MUDr. Peter Lipták: Infekcia napadne telo, ako cudzia armáda štát

Zdieľaj
0

Poznáme to všetci: keď sa necítime práve najlepšie, keď na nás „niečo lezie“, obvykle začíname veľkú revíziu domácich zásob liekov. Väčšinou niečo nájdeme, a úprimne si priznajme, väčšinou aj niečo „pojeme“.

Poznáme to všetci: keď sa necítime práve najlepšie, keď na nás „niečo lezie“, obvykle začíname veľkú revíziu domácich zásob liekov. Väčšinou niečo nájdeme, a úprimne si priznajme, väčšinou aj niečo „pojeme“.

Bežný človek nikdy presne nevie, kedy má siahnuť po liekoch, a kedy (naopak) nastal ten čas, aby navštívil svojho lekára.

Správame sa zodpovedne, keď ideme s chorobou do čakárne?

Nemôžeme sa liečiť aj sami, doma?

A musí nám lekár vždy predpísať antibiotiká, keď o to požiadame?

Aj o tom sa dnes zhovárame s MUDr. Petrom Liptákom.

Vziať si antibiotiká, alebo chorobu vyležať? Škodia antibiotiká pri vírusových infekciách?

Pri bakteriálnych infekciách, antibiotikum bojuje na našej strane. Takto posilní našu vlastnú obranyschopnosť – proti baktériám vznikne presila. A tak, keď sa antibiotikum dobre trafí, profitujeme z toho. Baktérie zabije antibiotikum, no organizmus tam ešte trochu pozametá, a sme  zdraví.

Vírus je niečo úplne iné, ako baktéria. Keď chceme zvíťaziť nad vírusom, na to slúži iba naša imunita. Prečíta si ten vírus (votrelca), a začne vyrábať a cca do týždňa vytvorí protilátky. Antibiotikum tam nemá čo urobiť – na vírusy nijako nepôsobí.

Stáva sa, že ľudia bagatelizujú vírusové ochorenie, a to sa nemusí vyplatiť. Závažnosť môže byť rovnaká, ako pri bakteriálnom ochorení. Je dobré, dať si vtedy niečo na posilnenie imunity. Dôležité je – rešpektovať, že sme chorí, a ľahnúť si do postele, vypnúť fyzicky. Zostať v kľude, piť veľa tekutín a potiť sa. Teplotu znižujeme pomocou tabletky, len keď „prestrelí“ – je cez 38 stupňov Celzia, to si musíme sami postrážiť. A najmä pri vysokej teplote, piť naozaj veľa tekutín.

Liečba ochorení v zime… Prečo pacienti „tlačia“ na recept s antibiotikami?

Pacienti len nie sú vždy dostatočne informovaní. Keby vedeli, že až 80 percent ochorení je vírusového pôvodu, a že nemá zmysel podávať proti vírusom antibiotikum, ale že práve (naopak) antibiotikum môže brzdiť našu imunitu proti vírusom, tak by na to netlačili. Môže to byť aj fóbia z choroby – ľudia chcú akýkoľvek zázračný liek, ktorý ich zo všetkého dostane… Ale taký neexistuje.

Imunitný systém a antibiotiká. Čo sa v nás deje, a čo s tým, ak nezaberú?

Nákaza je napadnutie človeka živými organizmami – a sú nimi aj vírusy, alebo baktérie. Na hranici sú „pohraničníci“ imunitného systému. Tí okamžite rozoznajú, že došlo k prieniku nejakej infekcie. Pošle sa to do „centrály“, a tam sa začnú vyrábať protilátky: cielene sa vytvoria a vyzbroja imunitné bunky, imunitný systém sa mobilizuje. Ten proces je taký, ako keď niekto napadne štát. Dokonca, pri niektorých ľahkých bakteriálnych infekciách, sa odporúča vyčkať s antibiotikami, aby prebehli „manévre“ imunitného systému, a aby ho mal (imunitný systém) človek silný aj do budúcnosti.

Optimálne by bolo, keby sme ATB nedali hneď na začiatku ani pri bakteriálnej infekcii, ale nechali imunitný systém pacienta, niekoľko dní sa mobilizovať. Dôležité je, aby bol pacient na PN-ke dostatočne dlho: PN-ka by mala pokryť liečenie, ale čiastočne aj rekonvalescenciu po chorobe. Ale dnes ľudia nechcú, nemôžu byť tak dlho PN, ako by ich zdravotný stav vyžadoval… Ak ale je CRP vysoké, je to vážny stav, a potom nečakáme – dávame antibiotikum, a trváme aj na PN-ke.

Keď ATB pri bakteriálnej infekcii nezaberú, znamená to, že sme sa netrafili do najčastejších baktérií. Vnikli nám tam nejaké baktérie, rezistentné na antibiotikum – nie sú v spektre nasadeného ATB (napríklad u účinných antibiotík štatisticky vychádza, že na 90 percent baktérií zaberajú, ale na 10 percent sa môžu objaviť rezistentné baktérie). U niektorých antibiotík môže byť odolnosť baktérií aj 30 %, to je už dosť deravé antibiotikum. Urobíme kultivácie a zmeníme antibiotikum, aby pacient mal už niečo, čo má šancu zabrať. Potom to ešte skorigujeme, podľa toho, čo vyjde o tri dni z kultivácie. Alebo sa dopracujeme k „nešťastnému“ výsledku, že ide o o multirezistentnú baktériu. A tak sa môže stať, že pacient skončí – v tom lepšom prípade – iba v nemocnici.

„Rýchle“, trojdňové antibiotiká. Pýtajú si ich pacienti? Ako účinkujú?

Snažím sa ich nepoužívať. Zo štúdií rezistencií vychádza, že tam, kde sa používajú, je strašne veľa rezistentných baktérií. Na Slovensku sa používajú dosť rozšírene, a aj jednodňové. V Čechách nie – predpisujú sedemdňové, a majú o polovicu nižšiu rezistenciu, ako u nás. Tie trojdňové sú dlhodobo pôsobiace, ale koncentrácia ATB je na konci dávkovacieho intervalu až príliš nízka – nezabije baktériu, tá si prečíta ATB, a sama si vytvorí proti nemu imunitu. Tá baktéria, nie je nejaké malé hlúpe škodlivé zvieratko. „Rozmýšľa“, vie sa prispôsobiť, a pri nízkej hladine ATB si vie vytvoriť mechanizmy, ktorými ATB dokáže zneškodniť.

Antibiotiká podľa citlivosti, výber antibiotík. Podľa čoho sa rozhodujete?

Ak urobíme výtery, odbery biologického materiálu, to nám umožní vedieť o baktérii viac. V laboratóriu sa to dá do prostredia rôznych ATB, a my vidíme, v ktorom prostredí baktéria vôbec nerastie. Snažíme sa použiť to najúčinnejšie antibiotikum, a samozrejme aj podľa bezpečnostného profilu, toxicity potrebnej dávky pre toho-ktorého pacienta.

Vieme vybrať bezpečnú alternatívu aj pre tehotnú ženu. Musíme sa vyhnúť tým ATB, na ktoré je človek alergický. Veľká škoda, ak je to práve penicilín, lebo ten je najmenej toxický. Niektoré ATB sa vylučujú najviac do močových ciest, alebo do pľúc, iné prechádzajú cez mozgovú bariéru, a vieme nimi liečiť aj infekcie v mozgu…

Problematika je to veľmi zložitá, a platí tu, že pacient má mať lekára, ktorému dôveruje, a mal by sa na jeho odbornosť spoľahnúť. Dnes máme k dispozícii všetky svetové lieky, originál slovenské farmafirmy – aj vďaka globalizácii – u nás už nie sú, takže predpisujem najčastejšie „švajčiarske“ antibiotiká.

Ochorenie, o ktorom vieme, alebo ho vieme iba vytušiť. Aké vyšetrenia vám „povedia“ viac?

Pacient sa môže aj so skrytou závažnou chorobou, infekciou, cítiť dobre. Tu by som chcel zdôrazniť jednoduchú preventívnu prehliadku. Pacienta si celého podrobne prezriem, a napadne mi niečo, čo by mi pri povrchnom prístupe alebo pri vyšetrení iba jednotlivého systému možno nenapadlo. Nepoužívam len presné vyšetrovacie, ale aj heuristické metódy. Praktický lekár je pre pacienta taký „antivírus“. Keď vidím s odstupom času na pacientovi zmenu – tu sa niečo mení, môže tam byť choroba – idem po nej. Pacienti veľakrát chodia a hlásia sa aj sami na prevencie. Treba si pacienta získať,  nastaviť ho na dvojročný interval „preventívky“.

CRP – citlivý, rýchly, presný. Dokáže nám potvrdiť vírusový zápal, kedy je najlepšie zostať doma v posteli… Môžu sa pacienti otestovať aj sami, doma?

Áno, a má to veľký význam najmä v chrípkových epidémiách. Teoreticky by bolo najlepšie, ak by takto chorí s vírusovou infekciou vôbec nešli k lekárovi. Predstavme si, že sa človek „doplazí“ k lekárovi, musí si to odsedieť, a nakazí po ceste ľudí v okolí. Znamená to pre neho obrovskú námahu, strašne ho to oslabí, a ten vírus vďaka tomu postúpi…

Aby človek vedel, že ani lekár mu nič iné nepovie, len že si má dať – povedzme – paralen, piť tekutiny a vyležať to, na to slúži CRP test (skratka CRP označuje C-reaktívny proteín, ide o bielkovinu, ktorá sa vytvára pri bakteriálnom zápale v pečeni, jej prítomnosť signalizuje bakteriálny zápal, výsledok je do 3 minút). Ak chorý človek vystrčí päty z domu, už šíri infekciu. Obzvlášť zlé je to v dopravných prostriedkoch MHD, v otvorených, klimatizovaných priestoroch na pracoviskách, a samozrejme, najhustejšie a najhoršie je to v čakárni u lekára. Nech chorý-nakazený radšej zostane doma, a nech radšej infekciu nešíri…

Mám skúsenosť, že CRP je celkom negatívne cca v polovici prípadov mojich pacientov v čakárni. Všetci majú vírusovú infekciu, a mali by zostať ležať doma. Domáci CRP test je novinka tohto roku – majú ho v lekárňach, vedia ho aj (do)objednať. Tá cena je porovnateľná s cenou, ktorá sa platí u lekára. U praktického lekára pre dospelých, ho prepláca zatiaľ len zdravotná poisťovňa UNION. Inak to stojí cca 5 EUR.

Benefity pre pacientov pri teste z prsta, kvapky krvi. Ktoré sú viditeľné?

Určite to, že pacient môže zostať doma, ak je CRP negatívne – najmä dieťa, rodičia ho nemusia „vláčiť“ povedzme cez víkend alebo po večeroch na pohotovosť. Dieťa tam absolvuje „manévre“, a hodiny trpí – namiesto toho, aby bolo v kľude a ležalo doma vo svojej postieľke. A v čakárni, na „urgente,“ môže byť potom – obdobne, ako u praktických lekárov – o polovicu pacientov menej.

MUDr. Peter Lipták

Viac infomácii nájdete na: zivotbezantibiotik.sk

Ilustračné fotografie

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba