Click here! Mobbing: Šikana na pracovisku – ako sa brániť? Čo je to bossing?

Mobbing: Šikana na pracovisku – ako sa brániť? Čo je to bossing?

Zdieľaj
0
Blog| |
mobbing-význam-slova

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Už ani cez víkend nemizne to napätie v bruchu. Snaží sa nemyslieť na pondelok, pretože sa znova začne to trýznenie. Každodenné šialenstvo…

Nechápe to – nepríjemné, skúmavé pohľady kolegov, zákernéurážlivé poznámky. Ohováranie za chrbtom, ale okamžité zmĺknutie, keď vstúpi do miestnosti.

Cez deň sa otupuje liekmi, večer alkoholom. V noci nedokáže spať, budí sa zo zlých snoch. Pocit izolovanostimenejcennosti je väčší každým dňom.

Stále znova a znova rozmýšľa, snaží sa nájsť chybu v sebe – aby ju mohla napraviť! Ale chyba nie je v nej. Mobbing je väčšinou bezdôvodný.

Mobbing – nové slovo, ale stará vec

Šikana na pracovisku, donedávna tabuizovaná téma, si vynucuje stále viac pozornosti. Lekári a psychológovia bijú na poplach, obete sa začínajú brániť. Firmy musia riešiť vzťahové problémy na pracovisku.

Systematická, deptajúca vojna, sa v posledných rokoch vyostrila. Agresivita rastie v celej spoločnosti, firmy zvyšujú tlak na výkonnosť. Hrozba nezamestnanosti má na mobbing takisto významný vplyv.

Jednotlivým konfliktom a treniciam sa v pracovnom živote nedá vyhnúť. Avšak, ak ide o cieľavedomý, deštruktívny psychický teror, treba spozornieť.

V našom článku vám prinášame aktuálne poznatky o mobbingu. Predstavíme aj okolnosti, ktoré vedú k psychickému teroru na pracovisku.

Pretože, kto je správne informovaný, môže sa úspešnejšie brániť, rýchlo zakročiťterror zastaviť.

Myslíte, že sa to nedá?

Čo je to mobbing? Kedy hovoríme o mobbingu?

O mobbingu hovoríme vtedy, keď sa na niekoho útočí systematickydlhodobo. Slovo mobbing je odvodené z anglického slova to mob, čo znamená vulgárne vynadať, vrhnúť sa na a podobne. Mobbing je stav, keď na človeka „útočí aspoň raz za týždeň a aspoň pol roka jedna alebo viac osôb“.

V mnohých prípadoch je ťažké rozlíšiť, či ide len o náhodu, alebo je v hre cieľavedomé sprisahanie. Preto sa mobbing často odbije len ako nedorozumenie. A práve to sťažuje šikanovanému zamestnancovi situáciu.

Ako odlíšime mobbing od bežných konfliktov a nedorozumení?

mobbing-a-bossing

Zdroj foto: AdobeStock.com

Znaky mobbingu

Máte podozrenie, že vás v práci šikanujú? Buď spolupracovníci, alebo priamo vedenie? Čo je rozhodujúce pri posudzovaní miery mobbingu?

  • početnosť útokov,
  • systematickosť útokov (útoky trvajúce dlhší čas),
  • nepriateľskosť útokov,
  • slabosť (poddajnosť) obete,
  • vylúčenie obete z kolektívu, či aktuálnej pracovnej pozície.

Kombinované útoky zahŕňajú:

  • urážky, vulgárne vtipy, nevhodné žarty, nadávky,
  • ohováranie, nepravdivé chýry,
  • prideľovanie nezmyselných úloh, alebo nesplniteľných termínov,
  • zadržiavanie potrebných profesijných informácií,
  • sústavná kritika,
  • úplné ignorovanie osoby,
  • poškodzovanie osobných predmetov obete,
  • použitie tretej osoby – tá iniciuje mobbing,
  • fyzické ohrozovanie.

Dôsledky mobbingu

Vedeli ste, že ľudia so sociálnym stresom, sú zdravotne ohrozenejší, než ostatní ľudia? Dokonca je medzi nimi asi dvojnásobok takých, ktorí majú veľké psychosomatické ťažkosti.

Naopak, mnohé výskumy ukázali, že spoločenská podpora kolegovnadriadených zmenšuje stres, resp. uľavuje od fyzických ťažkostí.

Psychický teror na pracovisku môže viesť k úplnému duševnémutelesnému vyčerpaniu. V niektorých prípadoch vidia obete jediné východisko – spáchať samovraždu.

Z výskumov vyplýva, že až 20 % samovrážd treba odvodzovať od mobbingu. Dokonca aj pre tých, ktorí disponujú dobrými psychickými silami, je mobbing veľkou skúškou.

Šikanovaný začne podávať slabší pracovný výkon, ale aj samotní „mobberi“ potrebujú čas na vymýšľanie nového tyranizovania.

Väčšina zamestnávateľov ešte stále ignoruje mobbing, no faktom zostáva, že je pre nich veľmi drahý. Obeť totiž môže byť aj mesiace práceneschopná, alebo zlá pracovná atmosféra povedie k tzv. „vnútornej výpovedi“ – práca sa stáva nevyhnutným zlom.

Vo väčšom meradle môžeme povedať, že na mobbing dopláca celá spoločnosť. Náklady na lekárske vyšetrenia, či dávky v práceneschopnosti, predsa financuje štát. Mobbing je teda nebezpečenstvom nielen pre firmy, ale aj pre hospodárstvo.

  1. Psychické následky: pochybnosti o sebe, depresie, obsesie, poruchy koncentrácie, stavy úzkosti, až psychiatrické syndrómy, závislosti, posttraumatický stresový syndróm, poruchy osobnosti, myšlienky na samovraždu, dokonaná samovražda.
  2. Psychosomatické následky: vyčerpanosť, poruchy srdca a krvného obehu, zvieravé dýchanie, bolesti hlavy, šije a chrbta, kožné choroby, poruchy spánku, ochorenia žalúdka a čriev.

Príčiny mobbingu

Spúšťačom mobbingu je takmer vždy konflikt. Svoju úlohu však zohrávajú aj iné faktory, ako napríklad to, či sa zamestnanec cíti v práci dobre.

Väčšina ľudí považuje zlú klímu na pracovisku za najvýznamnejší stresový faktor – trpia pre ňu viac, než kvôli stresu alebo náročnosti úloh.

A čo túto zlú klímu na pracovisku spôsobuje?

  1. Zlý štýl riadenia – asi najzávažnejší mobbingový faktor. Vedenie jednoducho určuje morálnu úroveň celej firmy. Slabý nadriadený, ktorý nestačí na svoju funkciu, znepokojuje celé okolie. Naopak, priveľmi autoritársky šéf nedáva nijaký priestor na diskusiu a konštruktívnu kritiku.
  2. Jednotvárnosť a nuda – monotónna práca jednému vyhovuje, druhého ničí.
  3. Konkurenčný tlakstrach z nezamestnanosti – ak vedenie požaduje konkurenčný tlak, slabší pracovníci stavia na psychický teror, aby si svoje miesto poistili.
  4. Stres z preťaženia, alebo zo zlej organizácie – stres si žiada ventilovanie, na pracovisku to môže vyústiť do agresivity.
mobbing-na-pracovisku

Zdroj foto: AdobeStock.com

Kto sa stáva obeťou mobbingu?

Mobbing môže postihnúť každého – typická obeť neexistuje. Ohrozenejší sú však ľudia, ktorí sa nejako odlišujú od ostatných kolegov. A ktorí ľudia sú tí odlišní? Sú to tieto 4 skupiny.

  1. Nápadní – slobodné matky, cudzinci, ľudia s iným prízvukom atď.
  2. Úspešní – tvoriví ľudia s dobrými nápadmi, zatieňujúci pasívnych a menej šikovných.
  3. Noví – ak sú noví kolegovia mladší, alebo už veľmi schopní, ľahko prebudia závisť.
  4. Osamotení – ak je v čisto mužskom kolektíve žena (resp. naopak), môže byť „hviezdou“, ale takisto nevítanou persónou.

Kto je typický páchateľ mobbingu?

Podobne ako pri obetiach, ani pri páchateľoch mobbingu neexistuje žiaden vzorec. Najčastejšia sa však uvádzajú tieto 3 typy mobberov:

  • Strojcovia – niektorí konajú samostatne, iní si hľadajú spojencov. Dôvodom je získavanie výhod, či zbavovanie sa frustrácie.
  • Spoluúčastníci – kolegovia hlavného páchateľa buď podporujú, alebo sa snažia nič nevidieť. V druhom prípade nemá páchateľ žiadne prekážky.
  • Náhodní páchatelia – boj niekedy vznikne medzi dvoma protivníkmi, kým jeden nezíska prevahu. Či z konfliktu bude mobbing, závisí od morálky „víťaza“.

Ženskí verzus mužskí „mobberi“

Možno je to prekvapujúce, ale ženy uprednostňujú aktívnu formu mobbingu, muži radšej siahajú po pasívnejších metódach. K typickým ženským postupom patrí vysmievanie sa kolegyni, rozširovanie klebiet, skákanie do reči, či štvanie za chrbtom.

Mužské metódy zahŕňajú ignorovanie kolegu, vynášanie jeho slabých stránok, slovné vyhrážky, cynické poznámky, či otvorené násilie (namiesto argumentácie).

4 fázy mobbingu

  1. Konflikt – jednotlivé prejavy šikany – obeť zažíva prvé stresy. Už v tomto momente treba konať. Ak prijmeme podradnú úlohu, protivníci len zvyšujú tlak.
  2. Nástup psychického teroru – zhoršuje sa duševný aj fyzický stav, človek sa dostáva do defenzívy, klesá sebadôvera. Ak sa mobbing zastaví v tejto fáze, je ešte reálne, že vyviazneme so zdravou kožou.
  3. Prípad sa stáva oficiálnym – človek je všeobecným obetným baránkom. V tejto fáze musí prijať príkoria aj zo strany zamestnávateľa, resp. sú porušované jeho práva (preloženie, napomenutie, hrozby, pokusy o výpoveď, znížené hodnotenie).
  4. Vylúčenie – snaha o zbavenia sa nepohodlného pracovníka. Ak nechce odísť dobrovoľne, nájdu sa triky, ako ho celkom znemožniť a odstaviť (viacnásobné preloženie, presunutie na pracovné miesto s nižšími kvalifikačnými požiadavkami, predčasný dôchodok atď.).
bossing-príklady

Zdroj foto: AdobeStock.com

Ako pomôcť obetiam mobbingu?

Najdôležitejšie je – konať čo najrýchlejšie. Samotná obeť nedokáže zastaviť priebeh terroru, podarí sa jej to len s pomocou druhých. V mnohých prípadoch však zostáva jediná možnosť – výpoveď. A aké ďalšie možnosti má obeť?

Čo by ste mali podniknúť, ak ste obeťou mobbingu?

  1. Začnite inventúrou situácie – ako sa to celé začalo?
  2. Uvedomte si svoje slabé miesta, zmeňte svoje správanie.
  3. Zapojte svoju sociálnu sieť.
  4. Porozprávajte sa so samotným iniciátorom mobbingu.
  5. Snažte sa myslieť pozitívne, vystupujte sebavedomo.
  6. Bráňte sa okamžite.
  7. Neodhaľujte svoje slabé miesta, keď sa iba začleňujete do nového kolektívu.
  8. Dodržujte skupinové normy, ak majú nejaké opodstatnenie.
  9. Zvoľte právnu cestu.

Bossing – keď šikanuje šéf

Keď mobbujú nadriadení, ide o boj nerovnými prostriedkami. V hre sú jednak spoločenské kontakty, odborná povesť, niekedy dokonca hospodárska existencia obete. Rovnoprávna obrana je v tomto prípade takmer nemožná. Predstavená totiž môže zo svojho postavenia použiť rôzne stratégie.

Prečo mobbujú samotní šéfovia:

  • Túžba po moci – keď sa niekto „dostane do funkcie“, väčšinou je ako vymenený. Využíva práve získanú moc, vybavuje si účty.
  • Tlak zhora – predstavený iba prenáša tlak, ktorý sám pociťuje od svojho nadriadeného, ďalej dolu. Niekedy to postihne celý tím, ale často sa zameria na jedného pracovníka.
  • Osobné dôvody – napríklad žiarlivosť na určité prednosti, resp. schopnosti obete.
  • Strach – zo straty prevahy, či straty kontroly (strach, že ma nebudú rešpektovať).
  • Zlosť na organizáciu – nadriadený automaticky obviňuje podriadených z problémov a chýb, ktoré robí firma.

Najčastejšie stratégie bossingu

  • Malé požiadavky – zamestnanec dostáva úlohy, ktoré nezodpovedajú jeho vzdelaniu alebo schopnostiam.
  • Prehnané požiadavky – zamestnanec musí vykonávať prácu, pri ktorej automaticky zlyhá, lebo je nad jeho schopnosti, resp. odborné vedomosti.
  • Metóda Achillovej päty – zamestnanec musí vybavovať tie najťažšie a najnepríjemnejšie úlohy. Hoci sa niekedy ponúknu aj kolegovia, šéf si stojí za svojim.
  • Sizyfovská taktika – zamestnancovi sú prideľované namáhavé úlohy, a pritom jednoznačne zbytočné.
  • Trvalá kontrola – činnosť a dochádzka zamestnanca sa kontroluje nad bežný rámec (napríklad telefonovanie, toaleta).
  • Prekvapivé útoky – rozhodnutia, ktoré sa odohrávajú za chrbtom obete (napr. kým bol zamestnanec na dovolenke, presťahovali ho k inému stolu).
  • Okliešťovanie kompetencií – úlohy, ktoré obeť bez problémov vykonávala, zrazu pridelia inému kolegovi (aj bez udania dôvodu).
  • Izolácia – zamestnanec nie je informovaný o zmenách, vylučujú ho z porád; izolovať ho môžu aj priestorovo, aby mu zamedzili kontakt s kolegami.
  • Útoky na zdravie – zamestnancovi sú vnucované zdraviu škodlivé práce – napríklad má problémy s chrbticou, ale musí prenášať tie najťažšie veci).
  • Narážky na psychický stav – obeti sa podsúvajú psychické poruchy, pričom každú jej reakciu vykladajú ako potvrdenie predpokladu.

Čo robiť, keď vás šikanuje šéf?

Pri útokoch šéfa sa človek cíti ešte bezmocnejšie, pretože predstavený má značné právomoci. Napríklad vymyslené priestupky sa takmer nedajú dokázať.

Prekvapte šéfa tým, že ho navštívite v jeho kancelárii alebo sídle, a otvorene pomenujete problém. Vystupujte sebavedomo a bez strachu. Usmievajte sa a nezvyšujte hlas.

Zostaňte pokojní, to ukáže vašu silu. Dopredu si pripravte, čo chcete povedať, držte sa svojho scenára. Ak má šéf v niečom pravdu, súhlaste s ním, inak nie.

Zdroje:

  • Barancová, H. Šikana a mobing na pracovisku. Praha. 2004
  • Huberová, B. Psychický teror na pracovisku. Martin. 1995
  • Novák, T., Capponi, V. Sám proti agresi. Praha. 1996
  • Kratz, H.J. Mobbing: Jak ho rozpoznat a jak mu čelit. Praha. 2005

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií