Mentálna retardácia: Príčiny a stupne postihnutia

Zdieľaj
0
mentálna retardácia príznaky

(Zdroj foto: Shutterstock.com)

Človek s mentálnou retardáciou je v spoločnosti označovaný ako “iný”.

Mentálne postihnutie sa v minulosti označovalo mnohými pojmami, ktoré mali dehonestujúci a stigmatizujúci charakter. Dnes je neprijateľné, aby sme používali pojmy, ako slabomyseľnosť a pod.

Inakosť mentálne retardovaného človeka nespočíva v horšom životnom prežívaní. Zatiaľ čo niektoré schopnosti, napríklad intelekt, môže mať nedostatočne vyvinuté, jeho emočné prežívanie a vyššie city môžu byť nadpriemerne rozvinuté.

Mentálna retardácia pochádza z latinských slov “mens” (myseľ, rozum) a “retardatió” (oneskorenie). Zložený názov poukazuje na to, že mentálne postihnutie nie je ustálené a definitívne ukončené. Zároveň by sme mali pochopiť dôležitú vec: mentálna retardácia nie je choroba.

Čo je mentálna retardácia?

Mentálna retardácia sa vyskytuje s inými psychickými či somatickými poruchami, alebo aj bez nich. Zaostávanie možno definovať dvoma spôsobmi. Niektorí autori uvádzajú, že pri mentálnej retardácii je zasiahnutý len jeden aspekt osobnosti, a tou je inteligencia. Tvrdia, že mentálna retardácia je stav oneskorenia rozumového vývinu, nadobudnutého hneď pri narodení (alebo v ranom detstve), s ohraničenou inteligenciou.

Iní odborníci však tento koncept ďalej rozvíjajú a udávajú, že popri ohraničenej inteligencií je zasiahnutá aj iná zložka osobnosti, a síce schopnosť adaptácie, čo znamená nižšiu schopnosť orientácie v životnom prostredí. K celkovému zníženiu intelektových schopností pritom dochádza v priebehu vývinu jedinca.

Ktoré zložky sú pri mentálnej retardácií zasiahnuté?

Na jednej strane sa dá hovoriť o oslabenosti niektorých schopností, na druhej strane, títo ľudia môžu mať nadpriemerne vyvinuté iné kvality. Hlavnou charakteristikou mentálnej retardácie je znížený intelekt, ktorý sa nachádza výrazne pod priemerom.

Prejavuje sa to niekoľkými vlastnosťami/nedostatkami:

  • oslabená schopnosť koncentrácie,
  • oslabená schopnosť krátkodobej pamäti,
  • problémy s učením,
  • problémy s komplexným chápaním, predovšetkým abstraktných myšlienok.

Druhou hlavnou charakteristikou mentálnej retardácie je znížená schopnosť adaptability. Adaptabilitu chápeme ako schopnosť človeka samostatne konať na úrovni svojho veku a v rámci danej kultúrnej normy. Prejavuje sa to zníženou schopnosťou:

  • myslenia,
  • komunikácie,
  • sociálneho kontaktu,
  • sebestačnosti a nezávislého života,
  • praktických zručností,
  • čítania, počítania a práce.

Pri mentálnej retardácií sú narušené aj iné zručnosti – kognitívne (poznávacie), rečové, pohybové a sociálne, ktorých úroveň možno merať štandardizovanými psychometrickými testmi.

mentálna retardácia klasifikácia

Zdroj foto: Shutterstock.com

Príčiny vzniku mentálnej retardácie

Keďže mentálna retardácia nie je choroba, nedá sa vyliečiť cielenou terapiou. Príčiny tohto stavu môžu byť rôzne, odborníci sa v etiologických príčinách rozchádzajú. Najčastejšie príčiny mentálneho postihnutia sú však zhrnuté v nasledujúcich oblastiach.

  1. Mentálne postihnutie je podmienené pôsobením teratogénnych vplyvov v prenatálnom období. Ide o rôzne faktory, ktoré poškodzujú normálny vývin plodu v období tehotenstva. Konkrétne to môžu byť fyzikálne, chemické a biologické vplyvy (napr. poškodenie plodu počas ťažkého pôrodu, vplyvom nedostatku kyslíka, infekčného ochorenia u matky počas raného tehotenstva – nebezpečná je napr. rubeola, či toxoplazma)
  2. Mentálne postihnutie môže byť podmienené aj vrodenými faktormi – dedičné faktory majú svoj pôvod pred počatím, dedíme ich od svojich predkov. Chromozómové aberácie sú náhodné a vznikajú v čase počatia. Takže mentálne postihnutie môže vzniknúť kvôli poruche v štruktúre, alebo vo funkcii genetického aparátu (chromozómová porucha – napr. Downov syndróm).
  3. Mentálne postihnutie, ktoré vzniká na základe postnatálneho poškodenia mozgu – narušenie rozvoja rozumových schopností – napr. po poškodení CNS, alebo prekonaní meningitídy v ranom detstve.
  4. Existuje aj tzv. sociálne podmienená mentálna retardácia, ktorá vzniká na základe nedostatočných, dlhodobo nevhodných sociálnych, výchovných a kultúrnych podmienok.
mentálna retardácia príčiny

Zdroj foto: Shutterstock.com

Mentálna retardácia – stupne postihnutia

Stanovenie diagnózy “mentálna retardácia” vychádza z psychologického vyšetrenia kognitívnych funkcií. Vyšetrenie je realizované pomocou štandardizovaných testov. V zásade rozoznávame 4 stupne mentálneho postihnutia.

  1. Ľahká mentálna retardácia (IQ 69 – 50) – najmenej závažné postihnutie. Do 3 rokoch veku dieťaťa je postihnutie ťažšie rozpoznateľné, môžu nastať len mierne problémy – zaostávanie v psychomotorickom vývine, oneskorený vývin reči, či problémy so sebaobslužnými činnosťami. V školskom veku je však odlišnosť zreteľnejšia a dieťa nezvláda nároky, ktoré sú naň kladené. Väčšina ľudí s týmto typom postihnutia neskôr dosiahne úplnú nezávislosť v starostlivosti o seba, v praktických zručnostiach, i keď vývin je u nich v porovnaní s normou pomalší.
  2. Stredná mentálna retardáciu (IQ 49 – 35) – postihnutie zodpovedá mentálnemu veku 6 – 9 rokov. U dieťaťa býva oneskorenie zjavné už v dojčenskom veku. Oneskoruje sa vývin motorických zručností, hlavne reč, i keď si dokáže osvojiť základy dorozumievania sa. Ľuďom so strednou mentálnou retardáciou sa len zriedkakedy podarí žiť samostatne.
  3. Ťažká mentálna retardáciu (IQ 34 – 20) – tento typ zodpovedá mentálnemu veku 3 – 6 rokov, čo je zjavné už pri narodení. Často sa pridružia iné postihnutia. Väčšina detí sa naučí len pár slov. Pri kvalitnej starostlivosti sa môžu rozvinúť aspoň najzákladnejšie schopnosti.
  4. Hlboká mentálna retardáciu (IQ je pod 20) – typ postihnutia, keď človek nedosiahne mentálny vek viac ako 3 roky. Dieťa je najčastejšie imobilné, nedokáže si osvojiť reč, ani jej porozumieť. Takéto dieťa vyžaduje neustálu pomoc a starostlivosť opatrovateľa.

Číselné hodnoty treba chápať len orientačne – s vedomím, že vyšetrením nikdy nezískavame presnú hodnotu IQ. Kvantitatívne hodnotenie inteligencie je len hrubým odhadom schopností. Mentálna je od normy oddelená kategóriou, označovanou ako mentálna subnorma (IQ 70 – 85).

Mentálna retardácia nedefinuje hodnotu človeka

Stupeň mentálneho postihnutia nám nepovie nič o tom, o akého človeka ide – aké sú jeho potreby alebo túžby. Keby sme vedľa seba postavili ľudí s rovnakým výsledkom IQ, zistili by sme, že každý jeden bude mať inú mieru potreby podpory zo strany rodiny, či iných odborných pracovníkov, a zároveň každý bude mať inú štruktúru osobnosti.

Väčšina ľudí s mentálnym postihnutím je schopná spokojne žiť, učiť sa, zúčastňovať sa spoločenských aktivít, či pracovať podľa svojich schopností. Na Slovensku existujú rôzne chránené dielne, ktoré napomáhajú týmto osobám, aby sa plnohodnotne začlenili do spoločnosti.

mentálna retardácia liečba

Zdroj foto: Shutterstock.com

Terapia čo sa dá dosiahnuť?

Čím skôr sa začne s terapiou, tým je väčšia pravdepodobnosť, že dieťa bude úspešne napredovať, samozrejme, v rámci svojich možností. Dieťa sa môže lepšie socializovať, či učiť novým zručnostiam.  V terapii spolupracuje odborný tím – lekári, psychológovia, pedagógovia a rehabilitační pracovníci.

Mentálna retardácia a autizmus

Niekedy sa stáva, že autizmus si zamieňame s mentálnou retardáciou. Autizmus môže, ale aj nemusí byť sprevádzaný mentálnou retardáciou. Áno, určitá časť autistov môže mať aj mentálne postihnutie. Na druhej strane, niektorí autisti môžu mať veľmi dobrú, ba niekedy aj nadpriemernú úroveň intelektu, ako napríklad pri Aspergerovom syndróme.

Základné rozdiely:

  • Dieťa s autizmom môže v niektorých oblastiach vynikať, čo sa u detí s mentálnou retardáciou nestáva.
  • Dieťa s poruchou autistického spektra máva často problémy pri napodobňovaní, predovšetkým v sociálnej oblasti. Toto napodobňovanie zvládajú detí s mentálnou retardáciou obvykle bez problémov.

Zdroje:

http://www.psyche.sk/web/images/files/f70-f79.pdf

Pridaj komentár

Registrácia