Myopatická chôdza: Kačacia chôdza je normálna u detí, nie u dospelých

Zdieľaj
0
Príznaky| |
kačacia-chôdza-neuropatická-chôdza

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Vedeli ste, že o našom zdravotnom stave nevypovedá len telesná teplota, krvný tlak či prítomnosť bolesti, ale aj to, ako chodíme?

Podľa typu chôdze sa totiž dá odhadnúť, aké zdravotné problémy nás trápia.

Existuje viacero typov „nezdravej“ chôdze. Niektoré sú len neestetické, ale ďalšie prezrádzajú, že človek trpí vážnym ochorením.

Typickým príkladom je myopatická (alebo kačacia) chôdza.

Ako vyzerá myopatická chôdza?

A prečo takto začneme chodiť?

Ak chcete vedieť viac, čítajte ďalej.

Čo je zdravá chôdza?

Predtým, než sa pokúsime identifikovať nesprávny typ chôdze, musíme vedieť, ako by mala vyzerať zdravá chôdza. Ako teda „vyzeráme“, keď kráčame prirodzene a zdravo?

Pri normálne chôdzi kráčame vzpriamene, pričom prenášame váhu z jednej nohy na druhú. To by však nemalo prerásť do nadmerného kolísania zo strany na stranu.

Nohu kladieme na zem celým chodidlom. Medzi chodidlami je priestor o šírke približne 5 až 10 centimetrov. Inými slovami, nekráčame naširoko.

Za istých podmienok, najmä kvôli chorobe alebo zmene telesnej kompozície, sa naša chôdza môže zmeniť. Takto sa prejavia napríklad niektoré nervovo-svalové ochorenia, ako Pompeho choroba či Duchennova svalová dystrofia.

Ako vyzerá kačacia chôdza?

Pri nervovo-svalových chorobách dochádza k poškodeniustrate svalových buniek. Príčiny tejto straty závisia od typu svalového ochorenia, ale dôsledok je v princípe podobný.

Platí tu totiž jednoduchá rovnica: čím menej je zvyšných svalových buniek, tým sú svaly slabšie. A keďže chôdza je založená na dobre fungujúcich svaloch, je samozrejmé, že aj na nej sa musí takéto ochorenie aj prejaviť.

Kačacia chôdza je teda dôsledkom postupného oslabovania svalov, a to napríklad aj sedacích, či svalov v oblasti bedier. Tieto svaly sú dôležité pre stabilizáciu panvy a udržanie rovnováhy, keď presúvame váhu svojho tela z nohy na nohu.

Pokiaľ sú svaly príliš slabé, nedokážu udržať celú váhu tela. Preto keď pri chôdzi jednu nohu dvihneme, poklesne panva nad touto nohou. Ak by sme pokračovali v tomto pohybe, čo by sa stalo? Spadli by sme. Takže aby sme nespadli, automaticky „vystrčíme“ celé telo nad druhú nohu. A to sa pri súvislom kráčaní prejaví ako kolísanie zo strany na stranu.

Pre lepšie udržanie stability sme navyše nútení kráčať naširoko. Okrem toho našľapujeme na špičky, a nie na celú nohu, vystrkujeme hrudník a ramená sú prehnuté dozadu. Pri komplexnom pohľade táto chôdza pripomína kráčanie kačky, a preto aj dostala ľudový názov – kačacia chôdza.

kačacia-chôdza-význam

Zdroj foto: AdobeStock.com

Musím mať nervovo-svalové ochorenie, ak takto kráčam?

Ak ste u seba spozorovali tento typ chôdze, neprepadajte hneď panike. Nemusíte mať nervovo-svalové ochorenie. Tieto ochorenia totiž nie sú jedinou príčinou kolísavej chôdze. K iným príčinám patria napríklad:

S kačacou chôdzou sa takisto stretneme u malých detí do veku približne 23 rokov. Ako sa dieťa učí poriadne chodiť, nestabilná chôdza je postupne nahradená „zdravým“ štýlom. Ak však kačacia chôdza neprestáva, môže byť indikátorom nervovo-svalového ochorenia.

Diagnostika nervovo-svalových ochorení

Odrazovým mostíkom pre ďalší rozbor nezdravej chôdze je odborný posudok všeobecného lekára alebo fyzioterapeuta. Vyšetrenie sa začína prozaicky – budú sledovať, ako chodíte. Zároveň sa vás opýtajú na sprievodné ochorenia, či ste nemali nejaký úraz, alebo či nepociťujete pri chôdzi bolesť.

Pre všeobecného lekára bude nápomocné, ak mu poviete, či bol vo vašej rodine niekto s podobnými ťažkosťami, keďže nervovo-svalové ochorenia bývajú dedičné. Lekár vás môže poslať aj na zobrazovacie vyšetrenie, napríklad na röntgen.

Ak by ani potom nedokázal identifikovať zjavnú príčinu nezdravej chôdze (napríklad úraz), môže vás poslať k špecialistovi, najskôr k neurológovi. Ten má podmienky na podrobnejšie vyšetrenia, ako napríklad sledovanie svalovej aktivity, rozbor pečeňových a svalových enzýmov, či odber vzorky svalu.

Ak vyššie uvedené testy naznačujú nervovo-svalové ochorenie, môže lekár nariadiť aj špecifické genetické vyšetrenie. Viac informácií o diagnostike jednotlivých nervovo-svalových ochorení nájdete v našej sekcii.

Dá sa kačacia chôdza vyliečiť?

Odpoveď je – áno, aj nie. Všetko totiž závisí od príčiny. Ak je príčinou kolísavej chôdze úraz, neskôr by ste mali chodiť normálne. To isté platí vtedy, keď sa vyliečite z ochorenia, ktoré kačaciu chôdzu zapríčinilo.

Nervovo-svalové ochorenia zatiaľ nedokážeme vyliečiť, no vieme spomaliť ich priebeh. Základom terapie je posilnenie sedacích a panvových svalov – cvičením a rehabilitáciou. Ak nás zdravotný stav obmedzuje na pohyblivosti, riešením sú pomôcky na chodenie, ako barly alebo vozík. Nemusíme ich používať stále, ale iba pri dlhšej chôdzi.

Dobrou správou je, že pri niektorých nervovo-svalových ochoreniach už existuje cielená liečba. Napríklad pri Pompeho chorobe je to podávanie chýbajúcej α-glukozidázy – enzýmu, ktorý pacientom chýba. Vďaka tomu sa zmierňujú príznaky.

Zriedkavé ochorenie nemusí byť vždy zjavné

Pamätajte na to, že čím zriedkavejšie ochorenie, tým náročnejšie na odhalenie. Prečo je to tak? Vysvetlenie je prosté – čím zriedkavejšia choroba, tým menej lekárov má o nej dostatočné znalosti. Niektorí sa s ňou dokonca ani nemuseli stretnúť.

Každá väčšia odchýlka od normálnej chôdze je podozrivá, pretože môže signalizovať zložitejší zdravotný problém. Čím skôr spolu s lekármi identifikujeme, prečo takto chodíme, tým máme väčšie šance na úspešné liečenie.

Samozrejme, to neznamená, že by sme sa mali správať ako hypochondri a pri každej odchýlke od normálnej chôdze očakávať ťažkú chorobu. Zvykové chyby pri chôdzi si nezamieňajme s nervovo-svalovými ochoreniami.

Autor je farmaceutický pracovník a nebol odmenený objednávateľom článku.

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba