Interview21. januára roku 1991 uskutočnili vo FNsP F.D. Roosevelta Banská Bystrica prvú transplantáciu obličky. Dnes tu vykonávajú nielen transplantácie obličiek, ale aj pečene či pankreasu.
Je to už 25 rokov, čo tieto život skvalitňujúce, a nezriedka aj život zachraňujúce operácie, v Banskej Bystrici vykonávajú. Za tento čas sa centrum vypracovalo na špičkové pracovisko, o ktorom hovoria s uznaním aj v zahraničí.
MUDr. František Hampl, ktorý stál pri zrode transplantačného centra, má na konte niekoľko transplantačných prvenstiev. Ako prvý na Slovensku úspešne transplantoval pankreas a obličku, ako prvý previedol skríženú transplantáciu obličiek medzi viacerými darcami a príjemcami naraz (SWAP), a iba on transplantuje obličky živých dospelých darcov deťom pod 20 kilogramov telesnej hmotnosti. Špičkový slovenský chirurg poskytol ONKO magazínu exkluzívny rozhovor.
Pán doktor, od roku 1982 pracujete v Nemocnici s poliklinikou F.D.R. v Banskej Bystrici. Dnes už veru nie je bežné, že jeden lekár vydrží v tej istej nemocnici vyše 30 rokov.
V čase, keď som skončil medicínu, dostavali a do prevádzky spúšťali nový nemocničný areál FNsP F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici, v tom čase Krajský ústav národného zdravia. Bola to nová a svojím vybavením jedna z najmodernejších nemocníc na Slovensku, a ponúkala mnohým mladým lekárom veľké možnosti. Už v začiatkoch sa začal utvárať transplantačný program, ktorého som bol od začiatku súčasťou. V čase rozbehu programu transplantácií obličiek, som bol – po profesorovi Lacovi – druhým chirurgom. Podieľal som sa na programe transplantovania pankreasu. Neskôr som sa stal vedúcim lekárom programu transplantácií pečene. Keďže FNsP F.D. Roosevelta je jediným pracoviskom na Slovensku, kde sa vykonávajú vyššie orgánové transplantácie, a ponúkali sa mi tu možnosti širokého profesionálneho uplatnenia, nemal som dôvod meniť pôsobisko.
Udrží kvalitného lekára na mieste dobrý kolektív, alebo je to málo?
Dobrý kolektív je, samozrejme, dôležitý, pretože chirurgia je kolektívna práca. Nie je to ale jediný dôvod. Keby som to mal k niečomu prirovnať, tak prirovnám k horolezcovi, ktorý chce vystúpiť na osemtisícovku v Himalájach. Lekár musí mať silné vnútorné odhodlanie, vystúpiť na ten vrchol medicíny. Tá cesta nie je zadarmo, noci strávené na operačnej sále ovplyvňujú rodinné vzťahy, pocíti to aj zdravie.
Od roku 1999 pôsobíte ako vedúci lekár transplantačnej chirurgie. V čom je to iná práca, ako keď ste boli iba „obyčajný“ lekár?
Je to výrazne iná práca. Jeden úspešný manažér má na svojom hrobe napísané: Tu leží človek, ktorý dokázal okolo seba zhromaždiť šikovnejších ľudí, ako bol on sám. A v tom spočíva aj úloha vedúceho lekára. Ak má byť veľký, medicínsky, v našom prípade transplantačný program úspešný, musí nájsť a udržať ľudí, ktorí sú iní, výnimoční vo všetkých zložkách, v ktorých chirurg musí byť. Musia sa vedieť rozhodovať v strese. Nájsť takýchto ľudí, nie je jednoduché.
Vaša nemocnica vykonáva transplantácie rôzneho druhu už vyše štvrťstoročie. Ako však vyzerali úplné začiatky? Boli ste vtedy na to pripravení?
Na začiatku takéhoto programu musí byť vždy myšlienka, podporená silným odhodlaním. My sme mali aj myšlienku, aj odhodlanie, ale nevedeli sme o transplantáciách takmer nič. Našťastie, mali sme, a stále máme, väčšieho a staršieho brata, pražský Inštitút klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM), kde sme absolvovali prvé stáže. Vyškolili nám celý nefrologický a hepatologický transplantačný tím, ako aj tím transplantujúci pankreas. Bez IKEM-u, by naša myšlienka ostala len tou myšlienkou.
21. januára roku 1991 ste v nemocnici uskutočnili prvú transplantáciu obličky. Odvtedy u vás dostalo novú obličku 835 pacientov. Je to úspech?
Áno, je to určite úspech, pretože v rámci štyroch transplantačných centier (v Slovenskej republike, pozn. red.) dosahujeme dlhodobo priaznivé výsledky, transplantujeme obličky dospelým, deťom, dokonca veľmi malým deťom, menej ako dvadsaťkilovým. Uskutočnili sme prvú skríženú transplantáciu, začali sme s transplantáciami od geneticky nepríbuzných darcov, dokonca sme uskutočnili prvý, roboticky asistovaný odber obličky. Samozrejme, bolo by nemiestne myslieť si, že všetko je dobré. Hlavný problém náš, aj celého Slovenska, je v darcoch. Napriek tomu, že sa darcovský program v poslednom období zlepšil, orgánov je stále málo. Na rozdiel od našich českých susedov, ktorí napĺňajú potrebné počty transplantovaných orgánov – napríklad pri srdci je to 60 transplantácií na milión obyvateľov – my tie počty nenapĺňame ani pri jednom z orgánov. Myslím si však, že Slovensko má ten potenciál.
Od roku 1994 už vykonávate transplantácie obličiek od žijúcich, geneticky príbuzných darcov. Najmä s ohľadom na dobré prijatie orgánu, je to výrazný krok vpred.
Áno, kvalita obličkových štepov od žijúceho darcu je vyššia, ako u mŕtveho darcu, pretože štep je vyoperovaný skúseným chirurgom na našom pracovisku, čo možno najšetrnejšie. Keďže ide o živého darcu, uprednostňujeme laparoskopické odbery. Druhá vec je, že doba studenej ischémie, keď je orgán mimo tela, je veľmi krátka – na jednej sále sa končí odber a na druhej sále sa pripravuje príjemca. Orgán je teda mimo tela len 2 – 3 hodiny, no pri mŕtvom darcovi je to viac. Navyše, orgány častokrát odoberajú aj menej skúsení chirurgovia, v noci, a preto sú aj dlhodobé funkcie orgánu pri živom darovaní lepšie, ako pri orgáne od kadaverózneho darcu.
Na transplantáciu obličky čaká na Slovensku v súčasnosti 345 pacientov. Darcovských orgánov je však stále málo. Ako riešite tento problém?
Problém sa rieši na centrálnej úrovni, teda na úrovni Slovenskej transplantologickej spoločnosti a Ministerstva zdravotníctva SR. Jednak sa to rieši na regionálnej úrovni, keď si každé transplantačné centrum obchádza ARO oddelenia, rozpráva sa s vedením nemocníc. Dokonca, koordinátori v darcovských nemocniciach sú už dnes odmeňovaní za identifikáciu darcu. Ale nestačí to.
Vy osobne zastupujete našu krajinu v Európskej komisii medicínskych špecialistov. Podelia sa s vami špičkoví európski chirurgovia o svoje „tajnejšie“ vedecké poznatky?
Naši zahraniční kolegovia sa radi pochvália najnovšími poznatkami.
Európski odborníci o nás napr. hovoria, že patríme k tomu lepšiemu v transplantáciách pečene. Ako sa nám to podarilo?
K európskej špičke nepatríme, ale na mladé transplantačné centrum, máme veľmi slušné výsledky. Od roku 2008 sme transplantovali spolu 150 pečení, pričom len za minulý rok to bolo 30, čo je hranica pre tzv. high volume centrum. Čiže, vypracovali sme sa z malého centra, na veľké centrum. Uvediem príklad. Pražský IKEM transplantuje 140 pečení za rok. Ale minulý rok som bol na stáži v Sourasky Medical Center v Tel Avive v Izraeli, kde tiež transplantujú pečene. Izrael má 7 mil. obyvateľov a 4 centrá, kde sa transplantuje pečeň. A Sourasky Medical Center transplantuje 23 pečení ročne. Takže, my transplantujeme viac, ako najväčšie izraelské centrum. Naše výsledky sú preto viac ako povzbudivé, lebo aj počty komplikácií – či už žlčových-cievnych, infekčných alebo krvácavých – máme podobné, alebo lepšie, ako uvádzajú svetové štatistiky.
Svojich pacientov, ktorí sa pripravujú na závažnú operáciu, akou transplantácia rozhodne je, musíte spoznať o niečo skôr, než na operačnom stole. Ako prebieha komunikácia medzi vami v posledných dňoch pred „dňom D“?
Samozrejme. Zaradenie pacienta na čakaciu listinu na transplantáciu pečene je komisionálne, teda jeho zaradenie musí podpísať hepatológ, anesteziológ, intenzivista a chirurg. Stretnú sa s pacientom „ďaleko“ skôr, ako pred samotnou transplantáciou, na Hepatologicko-gastroenterologickom oddelení. Vyšetria ho, posúdia stav a upozornia na riziká operácie. Na indikačnom seminári posúdia všetky výsledky CT, MR vyšetrení, RTG žlčových ciest. Dôležité je angiografické zobrazenie samotného orgánu – cirhotickej pečene, aby sme vedeli posúdiť stav venóznych štruktúr, ale aj pridružených ochorení. Chirurg už detailne pozná pacientov stav. Výnimkou sú pacienti, ktorí vyžadujú urgentnú transplantáciu, najmä osoby po intoxikácii muchotrávkou zelenou.
Pokiaľ je pacient zaradený na čakaciu listinu ako urgentný, oslovíme Eurotransplant, a vtedy sa orgán hľadá v Európe. Urgentní pacienti sú zväčša aj ľahšie „transplantovateľní“, pretože ich pečeň nie je tak cirhoticky prestavaná, a ani zmeny v tkanive nie sú také výrazne.
Pri operácii bežne strávite aj viac ako 10 hodín. Ako sa to dá zvládnuť?
Celý proces transplantácie je rozdelený na tri časti. Prvou je odber orgánu, ktorý trvá 3 – 5 hodín. Druhou je back-table, keď chirurg upraví pečenový štep, aby ho bolo možné transplantovať. To znamená, že ošetrí dolnú dutú žilu, odstráni prebytočné tkanivá atď. Tento proces trvá približne 1,5 hodiny. A potom je to samotná transplantácia, ktorá má taktiež dve etapy. Je to odstránenie chorej pečene a našitie nového orgánu. Ja osobne sa zúčastňujem už len na samotnej transplantácii. Tá prvá, v roku 2008, nám trvala 8 hodín, dnes máme osobný rekord 2 hodiny 40 minút. Priemerný operačný čas je okolo 4 hodín. Neraz sa, ako som už spomínal, operuje v noci, a pri veľkom krvácaní, ktoré je častým sprievodným javom tohto druhu transplantácie, tie 4 hodiny vedia byť skutočne dosť dramatické.
Máte nejaké nesplnené profesné prianie?
Myslím si, že po dvadsiatich rokoch budovania transplantačného programu, resp. jeho úspešné zabehnutie dostatočne naplnilo moje profesionálne ciele. A ak sa nám podarí vyškoliť odborníkov, ktorí zabezpečia kontinuitu programu aj po našom odchode do dôchodku, budem odchádzať s pocitom naplnenia svojej profesionálnej dráhy.
MUDr. František Hampl
- Narodený 20.4.1957 v Banskej Štiavnici
- Pracovné zaradenie: II. Chirurgická klinika SZU – „Vedúci chirurg Transplantačného centra“
- Oddelenie COS – primár oddelenia (nad úväzok)
Vzdelanie
- Gymnáziu I. Horvátha v Bratislave
- 1976 – 1982 – štúdium na LFUK v Bratislave, všeobecné lekárstvo
- 1982 – Promócia („doktor medicíny“)
- 1985 – Atestácia z chirurgie I. stupňa
- 1992 – (natiahnuté?) Atestácia z chirurgie II. stupňa
Členstvo v odborných spoločnostiach EÚ
- Od roku 2007 zastupuje Slovenskú Republiku v Union Européene des Medecins Spécialistes (UEMS), Section of Surgery, European Board of Surgery (EBS), The Division of Transplantation (Ide o certifikačnú a akreditačnú komisiu EU (EÚ) pre Transplantačnú chirurgiu).
- 2x sa stal členom medzinárodnej skúšobnej komisie pre udeľovanie „European Diploma in Transplantation surgery“.
- Od roku 2014 riadny člen ECCO (European Crohn’s and Colitis Organisation)
Kontaktná adresa:
Zelená 2 A, 974 04 Banská Bystrica
Telefón: 0905 600 099
E-mail: fhampl@nspbb.sk
Fotografie: archív MUDr. F. Hampla
Tento článok vyšiel v tohtoročnom ONKO magazíne č. 1. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.
