečených.

Preto ak sa u vás počas užívania klozapínu objavia akékoľvek príznaky infekcie (chrípka, horúčka či bolesť hrdla), okamžite vyhľadajte lekára. Aby lekár podchytil rozvoj infekcie ešte v začiatkoch, bude vám pravidelne robiť krvné testy.

Ak sa nepodarí zmierniť stav ani klozapínom, možno k nemu pridať iné antipsychotikum, prípadne liek, ktorý sa používa na epilepsiu (lamotrigin).

Rovnako je možné využiť elektrošokovú liečbu. To, že antipsychotikum nezaberá, však môže byť spôsobené aj niečím iným. Napríklad, keď ho schizofrenik neužíva.

Nedokážem brať antipsychotiká každý deň

Výber liekovej formy, teda toho, či budete užívať tablety, kapsuly alebo injekcie, závisí často od vás. Mnohí ľudia so schizofréniou nie sú schopní užívať antipsychotiká každý deň. Ide napríklad o prípady, keď sú agresívni a odmietajú prehltnúť tablety, alebo keď majú problémy s prehĺtaním, alebo keď si nedokážu zapamätať, že liek majú zobrať každý deň.

V takýchto prípadoch môžete lekára požiadať o injekcie, z ktorých sa antipsychotikum uvoľňuje postupne. Injekčné antipsychotikum je upravené do špeciálnej formy, ktorá sa po vpichnutí do svalu pomaly uvoľňuje do tela. Injekcie sa (v závislosti od typu) podávajú raz za 14 týždne.

Injekcie sa aplikujú zvyčajne do sedacieho svalu. Pred liečbou budete istý čas užívať buď tabletovú formu, alebo menšie dávky injekcie, aby si bol lekár istý, že ich dobre tolerujete a že u vás konkrétne antipsychotikum zaberá. Na čo si budete musieť zvyknúť, sú pomerne hrubé injekčné ihly, keďže ide o hustý roztok.

Čo ak nechcem brať lieky?

Liečba schizofrénie je veľmi individuálna a kladie sa veľký dôraz na váš názor. To, že máte napríklad pre možné nežiaduce účinky obavy z liekov, a chcete absolvovať iba terapeutické sedenia či výtvarnú terapiu, je úplne normálne. Nemusí to byť však najlepšie rozhodnutie. Prečo?

Všeobecne platí, že čím skôr začneme schizofréniu liečiť liekmi, tým nižšie je riziko opätovného prepuknutia príznakov. No najúčinnejšou formou terapie je kombinácia liekov so sedeniami. To, či sú účinné sedenia bez použitia liekov, sa zatiaľ nevie.

Ak napriek tomu trváte na liečbe bez liekov, dohodnite sa s lekárom na nejakom termíne, po ktorom spoločne zhodnotíte váš zdravotný stav, napríklad po 4 týždňoch. Ak sa nebude zlepšovať, alebo sa bude zhoršovať, súhlaste s pridaním liekov.

neliečená schizofrénia

Zdroj foto: Shutterstock.com

Terapeutické sedenia alebo kognitívno-behaviorálna terapia

Neoddeliteľnou súčasťou úspešnej liečby schizofrénie sú terapeutické sedenia, takzvaná kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), resp. rodinná terapia. KBT je založená na sedeniach so psychoterapeutom – cieľom je identifikovanie myšlienkových pochodov, ktoré vás negatívne ovplyvňujú, čo vám pomôže v tom, aby ste na ne nazerali pozitívne.

Počas sedení s lekárom budete rozoberať vaše myšlienky, alebo halucinácie, ktoré zažívate, a budete sa snažiť identifikovať, aký dopad majú na vás, alebo či sú realistické. Táto liečba síce neodstraňuje príznaky schizofrénie, napríklad halucinácie, ale pomáha vám v tom, aby ste sa s nimi lepšie vysporiadali.

Jedno sedenie trvá zvyčajne pol hodinu až hodinu. Absolvovať by ste mali minimálne 16 sedení.

Rodinná terapia

Alternatívou ku KBT je rodinná terapia, čo sú vlastne sedenia s rodinnými príslušníkmi, za účasti psychoterapeuta. Rodinní príslušníci častokrát nechápu svojho chorého príbuzného. Terapia ich učí, ako sa vzájomne akceptovať. Na sedeniach so psychoterapeutom zdieľajú svoje pocity, v rozhovoroch sa učia, ako spolu prekonať ťažkosti, ktoré plynú z duševnej choroby blízkeho.

Ľudia z okolia schizofrenika majú výnimočnú príležitosť, ako mu pomôcť. Nehovorte blízkemu: „Daj sa dokopy“, ale buďte pozitívni a podporujte ho. Rovnako môžete sledovať jeho zdravotný stav a všímať si zhoršenia. Môžete ho povzbudzovať, aby nevysadil liečbu, dochádzajte na stretnutia s lekárom, keďže schizofrenici veľmi často vzdajú liečbu, pokiaľ ju majú absolvovať „úplne sami“.

Na rodinných sedeniach nemusia byť prítomní iba rodinní príslušníci, ale ktokoľvek, s kým má pacient blízky vzťah. Bolo totiž dokázané, že schizofrenici s dobrým rodinným zázemím majú vyššiu pravdepodobnosť vyliečenia. Dokonca sú možné aj sedenia viacerých rodín naraz. Je dôležité, aby ste do sedení zahrnuli aj deti. Absolvovať by ste mali aspoň 10 sedení počas 3 mesiacov.

Ak máte pocit, že vám jeden druh terapie nestačí, môžete absolvovať obe, alebo vymeniť KBT za rodinnú terapiu, či naopak.

Liečba umením – arteterapia

Vhodnou doplnkovou liečbou je umelecká terapia. Hodiny, väčšinou maľovania, pomáhajú schizofrenikovi vyjadriť svoje zážitky, pocity či halucinácie. Po namaľovaní halucinácie sa na ňu môže pozrieť z inej strany, rovnako rodina môže vidieť, ako halucinácia vyzerá. Umelecká terapia je vhodná práve u ľudí s negatívnymi príznakmi – nezáujem, depresívnosť, znížená emotívnosť.

Môže mať schizofrenička dieťa? Môže počas liečby dojčiť?

Ženy so schizofréniou bývajú menej plodné, než ich zdravé rovesníčky. Navyše u nich existuje riziko, že po pôrode sa ich zdravotný stav zhorší. Na druhej strane, aj pre povahu schizofrénie (hlavne apatia), je u nich vyššie riziko neplánovaného otehotnenia. Samozrejme, potom je pre ne náročné, dobre sa postarať o svoje dieťa.

Napriek tomu – schizofrénia, najmä tá pod kontrolou, nie je dôvodom, aby ste nemali dieťa. Platí však pravidlo, že v liečbe antipsychotikami môžete pokračovať iba vtedy, ak je to nevyhnutné. Príkladom je také vážne ohrozenie zdravotného stavu matky, ktoré by mohlo ohroziť plod.

Ak ste užívali antipsychotiká počas tretieho trimestra, u novorodenca sa môžu objaviť abstinenčné príznaky a svalové zášklby, keďže lieky prechádzajú cez placentu. Novorodenci tak môžu byť nepokojní, mať tras, dýchacie ťažkosti, zmenený krvný tlak, alebo budete mať ťažkosti s ich kŕmením.

Počas tehotenstva bude lekár kontrolovať aj rast vášho dieťaťa. Existuje totiž riziko, že antipsychotiká (najmä prvej generácie) ovplyvnia rast plodu. Pri užívaní klozapínu a olanzapínu bude lekár pravidelne kontrolovať hladinu cukru vo vašej krvi, keďže lieky môžu spôsobiť tehotenskú cukrovku, a tým pádom zvýšiť pôrodnú hmotnosť dieťaťa.

U dojčenia je to rovnaké – po porade s vaším lekárom, dojčiť môžete. Dojčené dieťa môže byť viac ospalé, môžu sa u neho prejaviť svalové zášklby. Lekár to bude monitorovať. Výnimku tvorí klozapín – pri ňom by ste nemali dojčiť (pre riziko zníženia počtu bielych krviniek a možné zníženie obranyschopnosti dieťaťa).

Ako dojčiť počas užívania liekov, aby sa čo najmenšie množstvo lieku dostalo do materského mlieka, sa dočítate tu.

schizofrénia u detí

Zdroj foto: Shutterstock.com

Schizofrénia u detí

Nie všetky deti, ktoré majú príznaky podobné schizofrénii, nakoniec aj majú schizofréniu. Ak sa však „spustí“ schizofrénia už v detstve, prognóza je do budúcnosti horšia.

Liečba schizofrénie u detí je založená na rovnakom princípe, ako u dospelých. Iba dve antipsychotiká (haloperidolrisperidón) však majú schválenie použitie u detí, ostatné (pre nedostatok štúdií) nie. Lekár by mal začať s nižšou dávkou, než je minimálna dávka u dospelých, a iba postupne ju zvyšovať, pretože deti sú citlivejšie na nežiaduce účinky.

Rovnako ako u dospelých, aj pri komunikácii s deťmi sa berie do úvahy ich názor na spôsob liečby. U malých detí, ktoré ešte nemusia chápať niektoré slová, si môžete pomôcť obrázkami.

Takisto by ste sa mali snažiť, aby vaše dieťa, pokiaľ je to možné, pokračovalo vo svojom vzdelaní. Voľbou môže byť úprava hodín v škole, či individuálny učebný plán. Voľnočasové aktivity, aj keď je dieťa v nemocnici, by mali mať dostupné počas celého dňa (aj skoro ráno či večer).

Liečba elektrošokom – prekonaná história, alebo najbezpečnejšia terapia?

Mnohým z nás pri liečbe elektrošokmi napadne ako prvý film Prelet nad kukučím hniezdom od Miloša Formana, kde hlavnému protagonistovi, Jackovi Nicholsonovi, ktorý predstieral blázna, dávali proti jeho vôli elektrošoky. Žiaľ, v dnešnej dobe už takto šoková liečba nefunguje.

Po prvé: na to, aby vám ju mohli podať, potrebuje lekár váš informovaný súhlas. To znamená, že proti vašej vôli vám nemôžu v nemocnici podať elektrošoky. Výnimku tvoria iba prípady, keď  hrozí, že bez ich použitia schizofrenik sebe alebo niekomu inému vážne ublíži, alebo keď nie je pri dostatočnom vedomí, aby poskytol informovaný súhlas, pričom bez použitia elektrošokov hrozí zhoršovanie jeho stavu.

V skutočnosti je elektrošoková liečba najbezpečnejšia a najúčinnejšia terapia, aká je pre schizofrenikov momentálne dostupná. Lekár k nej pristúpi vtedy, keď u vás nezabrala alebo nedostatočne zaberá liečba dvoma antispychotikami alebo klozapínom. Môže sa použiť samostatne, alebo ako prídavok k liekom.

Ako prebieha liečba elektrošokom?

Vykonáva sa priamo v nemocnici vo vyhradenej miestnosti, alebo vo vašej vlastnej izbe. Na hlavu vám priložia elektródy – k spánkom (alebo k spánku) a k vrchnej časti hlavy. Injekčne vám podajú anestetikum, ktoré vás uspí, a látku, ktorá uvoľní vaše svalstvo. Do úst vám vložia hryzadlo, aby ste si nevedome nezahryzli do jazyka.

Keď upadnete do umelého spánku, cez elektródy vám stimulujú mozog krátkym výbojom elektrického prúdu. Ten vyvolá krátkodobý záchvat, ktorý je podobný epileptickému. Podanie elektrického prúdu trvá približne 20 sekúnd, pričom neurológ a psychiater pozorne sledujú záznam z činnosti vášho mozgu, podľa čoho vedia povedať, kedy aplikáciu ukončiť. Následne vás nechajú, aby ste sa prirodzene prebudili.

liečba schizofrénie elektrošoky

Liečba elektrošokom sa podáva zvyčajne 23 týždenne, a to počas niekoľkých týždňov alebo mesiacov (podľa potreby). Veľkou výhodou je, že po aplikácii nastáva okamžité zlepšenie. Presný mechanizmus účinku zatiaľ nie je známy, no predpokladá sa, že ovplyvňuje vedenie vzruchov v mozgu. Náhle zlepšenie je však iba prechodné – liečbu treba podporiť opakovanou dávkou a liekmi.

Najčastejším nežiaducim účinkom elektrošokov sú problémy s krátkodobou pamäťou, po pár týždňoch však ustúpia. Ich výskyt je vyšší, ak používajú v nemocnici staršie vybavenie. V niektorých slovenských nemocniciach to tak ešte je – preto si dopredu zistite ich technický stav.

Liečbu elektrošokmi pravdepodobne nebude možné použiť, ak máte závažné srdcovocievne ochorenie, zlomeniny, závažnú osteoporózu, alebo ste pred 3 mesiacmi prekonali mŕtvicu či infarkt.

Liečba schizofrénie je dlhodobá

Ak sa raz začnete liečiť na schizofréniu, mali by ste po odoznení príznakov užívať lieky ešte aspoň 2 roky. Dlhodobé užívanie znižuje riziko opätovného návratu schizofrénie, ktoré je, v prípade priskorého vysadenia liekov, vysoké. Počas tohto obdobia budete chodiť k lekárovi na pravidelné prehliadky – raz za pár mesiacov, resp. raz ročne.

Pozitívom je, že približne 10 % pacientov má za život iba 1 epizódu schizofrénie. Väčšina pacientov sa vylieči. Niektorí ale môžu byť citlivejší na ďalšie objavenie sa príznakov.

Rady na záver – ako zmierniť dopad schizofrénie?

  1. Vykonávajte pravidelnú fyzickú aktivitu – znížite riziko rozvoja nežiaducich účinkov, ako nárast váhy či zvýšenie cholesterolu v krvi.
  2. Vyhýbajte sa fajčeniu, alkoholu či drogám. Nežiaduco ovplyvňujú antipsychotiká. Majú potenciál, aby vyvolávali príznaky schizofrénie.
  3. Lieky užívajte pravidelne – iba tak sa váš stav bude zlepšovať.
  4. Nebojte sa hovoriť o svojom stave s inými ľuďmi, neuzatvárajte sa do seba.
  5. Vytvorte si s vaším lekárom kvalitný a dôverný vzťah.

Autor je farmaceut

Pridaj komentár

Registrácia