Nebezpečné parazity

Asi tretina Britov a takmer tri štvrtiny Francúzov vraj v sebe nosí mačacieho parazita – prvoka Toxoplasma gondii, ktorý spôsobuje pomerne známe ochorenie toxoplazmózu. Parazit známy u mnohých voľne žijúcich a domácich zvierat (najmä mačiek) sa na človeka prenáša napríklad rukami špinavými od znečistenej pôdy alebo konzumovaním kontaminovanej zeleniny, ovocia, nedovareného mäsa a nedostatočne tepelne upraveným kozím mliekom. Parazit má pomerne zložitý vývojový cyklus: jeho hostiteľom je mačka. V jej črevách vznikajú oocysty, ktoré mačka vylučuje. Oocysty vo vonkajšom prostredí dozrievajú a stávajú sa infekčnými. Po prenose na človeka sa môžu dostať do chronického štádia, keď vytvárajú tkanivové cysty čakajúce na oslabenie imunity, aby znovu spustili celý kolobeh. Nakazená mačka je teda infekčná do konca života a človek je iba jedným z medzihostiteľov tohto parazita.

Prejavy toxoplazmózy

Ochorenie môže byť vrodené alebo získané. Vrodená toxoplazmóza sa prenáša z matky na dieťa, ktorá sa nakazila krátko pred otehotnením alebo počas gravidity. (Najnebezpečnejšia nákaza je v prvom trimestri tehotenstva.) Pri akútnom priebehu toxoplazmózy môže žena potratiť alebo predčasne porodiť. Dieťa má vtedy zvyčajne rôzne degeneratívne poruchy a neraz sa ochorenie končí smrťou pacienta. Pri chronickom priebehu ochorenia sa prejavuje oneskoreným duševným vývojom, zápalmi očí, psychickými poruchami a epileptickými záchvatmi.

Získaná toxoplazmóza má viacero scenárov: latentná forma je bez príznakov, a dá sa zistiť iba špeciálnymi testmi. Akútna forma sa vyskytuje najmä u ľudí s potlačenou imunitou – imunodeficientných pacientov (napríklad trpiacich AIDS). Prejavuje sa zápalmi v centrálnom nervovom systéme, zápalmi intersticiálneho pľúcneho tkaniva (pneumonitída), zápalom srdcového svalu (myokarditída) a zápalmi mozgu a miechy (encefalomyelitída). Prejavuje sa zvýšenou teplotou, bolesťami svalov, únavou, bolesťami hlavy a nechutenstvom. Výskum ukázal, že parazit ovplyvňuje aj správanie. Napríklad u nakazených hlodavcov spôsobuje, že sa im zníži pud sebazáchovy a prestanú sa báť mačiek, ich prirodzeného predátora. Dokonca začnú mačací pach pokladať za atraktívny, a tým sa ľahšie stávajú korisťou. (Parazit sa tak môže ďalej šíriť.)

Donedávna vedci nepredpokladali, že toxoplazma môže podobne vplývať aj na ľudí. Nedávne vedecké výsledky však ukazujú, že ľudia nosiaci v sebe tohto parazita majú spomalenejšie reakcie, a sú dvakrát častejšie účastníkmi dopravných nehôd, než ľudia nenakazení toxoplazmou.

Ako „podnájomníka“ nájsť a zbaviť sa ho? Diagnostikuje sa spravidla na základe sérologickej reakcie, ktorá ukáže výskyt protilátok a ďalšími nepriamymi testmi, pri ktorých sa dá určiť aj štádium nákazy – či ide o akútnu alebo chronickú formu toxoplazmózy (napríklad testom ELISA). Toxoplazmóza sa lieči pyrimetamínom alebo kombináciou so sulfónamidmi, u tehotných žien spiramycínom a klindamycínom. Počas liečby sa kontroluje moč aj krv.

Prevencia toxoplazmózy

Návyk umývať si ruky by mal patriť k štandardom nielen po použití toalety, ale aj po návrate z prechádzky so psom, výletu v lese, a celkom určite pri práci v kuchyni. Zvláštny dôraz pritom treba klásť najmä na umytie rúk po práci so surovým mäsom. Neodporúča sa konzumácia polosurového mäsa (krvavých steakov). Mimoriadne prísne opatrenia by mali dodržiavať najmä gravidné ženy.

Pridaj komentár