Návštevné hodiny v nemocniciach: Prídete, keď to povieme my

Zdieľaj
0
Blog| |
návštevné hodiny nemocnica

(Zdroj foto: Shutterstock.com)

Každý z nás sa aspoň raz v živote stal pacientom v nemocničnom zariadení – a ak nie on, tak niekto z jeho blízkych.

Zatvorené dvere, s presne stanovenými návštevnými hodinami, sme zažili asi všetci. A možno aj zvonček na stene, cez ktorý sme sa snažili presvedčiť personál, aby nás za blízkym pustili aj v inú hodinu.

Prečo sú návštevné hodiny striktne stanovené?

Naozaj len vtedy potrebujú pacienti podporu svojej rodiny?

Prispievajú obmedzené návštevné hodiny k psychickej pohoderýchlejšej rekonvalescencii pacientov?

Definícia zdravia podľa WHO

Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako „stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, a nielen neprítomnosť choroby alebo postihnutia“. Pravdepodobne odhadujeme správne, že podľa tejto definície je viac ako polovica ľudstva nezdravá.

Dnes sa zvykne hovoriť, že každý z nás je zodpovedný za to, ako si chráni svoje zdravie. No, povedzme. Avšak zabezpečuje mu krajina, v ktorej žije, v tomto smere vhodné podmienky? Napriek tomu, že každý zdravý človek má pre spoločnosť a jej rozvoj veľký význam – alebo v to aspoň dúfa?

Práva pacienta, o ktorých pacienti (možno) ešte nepočuli

Zostaňme u nás, na Slovensku. Ústava Slovenskej republiky deklaruje, že každý má právo na ochranu zdravia, a na základe zdravotného poistenia aj na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. O tom, že to tak nemusí byť vždy, ste sa mohli dočítať v mojom predošlom blogu.

To, na čo má pacient právo, je vo väčšine prípadov prekryté všetkým, len nie rešpektovaním jeho základných práv pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Tie sú špecifikované v Charte práv pacienta Slovenskej republiky, ktorá pozostáva z preambuly a desiatich článkov.

Charta práv pacienta Slovenskej republiky (okrem iného) definuje ľudské právaslobody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, všeobecné práva pacientov, práva na informácie, dôvernosť v informáciách o zdravotnom stave pacienta, podávanie sťažností, či náhradu škody v prípade dokázaného poškodenia zdravia. A článok 7 hovorí celkom podrobne aj o liečbe a starostlivosti.

„Každý má právo na takú zdravotnú starostlivosť, akú vyžaduje jeho zdravotný stav, vrátane preventívnej zdravotnej starostlivosti a aktivít na podporu zdravia. Zdravotnícke služby musia byť dostupné a poskytované na princípe rovnosti, bez diskriminácie a podľa finančných, ľudských a materiálnych zdrojov v spoločnosti.“ Tento článok tiež spomína, že:

„Pacient má právo využívať podporu svojej rodiny a priateľov počas poskytovania zdravotnej starostlivosti pri dodržiavaní podmienok ustanovených zdravotníckym zariadením“.

Vraví sa, že papier znesie všetko. V tomto prípade znesie veľa. Realita totiž dokazuje, že článok č. 7 je každodenne porušovaný v drvivej väčšine slovenských nemocníc.

návštevné hodiny nemocnica Martin

Zdroj foto: Shutterstock.com

Návštevné hodiny a dlhý zoznam obmedzení

Ak sa pozrieme bližšie na návštevné hodiny slovenských nemocníc, líšia sa časom, ako aj podmienkami návštev. Každá nemocnica má právo „naložiť“ so svojimi pacientmi a priestormi podľa vlastného uváženia. Či je toto rozhodnutie aj najlepšou možnosťou pre zdravie a dobro pacienta, je na uvážení nás všetkých.

Typickou podmienkou niektorých nemocníc je stretávanie sa s návštevami na chodbe v rámci príslušného oddelenia, resp. len vo vestibule nemocnice. Ale čo robiť, keď je pacient z nejakého dôvodu obmedzený na pohybe? Asi celý „problém“ uzavrieme s dovetkom, že jeho zdravotný stav prijímanie rodiny neumožňuje.

Alebo iné „riešenie“ – návštevné hodiny, ktoré sú definované jednou hodinou. Postačuje však 60 minút na to, aby pacient využil právo na podporu svojej rodiny? A znamená to, že kedykoľvek počas dňa sa cíti úplne v poriadku, no akurát v tejto hodine nás najviac potrebuje?! V takýchto situáciách sa môže človek spoľahnúť iba na ľudský prístup zdravotníckeho personálu, či lekára.

A poďme ďalej. Keď nemocnica obmedzí prístup deťom, s vysvetlením, že ide o ich duševné zdravie – ako sa dieťa vyrovná s tým, že nemôže vidieť svojho rodiča?! Zákazu nosenia črepníkových kvetov z dôvodu možných plesní ešte rozumiem, ale zákaz rezaných kvetov mi príde ako vzbura upratovacej služby.

Radšej nepokračujme. Mnohé z týchto veci nedokážem pochopiť a vždy, pri každej návšteve nemocnice, vediem dlhé rozhovory na túto tému s personálom. Dozvedám sa, že takto to u ich bolo vždy a oni na tom nevidia nič zlé. Všetko je vraj otázka rešpektovania pravidiel – ako zo strany pacientov a ich rodinných príslušníkov, tak zo strany personálu, či „tých hore“, ktorí rozhodujú o chode nemocnice.

Hospitalizovaný a jeho rodina sa stávajú väzňami necitlivého systému. A rozhodnutia niekoho „tam hore“, kto takúto situáciu nikdy neriešil. Z jeho postavenia navyše usudzujem, že asi ani nikdy nebude.

návštevné hodiny nemocnica Zvolen

Zdroj foto: Shutterstock,com

Ako je to vo Francúzsku

Porovnávať systém slovenského zdravotníctva so zahraničím je v mnohých oblastiach to isté, ako porovnávať niečo s ničím. Ako onkologická pacientka žijúca vo Francúzsku som zažila niečo, čo je pre nás – dovolím si tvrdiť „obyčajných“ Slovákov – nový svet. Aspoň pre mňa to nový svet bol.

Štandardná izba pre dve osoby s vlastnou kúpeľňou a toaletou na izbe, k tomu televízia a wifi pripojenie. To je niečo, za čo si na Slovensku musíme priplatiť. Nemôžem povedať, že televízia a pripojenie na internet je štandardom v každej francúzskej nemocnici. Ale toaletný papier, vlastné sociálne zariadenie a dvere bez rozpisu návštevných hodín, sú samozrejmosťou.

Návštevné hodiny oddelenia nás odkazovali len na to, že po 21. hodine sa do nemocnice nikto nedostane. Avšak – von môže návšteva vyjsť kedykoľvek! Rezané kvety tiež neboli problém, ako ani to, že ma prišlo naraz pozrieť 5 kolegýň.

Zmeny nevedú vždy len k horšiemu

Ako je možné, že to, čo bežne funguje v zahraničí, môže fungovať vlastne len v dvoch nemocniciach na Slovensku? Bojovať proti nezmyselným návštevným hodinám, a teda pre ich zrušenie, sa rozhodli Nemocnica Zvolen a Univerzitná nemocnica Martin. Obe sú príkladom toho, že zmeny nevedú vždy len k horšiemu.

Stať sa pacientom na Slovensku vyžaduje obrovskú trpezlivosť. Pokiaľ ju nemáte, je len jedna možnosť – nebyť nikdy chorý. Ale ako to dosiahnuť, keď životné podmienky si väčšinou nevyberieme? Charta práv pacienta… Papier naozaj znesie všetko.

Pridaj komentár

Registrácia