Omrzliny: Môžu sa vytvoriť veľmi rýchlo! Viete podať prvú pomoc?

Zdieľaj
0

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Omrzliny sa v ľudskej histórii spomínajú už od čias prvých vojenských armád. Zle oblečení vojaci, putujúci väčšinou pešo, zamŕzali v neznámych krajinách.

Krutý mráz zdevastoval takmer celú Napoleonovu výpravu počas ruskej invázie v rokoch 1812 až 1813.

Státisíce vojakov podľahli chladu počas 1.2. svetovej vojny, opäť zväčša na území dnešného Ruska.

V súčasnosti sa s omrzlinami stretávame najmä pri zimných športoch alebo nešťastných výletoch v chladnom počasí. Aj naše veľhory, Vysoké Tatry, vedia mnohých prekvapiť.

Omrzliny môžu spôsobiť rôzne komplikácie, čo sa v najhorších prípadoch končí amputáciou končatiny. Možno si poviete, že vám nič nehrozí, lebo vy si dávate pozor. Omrzliny však prekvapia aj najskúsenejšieho dobrodruha.

Čo sú to omrzliny?

Omrzliny sú poranenia spôsobené zmrazením kože, podkožného tkaniva, v najhoršom prípade aj kosti. Najcitlivejšie na omrzliny sú tzv. akrálne časti ľudského tela, teda tie, ktoré vyčnievajú z povrchu tela – prsty, nos, uši, ale aj pery.

Prečo je to tak?

Ako vznikajú omrzliny

K omrzlinám dochádza najmä pri dlhšom vystavení nízkym teplotám. Riziko je pochopiteľne vyššie pri veľmi nízkych teplotách, alebo pri zvýšenej veternosti.

V našom tele sa o prenos tepla stará krv: srdce ju pumpuje do každého tkaniva a orgánu. Prítomnosť tepla a krvi je najdôležitejšia vnútri nášho tela, kde sú všetky dôležité orgány. Ich nedokrvenie alebo podchladenie by mohlo ohroziť celý organizmus.

Pri ochladení preto dochádza k stiahnutiu ciev na okrajových častiach tela, aby sa čo najviac krvi zachovalo v orgánoch. Spolu so slabším prekrvením sa však zníži aj teplota v danom mieste, čo pociťujeme ako chlad. A práve na toto podchladenie sú najcitlivejšie okrajové časti ľudského tela, ktoré nie sú dôležité pre naše prežitie.

Prsty, nos alebo uši sa nachádzajú ďaleko od tepla, udržiavaného v trupe. Okrem toho – nemajú veľa podkožného tuku, ako napríklad stehná. Dlhodobý nedostatok krvi a kryštalizovanie telesných tekutín spôsobí poškodenie buniek, ktoré môže byť aj nevratné.

V závislosti od toho, ako dlho bolo naše telo vystavené chladu, rozlišujeme 3 stupne omrzlín.

omrzliny-prvého-stupňa

Zdroj foto: AdobeStock.com

Omrzliny prvého stupňa

Ide o najmiernejšiu formu omrzlín, keď je postihnutá iba pokožka. Omrznuté miesto býva začervenané a stuhnuté. Zo začiatku je postihnutá oblasť znecitlivená, neskôr môžete pociťovať svrbenie alebo tŕpnutie. Pri pokusoch o zahriatie tohto miesta sa objavuje bolesť alebo nepríjemné brnenie. Omrzliny prvého stupňa sú ľahko liečiteľné a nemajú dlhodobé následky.

Omrzliny druhého stupňa

V tomto štádiu je už postihnutá celá koža. Býva bledšia, niekedy sa môže javiť modrá alebo fialová. Tvoria sa kryštály vody a postihnuté miesto býva na dotyk ľadovo stuhnuté. Môžete cítiť páleniebodavú bolesť, často dochádza aj k opuchu.

Niekoľko hodín po zohriatí vznikajú pľuzgiere s čírym obsahom. Pokožka sa po niekoľkých dňoch ošúpe a zahojí, prípadne (v závislosti od závažnosti) ostane škvrnito zjazvená.

Omrzliny tretieho stupňa

Hlboké omrzliny sú najzávažnejšou formou. Postihujú nielen kožu, ale aj tkanivá, ktoré sa nachádzajú pod ňou – väzivá, svaly, až kosti. Postihnutá pokožka je zafarbená na modro šedo, oblasť sa stáva znecitlivenou.

Okrem straty citlivosti, môže dôjsť aj k strate pohyblivosti okolitých svalov, čo signalizuje vážne poškodenie svalového tkaniva. Po zohriatí vznikajú krvavé pľuzgiere, neskôr môže dôjsť k zatvrdnutiuzačerneniu postihnutého miesta – k nekróze, čiže odumretiu tkaniva. Objavuje sa bolesť, stuhnutosť, alebo zvýšená citlivosť na chlad.

omrzliny na tvári

Zdroj foto: AdobeStock.com

Kedy nám hrozia omrzliny?

Okrem dlhodobého vystavenia chladuneadekvátneho oblečenia, riziko vzniku omrzlín zvyšujú aj nasledovné faktory:

  • mrazivý vietor,
  • vyššia nadmorská výška,
  • dlhodobé vystavenie vlhkosti,
  • málo pohybu,
  • prekonanie omrzlín v minulosti,
  • nízky/vysoký vek,
  • nezvyk na chladné počasie – ľudia z teplých krajín sú citlivejší na zimu,
  • podvýživa a dehydratácia,
  • užívanie liečiv a látok s vazokonstrikčným účinkom – teda sťahujúcim cievy, napr. nikotín v cigaretách, či lieky nazývané betablokátory (napríklad propranolol, bisoprolol, metoprolol).
  • sedatíva a iné utlmujúce lieky – bránia triaške, a tým tvorbe tepla.

Riziko vzniku omrzlín zvyšujú aj niektoré ochorenia:

  • infekcie,
  • alkoholizmus,
  • choroby srdcovocievneho systému,
  • artritída,
  • cukrovka,
  • ochorenia štítnej žľazy.

Prvá pomoc pri omrzlinách

V prvom rade musíme vyhľadať teplé miesto, ktoré by sme mali hľadať už pri prvých náznakoch omrzlín alebo podchladenia. Po nájdení vhodného úkrytu si ihneď vyzlečieme všetko premočené, respektíve premrznuté oblečenie – najmä ponožkyrukavice, a vymeníme ich za suché.

Zbaviť sa treba aj prsteňov alebo náramkov, keďže môže dôjsť k opuchu. Ak niekoho ošetrujeme, podávame mu tekutiny, ideálne čaj, určite nie alkohol. Ak sú postihnuté nohy, človek by nemal chodiť.

omrzliny-domáca-liečba

Zdroj foto: AdobeStock.com

Nasleduje fáza zohrievania

Zohrievať by sme sa mali začať až vtedy, keď vieme dlhodobo zabezpečiť teplo. Opätovné premrznutie krátko po zohriatí totiž môže spôsobiť ešte vážnejšie poškodenie. Pamätajme si tiež, že znecitlivené miesta nesmieme trieť alebo zohrievať pri ohni alebo v horúcej vode, mohlo by dôjsť k ďalšiemu poškodeniu.

Ruky alebo nohy môžete zohriať telesným teplom – vložením napr. pod pazuchy, alebo medzi stehná. Ak je to možné, omrzliny zohrievajte ponorením do teplej vody. Jej teplota by mala byť ideálne 3739 stupňov. Ak nemáte po ruke teplomer, teplotu vody vyskúšate tak, že do nej na pár sekúnd ponoríte ruku, aby ste zistili, či veľmi nepáli.

Po zohriatí postihnuté miesta osušte a voľne prekryte suchým, sterilným obväzom. Medzi prsty môžete vložiť kúsky sterilnej vaty alebo gázy, aby sa prsty nedotýkali. Na nos alebo uši prikladajte kusy ohriatej látky.

Ak ide o omrzliny prvého alebo ľahšie formy druhého stupňa, pokožka sa začne rýchlo liečiť. Obvykle pozorujeme začervenanie, nepríjemnú pichľavú bolesť alebo tŕpnutie.

Ak však nezaznamenáte zlepšenie, postihnuté miesto zostáva stvrdnuté, necitlivé, alebo naopak až príliš bolestivé, má modrú farbu a tvoria sa na ňom pľuzgiere, musíte vyhľadať lekársku pomoc.

Prvá pomoc na pohotovosti

V nemocnici sa budú snažiť o zvýšené prekrvenie postihnutej oblasti, aby nedošlo k ešte vážnejšiemu poškodeniu. Môžu vám podať infúzne roztoky (na rehydratáciu organizmu), resp. lieky od bolesti. Niekedy vám podajú aj lieky na riedenie krvi – kvôli možnému riziku krvných zrazenín (pri vážnejších omrzlinách).

Čo sa pľuzgierov týka, číre sa zväčša vysúšajú, krvavé nie (pokiaľ to nie je nevyhnutné). Pri známkach infekcie sa nasadzujú antibiotiká. Niekedy sa preventívne podáva aj tetanovka.

V najvážnejších prípadoch, keď je tkanivo čierne a už prakticky odumreté (bez šance na obnovenie krvného prietoku), je nevyhnutné operatívne odstránenie poškodeného tkaniva, alebo amputácia.

omrzliny na nohách

Zdroj foto: AdobeStock.com

Liečba omrzlín

Aj po prepustení z nemocnice sa musíte zodpovedne liečiť. Užívajte všetky predpísané lieky, väčšinou sú to už spomínané lieky proti bolesti (analgetiká), lieky na riedenie krvi (antikoagulanciá), alebo antibiotiká.

Ak ste prekonali len mierne omrzliny, no stále pociťujete bolesť, v lekárni si môžete zakúpiť voľnopredajné analgetiká. Je dobré, ak užívate tie, ktoré majú aj protizápalové účinky, napríklad ibuprofén (nie paracetamol).

Postihnutú pokožku sa odporúča natierať gélom z aloe vera, ktorý má upokojujúce účinky. Ak sa vytvoria ďalšie pľuzgiere, nepraskajte ich, môžete si poškodiť pokožku, navyše zvyšujete riziko infekcie.

Pokiaľ sú pľuzgiere príliš veľké a hrozí, že prasknú samé, radšej ich prasknite sterilnou ihlou, najlepšie z boku. Tekutinu odsajte, miesto dezinfikujte, no kožu nestrhávajte, a prelepte náplasťou na vlhké hojenie.

Prognóza a komplikácie omrzlín

Omrzliny prvéhoľahšie formy druhého stupňa väčšinou nemajú dlhodobé následky. Po komplikovanejších stavoch sa však môže vyskytnúť:

  • šúpanie alebo praskanie pokožky,
  • odpadnutie nechtov,
  • narušená pohyblivosť – napr. prst nejde poriadne zohnúť,
  • zvýšená citlivosť na chlad,
  • znížená citlivosť na dotyk,
  • dlhodobá bolesť – tzv. neuropatická bolesť, kvôli poškodeniu nervových zakončení,
  • fantómová bolesť po amputácii,
  • znížená mineralizácia kostí,
  • stuhnuté kĺby, niekedy aj artritída,
  • u detí a dospievajúcich – poškodenie rastu kostí, resp. deformity.
 omrzliny-u-detí

Zdroj foto: AdobeStock.com

Prevencia omrzlín

Ak ste rodič, športový tréner, vedúci výpravy alebo zamestnávateľ, ste zodpovedný/á za informovanie o možných rizikách omrzlín. Odporúčame, aby ste sa riadili nasledujúcimi opatreniami.

  1. Zabezpečte dostatočný príjem kalóriítekutín.
  2. Obmedzte čas strávený v chladnom, mokrom alebo veternom počasí – pravidelne sa choďte zohriať do horského bufetu, unimobunky a pod.
  3. Pokiaľ je to možné, nezdržujte sa na jednom mieste – pohyb zlepšuje prekrvenie a udržuje telo teplé.
  4. Prispôsobte svoje plány predpovedi počasia – veľmi chladné a veterné počasie je najrizikovejšie.
  5. Oblečte si viacero vrstiev voľného oblečenia – tesné oblečenie väčšinou obmedzuje prietok krvi, vzduch medzi jednotlivými vrstvami slúži ako tepelná izolácia.
  6. Oblečenie by malo byť nepremokavévetru odolné.
  7. Vlhké oblečenie čím skôr vymeňte – to sa týka aj ponožiek, spodného prádla, prepotených rukavíc.
  8. Dbajte na teplú pokrývku hlavy – zakryté musia byť hlavne uši, pri nižších teplotách aj nos a líca, napr. pomocou kukly.
  9. Palčiaky sú vhodnejšou alternatívou rukavíc, pretože prsty sa vzájomne zohrievajú; majte poruke aj náhradné rukavice.
  10. Obuv nech sedí akurát – nemala by byť ani tesná, ani príliš voľná, a mala by byť nepremokavá.
  11. Informujte niekoho o svojich plánoch – kam sa chcete vydať, kedy sa plánujete vrátiť, aby vás ľahšie našli záchranári.
  12. Náročnosť aktivít prispôsobujte – svojej fyzickej zdatnosti a zdravotnému stavu, alebo celej skupiny.
  13. Nepite alkohol – môže sa vám zdať, že vás rýchlo zohrieva, no je to presne naopak – rozširuje cievy, a tým zvyšuje stratu tepla.
  14. Nefajčite – nikotín sťahuje cievy, čím podporuje ochladenie okrajových častí tela.
  15. Vyhnite sa priamemu kontaktu pokožky s ľadom, snehom, alebo čímkoľvek chladným, najmä kovovým materiálom.
omrzliny prvá pomoc

Zdroj foto: AdobeStock.com

Čo povedať na záver?

Omrzliny sú dnes skôr zriedkavé. Stretávame sa s nimi najmä u ľudí bez domova, alebo u ľudí, ktorí boli z nejakého nešťastného dôvodu uväznení v mrazivom prostredí.

Opatrnosti však nikdy nie je dosť. V chladnom počasí treba byť pripravený na všetko. Na lyžovačke si občas doprajte zohriatie pri teplom nápoji.

Ak plánujete dlhšie výlety vo veľmi mrazivom počasí, nikdy sa na ne nevydávajte sami a nepremáhajte sa. Sledujte prvé známky omrzlín a zapamätajte si základnú prvú pomoc.

Ak máte akékoľvek podozrenie, že by mohlo ísť o niečo vážnejšie, neváhajte vyhľadať lekársku pomoc.

Autor je farmaceut

Zdroje:

https://www.webmd.com/skin-problems-and-treatments/frostbite-how-spot-treat-prevent#3

https://www.webmd.com/first-aid/frostbite-treatment

https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/frostbite/symptoms-causes/syc-20372656

https://www.healthline.com/health/frostbite-stages

https://www.webmd.com/a-to-z-guides/frostbite#5

https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/frostbite/diagnosis-treatment/drc-20372661

https://www.healthline.com/health/frostbite-stages#first–degree

https://emedicine.medscape.com/article/926249-overview

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/28411928

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba