Mýty a pravda o schizofrénii

Zdieľaj
0
|

Schizofrénia je chronické ochorenie, ktoré postihuje dvakrát viac pacientov než je napríklad chorých na Alzheimerovu chorobu. Napriek tomu štatistiky konštatujú, že medzi prvými príznakmi a začatím skutočnej liečby je posun neuveriteľných 8 rokov! Skorý nástup liečby má pritom významný podiel na tom, ako sa pacient bude uzdravovať.

Schizofrénia je chronické ochorenie, ktoré postihuje dvakrát viac pacientov než je napríklad chorých na Alzheimerovu chorobu. Napriek tomu štatistiky konštatujú, že medzi prvými príznakmi a začatím skutočnej liečby je posun neuveriteľných 8 rokov! Skorý nástup liečby má pritom významný podiel na tom, ako sa pacient bude uzdravovať.

Schizofrénia sa neraz vníma ako choroba rozdvojenej osobnosti, no nie je to pravda. Slovo schizofrénia znamená „rozbitá myseľ“ (z gréckeho schizó – rozdeliť a phrenos – myseľ). Pre chorých na schizofréniu je síce typická určitá rozorvanosť a nejasné rozlišovanie bludov a skutočnosti, no nejde o dve osobnosti v jednom tele.

Väčšina pacientov sa s týmto ochorením potýka dlhodobo (buď po celý život alebo vo „vlnách“) a zhruba tretina chorých sa môže vyliečiť so žiadnymi alebo iba minimálnymi následkami. Mimoriadne dôležité je pritom skoré diagnostikovanie ochorenia a nástup liečby.

Americké národné združenie pre mentálne poruchy pred dvoma rokmi vydalo pozoruhodnú štúdiu, v ktorej sa rozoberali vzťahy medzi verejnosťou a chorými, ich postoje a očakávania. Zaujímavým konštatovaním v štúdii bolo, že napriek osvete vie verejnosť o schizofrénii málo, a má voči nej silné predsudky a strach z nej. Hoci ide paradoxne o ochorenie, ktoré sa v súčasnosti dá efektívne liečiť.

„Najdôležitejšie je podľa mňa prijať mentálne ochorenie ako hociktorú inú chorobu a uvedomiť si, že existuje účinná liečba a uzdravenie je nielen možné, ale aj pravdepodobné,“ vyjadrila sa v štúdii jedna z pacientok. Predsudky pritom zjavne nevládnu iba medzi laickou verejnosťou. Mnoho ľudí s týmto ochorením v štúdii uviedlo, že majú problém dostať zodpovedajúce zdravotné služby a dostatok pozornosti pri rôznych zdravotných ťažkostiach. Autori to pokladajú za jeden z možných dôvodov, prečo sa pacienti so schizofréniou spravidla dožívajú kratšieho veku ako zvyšok populácie (s rozdielom cca 25 rokov).

Koho schizofrénia postihuje?

Príznaky ochorenia sa môžu prejaviť takmer v každom veku, no najčastejšie sa objavujú vo veku medzi 17 – 30 rokov. Možno práve preto, že prvé príznaky sa prípadne vysvetľujú ako „ťažká puberta“. K tomu zároveň prispieva fakt, že rodičia si neradi priznávajú, že ich dospievajúce dieťa by mohlo mať duševnú poruchu. Zvyčajne si zmenené správanie vysvetľujú tak, že chorý je iba lenivý, arogantný, introvertný, alebo sa mení pod vplyvom zlých priateľov či užívania nejakých omamných látok.

V skutočnosti má tento omyl pre chorého a jeho blízkych vážne dôsledky. Prax totiž ukazuje, že pacienti, ktorí podstúpili vhodnú liečbu už po prvej akútnej epizóde (zvyčajne ide o kombináciu nízkych dávok antipsychotík a psychoterapie na zvládanie ťažkých situácií a stresu), majú omnoho nižšie riziko návratu príznakov než pacienti, ktorých stav sa podcenil. Riziko relapsu (návratu akútnych príznakov) je v prípade neliečených pacientov až 70 %, v horizonte dvoch rokov stúpa až na 80 %. Pacienti, ktorí dodržujú liečbu, majú iba 40 % riziko relapsu.

Kedy treba zareagovať?

Psychotický stav väčšinou nenastáva náhle, ale jednotlivé (zdanlivo nenápadné) príznaky nastupujú postupne. Treba spozornieť, ak na sebe alebo svojom blízkom pozorujete: náladovosť – smiech bez konkrétnej príčiny, neschopnosť smiať sa a tešiť sa, alebo naopak usedavý plač či neschopnosť plakať, problémy so spánkom, zanedbávanie vzťahov, samotárstvo, čudné vyjadrovanie sa, nesúvislú reč, problémy s učením, slabú osobnú hygienu, zmeny vo vzťahoch v rodine, vyvolávanie hádok, telefonovanie domov v nezvyčajnom čase a podobne.

Aké sú príznaky schizofrénie?

Práve mnohorakosť symptómov je príčinou neľahkého diagnostikovania ochorenia. Schizofrénia sa odvíja v epizódach, ktoré majú rôzny charakter a po ktorých nastáva fáza remisie (uzdravenia) alebo pretrváva určitá miera príznakov (tzv. rezíduá). Vzhľadom na ich prejavy sa príznaky delia do troch skupín: pozitívne symptómy – teda také, ktoré chorý človek vidí alebo vníma, hoci by nemal, lebo v skutočnosti neexistujú. Ide o rôzne halucinácie (vidí neexistujúcich ľudí, počuje ich hlasy…) alebo bludy (chorý má silný pocit niečoho, čo nemôže byť pravda, napríklad si namýšľa, že mu niekto číta myšlienky, sleduje ho cez televíziu, rozvod elektriny a pod.); negatívne symptómy – mnohí si tieto vysvetľujú ako lenivosť, pretože chorý stráca záujem o dianie okolo seba, je depresívny, chýba mu energia, potrebuje veľké úsilie, aby dočítal časopis alebo knihu, nemá dosť motivácie, aby ráno vstal a venoval sa zvyčajným činnostiam. Začne byť nezvyčajne samotársky, cíti sa opustený; kognitívne symptómy – poruchy pozornosti, zhoršenie pamäti, narušené alebo pomalé myslenie, ťažkosti pri spájaní myšlienok a vyjadrovaní sa.

Ako sa lieči schizofrénia?

V súčasnosti je k dispozícii viacero účinných liekov ovplyvňujúcich prejavy schizofrénie. Pacienti však musia byť dôslední v dlhodobej liečbe a v užívaní predpísaných liekov, aj keď sa stav dočasne zlepšil. Práve dôslednosť v liečbe je však problémom – to platí nielen pre ľudí s duševnou poruchou. Aj ľudia s inými chronickými ochoreniami neraz pristupujú k liečbe nezodpovedne, v štýle „nič ma nebolí, prečo by som liek bral“. Základom liečby sú antipsychotiká – ich účinnosť je zhruba 60 % (pre porovnanie: úspešnosť liečby u pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami je 41 – 52 %). Antipsychotiká preukázateľne znižujú riziko návratu ochorenia (opakovaného prepuknutia choroby). Podľa viacerých výskumov sa u mnohých chorých osvedčila doplnková liečba domácimi zvieratami.

Antipsychotiká sa tradične delia na typické a atypické:

– typické antipsychotiká sú účinné proti tzv. pozitívnym príznakom (bludy, halucinácie), no ich účinok je menší proti negatívnym (strata záujmu, problémy s koncentráciou…) alebo kognitívnym symptómom (nesúvislá reč, poruchy myslenia…). K najčastejším vedľajším účinkom patrí nepokoj, strnulosť, tras, únava, priberanie, a s tým súvisiace metabolické zmeny v tele;

– atypické antipsychotiká majú menej vedľajších účinkov než predošlé lieky. Účinkujú tak na pozitívne, ako aj negatívne či kognitívne symptómy. V posledných rokoch sa používajú ako „lieky prvej voľby“, no stále existujú pacienti, ktorým dobre účinkujú aj typické antipsychotiká a netreba im meniť liečbu. Vedľajšie účinky sa najčastejšie prejavujú nárastom hmotnosti (a s tým súvisiacimi ťažkosťami), ospalosťou alebo naopak nadmernou energiou.

10 faktorov, ktoré pomáhajú pri uzdravení

Vedci Kalifornskej univerzity v USA určili desať najdôležitejších faktorov uzdravenia:
Dobré rodinné vzťahy – až 70 % pacientov uviedlo, že ich príbuzní akceptujú a pomáhajú im.
Vyhýbanie sa škodlivým látkam – nikto zo skúmaných od začatia liečby neužil žiadne drogy a návykové látky (užitie alkoholu pri výnimočných situáciách uviedlo iba mizivé percento). 
Trvanie neliečených príznakov – ich dĺžka vplýva na stupeň remisie (prechodného oslabenia príznakov). 
Dobrá prvotná odozva na liečbu – až 87 % skúmaných pacientov získalo kontrolu nad prejavmi schizofrénie už pri prvom užití antipsychotík. 
Dôslednosť liečby – všetci skúmaní uviedli veľkú dôslednosť v naordinovanej liečbe.
Podporné terapie – väčšina pacientov chodila na psychoterapiu.
Dobré poznávacie schopnosti – pamäť, schopnosť sústrediť sa sú pri uzdravovaní kľúčové.
Dobré sociálne schopnosti – všetci skúmaní mali iba mierne zhoršenú schopnosť vytvárania medziľudských vzťahov.
Osobnosť– vek, IQ, sociálne vzťahy a pracovné skúsenosti tiež vplývajú na uzdravenie. 70 % skúmaných pacientov malo dokončené VŠ vzdelanie pred prepuknutím choroby. 
Prístup celkovej starostlivosti – pravidelnosť a zrozumiteľnosť liečby sú základnou podmienkou vyliečenia.

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba