Panická porucha – ako ju zvládnuť?

Zdieľaj
1
PrevenciaPríznaky| |
panicka-porucha-priznaky

(Zdroj foto: Shutterstock.com)

Búšenie srdca, chvenie, studený pot, sťažené dýchanie. Niečo podobné si už zažil hádam každý z nás.

Panika vás môže zastihnúť, ak zrazu zistíte, že ste stratili kľúče, zabudli ste na dôležitú schôdzku alebo zmeškali lietadlo.

Nie je na tom nič zvláštne – čo ale, ak ste nič nestratili, nič nezabudli, nič nezmeškali a podobné pocity vás trápia čoraz častejšie, takpovediac „bez príčiny“?

Ak vás silné záchvaty paniky sprevádzajú podozrivo často, možno práve vy trpíte na panickú poruchu.

Čo je to panická porucha? A ako ju odlíšiť od úzkosti, alebo len od neškodného, trochu „nervóznejšieho“ typu osobnosti?

Ako sa prejavuje panická porucha?

Panická porucha sa niekedy nazýva aj chorobou štvoriek – prítomnosť minimálne 4 panických atakov (návalov paniky) počas 4 týždňov, keď ataky vykazujú aspoň 413 príznakov:

  1. Strach/panika.
  2. Búšenie srdca.
  3. Zvýšené potenie.
  4. Suchosť v ústach.
  5. Tras/chvenie.
  6. Sťažené dýchanie, alebo (naopak) zrýchlenie dychu.
  7. Pocit dusenia sa.
  8. Zvieravá bolesť/nepríjemný pocit na hrudníku.
  9. Nevoľnosť.
  10. Závrat/mdloby.
  11. Zmenené vnímanie okolia a samého seba; pocity, že to, čo sa okolo vás deje, nie je reálne.
  12. Návaly tepla a chladu.
  13. Mravčenie v rukách, nohách.
panicka-porucha-klaustrofobia

Aj klaustrofóbia (strach z uzavretých priestorov) môže byť spúšťačom ataku (zdroj foto: Shutterstock.com)

V čom je panická porucha špecifická?

Panické ataky nespôsobuje žiadny objektívny stimul, prichádzajú neočakávane a opakovane. Ataky väčšinou trvajú len niekoľko minút. Typický je strach z umieraniazbláznenia sa.

Panická porucha častokrát nechodí sama, ale ruka v ruke s anticipačným (predvídavým) strachomagorafóbiou (strachom z otvorených priestranstiev).

Čo tieto pojmy znamenajú?

Ako bolo spomenuté, panická porucha má – popri strachu – aj mnoho iných, telesných príznakov. Tie môžu byť niekedy také silné, až sa ľudia reálne boja o svoje zdravie a život.

Takýto vysoko nepríjemný priebeh panického ataku vzbudzuje v človeku silné obavy, že sa podobná situácia bude opakovať (čo sa aj obvykle stáva). Strach z ďalších atakov je zdrojom ďalšieho strachu, a keď nás dlhodobo trápi, zvyšuje sa aj pravdepodobnosť ďalšieho ataku. Ide o začarovaný (bludný) kruh.

Agorafóbia je úzkosť, ktorú pociťujeme, ak sa nachádzame na mieste, z ktorého by sme ťažko odišli, ak by panický atak nastal (resp. vieme, alebo si myslíme, že nám tam nikto nemôže poskytnúť pomoc). K agorafóbii môže dôjsť pri cestovaní autobusom alebo vlakom, pri pobyte ďaleko od domova, alebo pri prechádzaní cez tunel alebo most.

Panická porucha je častokrát sprevádzaná aj depresívnou poruchou. Približne 35 % ľudí trpí na silnejšiu formu depresie (z toho u tretiny sa vyvinula najskôr depresia, u zvyšných dvoch tretín došlo k nástupu oboch chorôb naraz, resp. panická porucha sa objavila ako prvá).

S panickou poruchou sa niekedy spája aj generalizovaná úzkostná porucha, ktorá sa prejavuje:

  • úzkosťou (rôznej intenzity),
  • zvýšenou únavou,
  • pocitom nepokoja,
  • sťaženou koncentráciou,
  • poruchami spánku.

Generalizovaná úzkostná porucha sa od panickej poruchy líši priebehom – prejavy sú trvalejšie (minimálne 6 mesiacov), panická porucha je prudký, silný a náhly atak.

panicka-porucha-priciny

Zdroj foto: Shutterstock.com

Ako vzniká panická porucha?

Čo je presne príčinou ochorenia, nie je úplne známe. Pravdepodobne ide o súhru fyzických a psychologických faktorov. Poruchu môže spôsobiť napríklad traumatizujúca udalosť.

Určitú úlohu hrá aj genetika, a ak máte v rodine niekoho s panickou poruchou, zvyšuje to šancu, že sa vyvinie aj u vás. K ďalším príčinám vzniku panickej poruchy patrí:

  • nerovnováha určitých látok v mozgu,
  • zvýšená citlivosť na oxid uhličitý,
  • tendencia vyvodzovať katastrofické scenáre z maličkostí.

Kedy navštíviť lekára?

Správna diagnostika je zložitejšia, vyžaduje dôkladnú spoluprácu oboch zúčastnených strán – t. j. psychiatra a pacienta. Pri vyšetrení sa lekár bude pýtať na vaše príznaky, posúdi ich a vyhodnotí. Lekár by mal vedieť, či sa u vás v minulosti objavili podobné, resp. iné psychiatrické príznaky.

Rovnako by sa vás mal opýtať aj na váš celkový zdravotný stav, ochorenia, alebo či užívate nejaké lieky. Psychiater by mal tiež pochopiť váš osobný život. Nebuďte preto prekvapení, ak sa bude zaujímať o vašu rodinnú situáciu, životné udalosti alebo prácu.

Po prvých skúsenostiach s panickým atakom, mnoho ľudí vyhľadáva skôr pomoc iných lekárov, ako psychiatra. Kvôli silnému búšeniu srdca sa boja, že ide o srdcovú príchodu, kvôli sťaženému dýchaniu si myslia, že trpia na astmu. Tieto omyly potom zdržujú správne určenie diagnózy.

V súčasnosti sú však všeobecní lekári skúsenejší a vedia vás nasmerovať k špecialistom. Vy im môžete pomôcť, ak si zapamätáte, že panická porucha sa od iných stavov líši hlavne špecificky intenzívnym strachom – panikou.

Nie ste v tom sami

Na panickú poruchu trpí približne 3 – 5 % populácie. Ochorenie sa najčastejšie prejavuje od skorej dospelosti, do približne 35. roku života,  no známe sú aj prípady panickej poruchy u detí.

Panická porucha sa 2x častejšie vyskytuje u žien, ako u mužov.

panicka-porucha-lieky

Zdroj foto: Shuttestock.com

Ako sa budem liečiť?

Na zvládanie panickej poruchy sa užívajú antidepresíva. Napriek tomu, že tieto lieky sú používané primárne na liečbu depresie, sú účinné aj pri liečbe panickej poruchy.

Serotonínnoradrenalínneurotransmitery, čo sú látky, ktoré prenášajú signály v mozgu. V prípade, že ich hodnoty nie sú u vás v norme, môže dôjsť k rôznym psychiatrickým ochoreniam, ako napríklad k panickej poruche. Konkrétne sa používajú:

  • tricyklické antidepresíva – zvyšujú množstvo noradrenalínu (imipramín, klomipramín, desipramín),
  • inhibítory spätného vychytávania serotonínu – zvyšujú množstvo serotonínu (citalopram, escitalopram, fluoxetín, fluvoxamín, paroxetín, sertralín),
  • inhibítory vychytávania serotonínu a noradrenalínu – zvyšujú množstvo oboch neurotransmiterov (duloxetínvenlafaxín).

Antidepresíva sú lieky, ktoré je potrebné užívať dlhodobejšie – možno aj niekoľko rokov, čo závisí od posúdenia psychiatra. Nikdy ich nevysadzujte sami, ani v prípade, že sa cítite lepšie. Panické ataky sa s predčasným vysadením môžu vrátiť, nehovoriac o tom, že aj samotné vysadzovanie antidepresív by malo byť pod dohľadom lekára.

Navyše, účinok antidepresív sa dostavuje až po niekoľkých týždňoch. Bežné je aj to, keď sa na začiatku užívania príznaky zhoršia. Po niekoľkých týždňoch sa však tento stav upraví. Kým antidepresíva začnú naplno pôsobiť, predpisujú sa benzodiazepíny (alprazolam, klonazepam a bromazepam), čo sú utišujúce lieky, ktoré zaberajú okamžite. Nie je ale vhodné, aby ste ich užívali pravidelne a dlhodobo.

Pokiaľ antidepresíva alebo benzodiazepíny užívate, vyhýbajte sa alkoholu, ktorý sa s danými liekmi neznáša. Môžete sa po nich cítiť aj trochu unavene, čo nie je nič nezvyčajné. Preto buďte opatrní hlavne pri šoférovaní (môže byť ovplyvnená vaša pozornosť).

Ako všetky lieky, aj antidepresíva majú vedľajšie účinky. Paradoxne sa môže stať, že niektorí ľudia budú pociťovať na začiatku liečby zvýšenú úzkosť; tento stav však prejde maximálne do 2 týždňov. Všetky pocity a účinky (pozitívne aj negatívne) konzultujte s lekárom, iba tak vám dokáže nájsť najvhodnejšiu liečbu.

Kým vás lekár nastaví na optimálnu liečbu, buďte pripravení, že budete chodiť na pravidelné kontroly, asi raz za 1 – 2 týždne. Neskôr to budú oveľa zriedkavejšie návštevy. Rovnako nezabudnite lekárovi povedať o všetkých vašich ochoreniach a liekoch, ktoré užívate. Antidepresíva totiž môžu ovplyvňovať hladinu cukru v krvi (oznámte lekárovi, ak máte cukrovku), alebo sa „biť“ s liekmi na ochorenia štítnej žľazy.

Nie všetky antidepresíva môžete užívať v tehotenstve. Navyše, niektoré z nich zvyšujú citlivosť kože na slnko, preto sa vyhýbajte silnému slnečnému žiareniu, resp. používajte opaľovacie krémy.

Pri užívaní liekov, ktoré ovplyvňujú serotonín, sa oboznámte so serotonínovým syndrómom, ktorý sa môže pri užívaní antidepresív vyskytnúť, hoci je to zriedkavé. V prípade, že sa u vás objavil tento syndróm, vyhľadajte ihneď lekára.

Príznaky serotonínového syndrómu:

  • zmätenosť,
  • podráždenosť,
  • nepokoj,
  • zvýšená teplota,
  • tras.

Utišujúce benzodiazepíny by sa nemali užívať dlhodobo, a to kvôli riziku závislosti. O frekvencii a dĺžke užívania týchto liekov sa preto poraďte s lekárom alebo lekárnikom. Užívanie by nemalo trvať dlhšie ako 8 – 12 týždňov. Podobne, ako antidepresíva, aj benzodiazepíny vysadzujte postupne, inak vám hrozia abstinenčné symptómy (bolesť hlavy, úzkosť, nepokoj, zmätenosť, nespavosť).

panicka-porucha-terapia

Zdroj foto: Shutterstock.com

Nie je to len o liekoch

Pri liečbe panickej poruchy sa úspešne využíva aj kognitívno-behaviorálna terapia, teda sedenia so psychiatrom alebo psychológom. Terapiu možno viesť individuálne, alebo v skupinách, a obyčajne trvá 10 – 15 týždňov (cca 1 sedenie za týždeň). Na začiatku sa bude terapeut snažiť identifikovať spúšťače vášho strachu, paniky a úzkosti, a navrhne liečebný terapeutický plán sedení. Dôležité je, aby vás o panickej poruche dôkladne poučil.

Ak sa rozhodnete pre tento druh sedení, odporúča sa, aby ste si viedli denník panických atakov, do ktorého si budete značiť, kedy, kde, ako a prečo u vás atak nastal. Vďaka tomu sa môžete naučiť očakávať a pochopiť, ako a prečo ataky vznikajú.

Najťažšou časťou terapie je úmyselné vystavovanie sa situáciám, ktoré paniku spúšťajú. Len tak sa s týmito situáciami postupne vyrovnáte, a už vo vás nebudú ďalej vyvolávať strach.

Terapeut by vás mal tiež naučiť, ako panické ataky nezveličovať, resp. prebudiť vo vás sebavedomie, aby ste si s nimi dokázali poradiť. Rovnako vás môže naučiť rôzne dychové cvičenia, ktoré môžu v čase ataku pôsobiť upokojujúco.

Existujú výsledky štúdií, ktoré sa pozitívne vyjadrujú aj o psychodynamickej psychoterapii (PFPP – panic-focused psychodynamic psychotherapy). Táto terapia je postavená na predpoklade, že človek trpiaci na panické ataky vidí svoje okolie ako prehnane nebezpečné, a sám sa považuje za nedostatočne schopného, aby ťažším situáciám odolal, čo uňho vyvoláva stavy paniky.

V psychodynamickej psychoterapii sú pacienti vedení k tomu, aby fungovali viac samostatne, čo zvýši ich sebavedomie a pocit sily.

Ktorý typ liečby sa hodí pre mňa?

To, či vaša liečba bude pozostávať z užívania liekov, sedení, alebo oboch možností, musíte dôkladne prediskutovať s vaším lekárom. Neexistujú jednoznačné odporúčania – niekto môže preferovať užívanie liekov, niekto sa chce liekom práve vyhnúť.

Výhodou farmakoterapie (liečby pomocou liekov) je bezproblémová dostupnosť liekov, a tým menšia „práca“ a námaha pacienta. Nevýhodou môžu byť vedľajšie účinky liekov. Sedenia, samozrejme, nespôsobujú vedľajšie účinky, pacient im však musí venovať veľa času, úsilia a premáhania sa.

panicka-porucha-ako-ju-zvladnut

Zdroj foto: Shutterstock.com

Je niečo, čo môžem urobiť, keď sa prihlási atak?

Zapamätajte si týchto 6 rád:

  • Ostaňte na mieste, hlavne pri šoférovaní (riadiť auto počas ataku je nebezpečné).
  • Skúste si navodiť upokojujúce myšlienky, sústreďte sa na niečo neškodné okolo seba.
  • Zhlboka a pomaly dýchajte.
  • Pripomínajte si, že atak nie je nič nebezpečné, veď o chvíľu pominie.
  • Naučte sa relaxovať, začnite cvičiť.
  • Dbajte o vyváženú stravu.

Nebojte sa, nie ste blázni

Panická porucha je liečiteľné ochorenie. Liečba je síce zdĺhavejšia (môže trvať aj niekoľko rokov), no vďaka trpezlivosti a spolupráci s psychiatrom opäť dosiahnete, že váš život bude bez paniky. Dôležité ale je, aby ste začali s liečbou čím skôr – tak sa zvyšuje šanca na vyliečenie.

U niektorých ľudí môže prevládať pocit, že návšteva u psychiatra je formou slabosti, resp., že ho navštevujú hlavne „blázni“. Tento názor je nesprávny. Panická porucha je „normálne“ ochorenie, netreba sa zaň hanbiť.

Preto bez obáv vyhľadajte pomoc odborníka, aby ste sa opäť cítili dobre a mohli normálne žiť.

Autorka vyštudovala Farmaceutickú fakultu UK v Bratislave

Bibliografia

Guideline on Clinical Investigation of Medicinal Products Indicated for the Treatment of Panic Disorder, Committee for Medicinal Products for Human Use, European Medicines Agency, 2005

Mudr. Šilhán Petr a kol., Panická porucha, Medicína pro praxi, 2012; 9 (5): 238-241

Murray B. Stein, M.D., M.P.H., a kol, Practice Guideline for the Treatment of Patients with Panic Disorder, Second Edition, 2010, American Psychiatric Association

Prof. Mudr. Kukumberg Peter, Ph.D., Skica panickej poruchy, Neurologie pro praxi, 2003/6, 312-314

Treating Panic Disorder: A Quick Reference Guide, Ameican Psychiatric Association

One Response to "Panická porucha – ako ju zvládnuť?"
  1. Milan_32 píše:

    Existuje dokonca rozdiel medzi panickou poruchou a úzkosťou:
    https://stressfix.sk/panicka-porucha/

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba