Patogény: Ako sa zbaviť časovanej bomby v našom tele?

patogény

(Zdroj foto: Shutterstock.com)

Ľudské telo je každodenne vystavované infekcii baktériami, hubami, prvokmi, vírusmi či červami.

Väčšinou sa s tým vie samo vyrovnať, ale niekedy sa tieto malé beštie zahniezdia v našom organizme bez toho, že by sme o tom vedeli a vtedy môžu vyvolať veľké nebezpečenstvo.

Predpokladá sa, že každý živý organizmus na našej planéte je objektom nejakého typu infekcie alebo parazitizmu. Z pohľadu hostiteľa sa na patogény dívame nepriateľsky a považujeme ich za útočníkov, ktorí napádajú naše telo a spôsobujú nám rôzne ochorenia.

Avšak patogén, ako každý iný organizmus, sa proste snaží prežiť a rozmnožovať sa. Žiť na úkor hostiteľského organizmu je bezpochyby veľmi atraktívna a pohodlná stratégia.

Ľudský hostiteľ je na živiny bohaté, teplévlhké prostredie, so stabilnou telesnou teplotou, a neustále sa obnovuje. Niet divu, že u mnohých mikroorganizmov sa vyvinula schopnosť prežívaťmnožiť sa v tomto výhodnom útočisku.

Telo je zložitý a prosperujúci ekosystém

Tvorí ho asi 1013 ľudských buniek a 1014 bakteriálnych, plesňovýchprotozoálnych buniek, ktoré predstavujú tisíce druhov organizmov. Tieto symbiotické mikróby, ktoré nazývame „normálna flóra“, sú zvyčajne obmedzené na určité oblasti, vrátane kože, úst, hrubého črevapošvy.

Okrem toho sme vždy infikovaní vírusmi, o prítomnosti ktorých nevieme, pretože väčšina z nich sa zriedka prejaví nejakými príznakmi, alebo sa vôbec neprejavia.

Celé telo je plné mikroorganizmov

Všetky vonkajšie plochy ľudského tela sú pokryté mikroorganizmami, ktoré za normálnych okolností neškodia – v skutočnosti sú dokonca prospešné. Tieto symbiotické organizmy sa nachádzajú na koži, kde pomáhajú rozkladať odumreté bunky kože, alebo rozrušujú odpad, ktorý je vylučovaný mnohými drobnými žľazamipórmi, vyúsťujúcimi na povrchu kože.

Aj mnohé druhy mikroorganizmov v tráviacom trakte rozkladajú komplexné odpadové produkty na jednoduché látky. Ďalšie pomáhajú pri výrobe chemických zlúčenín, ktoré sú nevyhnutné pre život.

Tráviaci trakt a patogény

Tráviaci trakt je považovaný za jeden z „vonkajších“ povrchov. Aj ústa, nosdutiny radíme k vonkajším štruktúram – vzhľadom na ich priamy kontakt s vonkajším prostredím.

Tráviaci trakt, ústa, nos a dutiny tváre sú husto obývané mikroorganizmami, z ktorých niektoré sú práve symbionty. To znamená, že žijú v ľuďoch a získavajú svoju potravu z povrchových buniek – bez toho, aby nám uškodili.

Ďalšie mikroorganizmy sú na nerozoznanie od choroboplodných zárodkov. Tieto môžu s nami spolunažívať ako pravé symbionty v určitej časti traktu, no nikdy nevyvolajú ochorenie, hoci majú potenciál, aby to urobili.

Ak sa však prostredie zmení, sú schopné vyvolať závažnú chorobu u hostiteľa, alebo môžu infikovať ďalšie osoby s vážnym ochorením, pričom nepoškodia pôvodného hostiteľa.

patogénne mikroorganizmy

Zdroj foto: Shutterstock.com

Ešte stále si myslíte, že v tele človeka sa nachádzajú (a tvoria ho) len ľudské bunky?

Určite mnohí sa v duchu pýtate: ak je normálne, žiť tak dôverne so širokou škálou mikróbov, ako je potom možné, že niektoré sú schopné spôsobiť chorobu alebo smrť?

Odpoveď je nasledujúca:

Patogény sú totiž zvyčajné odlišné od symbiotickej – normálnej flóry. Naši „normálni mikrobiálni obyvatelia“ spôsobujú problémy len vtedy, keď je náš imunitný systém slabý, alebo v prípade, že preniknú do prirodzene sterilnej časti tela. Napríklad perforácia čriev umožňuje črevnej flóre, aby vstúpila do dutiny brušnej, z čoho môže vzniknúť smrteľné ochorenie – zápal pobrušnice.

Čo sú patogény a ako sa proti nim bráni naše telo?

Patogény sú mikroorganizmy – baktérie, huby, prvokyčervy, ktoré spôsobujú choroby tým, že uvoľňujú toxíny do napadnutého organizmu. Vírusy, na rozdiel od patogénov, poškodzujú naše telo priamo. Patogény nevyžadujú, aby sme mali narušenú imunitu, ani nie je potrebné, aby sme sa poranili.

U patogénov sa vyvinuli vysoko špecializované mechanizmy, ktoré im umožňujú prechod cez bunkovúbiochemickú bariéru hostiteľa. Navyše, vyvolávajú také špecifické reakcie v hostiteľskom organizme, ktoré im umožnia, aby prežili a množili sa v ňom.

Čo potrebuje patogén, aby bol v ľudskom tele úspešný:

  • kolonizovať človeka,
  • nájsť nutrične vhodné prostredie,
  • rozvrátiť alebo obísť vrodené a adaptívne imunitné reakcie človeka,
  • množiť sa (za použitia ľudských zdrojov),
  • opustiť ľudské telo,
  • napadnúť nového jedinca a šíriť sa v ňom.
Chlamydia trachomatis

Chlamydia trachomatis (zdroj foto: Shutterstock.com)

Naše telo nie je bezbranné

Ľudské telo má k dispozícii veľa prirodzenej obrany proti niektorým bežným patogénom. Náš imunitný systém potrebujeme na prežitie vo svete, ktorý je plný potenciálne nebezpečných mikroorganizmov. Vážne zhoršenie už len jednej zo zložiek tohto systému, však môže spôsobiť náchylnosť k závažnej, aj životoohrozujúcej infekcii.

Náš imunitný systém má 2 úrovne:

  1. nešpecifickú – nazýva sa aj vrodená (prirodzená) imunita,
  2. špecifickú – získaná imunita.

Prostredníctvom nešpecifickej imunity sa ľudské telo chráni voči cudziemu materiálu, ktorý je vnímaný ako škodlivý. Mikróby také malé ako vírusy a baktérie, môžu byť napadnuté rovnako ako väčšie organizmy, napr. červy. Ak tieto organizmy spôsobujú ochorenia u hostiteľa, nazývame ich spoločne – patogény.

Prvou líniou našej obrany sú vonkajšie mechanické prekážky, ako kožasliznice. Keď patogény preniknú cez vonkajšiu bariéru, napríklad prostredníctvom povrchovej rany, alebo pri vdýchnutí do pľúc, môžu spôsobiť vážne poškodenie – najmä vtedy, ak infekciu nestačí zlikvidovať naša bunková bariéra, ktorú predstavujú biele krvinkymakrofágy.

Chemickú ochranu tvoria antibakerálne enzýmylyzozým v slzách a slinách, proteolytické enzýmy sekrétov – v dýchacích cestách, sekréty žliaz – v zažívacom systéme, kyslé prostredie – v genitáliách, a antivírusový interferón.

patogénne baktérie

Zdroj foto: Shutterstock.com

  • Oči – slzy vyplavujú patogény. Lyzozým, ktorý sa v slzách nachádza, zabíja patogény.
  • Nos – hlien zachytáva patogény, ktoré prehltneme, alebo „vyfúkneme“ pri kašli alebo kýchnutí.
  • Ústa – užitočné baktérie zabraňujú rastu škodlivých patogénov. Sliny vyplavujú a odstraňujú baktérie.
  • Koža – vonkajšia vrstva kože je mŕtva, a preto je pre patogény ťažké, aby na nej rástli, alebo cez ňu prenikli. Jedine poranenie umožňuje patogénu, aby vnikol do tela.
  • Pľúca – hlien zachytáva patogény a spóry húb. Jemné vlásky, zvané cílie, presúvajú hlien do zadnej časti hltana, a tak ho prehltneme.
  • Žalúdok – kyselina chlorovodíková pomáha sterilizovať potravu.
  • Hrubé črevo – probiotiká (užitočné baktérie) pomáhajú zastaviť rast škodlivých patogénov. Výkaly obsahujú viac ako 30 % živých baktérií.
  • Rozmnožovací systém – slabo kyslé podmienky vo vagíne a v močovom systéme pomáhajú zastaviť rast patogénov.

Nesiahajme hneď po antibiotikách – posilňujme svoj imunitný systém

Stav nášho zdravia a kvalitný priebeh celého života, závisí od pripravenosti nášho imunitného systému. V prípade, že je reakcia organizmu rýchlaúčinná, infekciu odstráni alebo pozastaví tak rýchlo, že nedôjde k chorobe. Keď však imunitu oslabíme dlhodobým stresom, môže – žiaľ – dôjsť k ochoreniu, vrátane ťažkých infekcií.

Studené počasie, napríklad jesenný dážď, je pre nás zaťažkávajúcou skúškou. Ak máme oslabenú imunitu, ľahko prechladneme, a aj najmenší nápor vírusov a baktérií nám môže infikovať horné dýchacie cesty.

Aby sa však infekcia nestala chronickou, nemali by sme hneď siahať po antibiotikách. Ich častým užívaním si môžeme vypestovať rezistenciu voči choroboplodným baktériám, hubové infekcie, alebo poškodiť črevnú mikroflóru.

patogenita

Zdroj foto: Shutterstock.com

Najrozšírenejšie patogény

Helicobakter pylori

Drobná špilárovitá baktéria, ktorá sa usídli v sliznici žalúdka. Spôsobuje gastritídupeptický vred, najmä dvanástnika. Nákaza sa udeje najčastejšie v detstve (do veku 5 rokov), napríklad pri bozkávaní. V zrelšom veku to býva zriedkavejšie. Mnohí odborníci odporúčajú – nebozkávajte deti na ústa!

Borrelia burgdorferi  

Drobná a aktívna špilárovitá baktéria, ktorá žije v žalúdku, v črevách a hemolymfe kliešta. Ochorieť môže každý človek, prirodzená odolnosť neexistuje. Borélie môžu prenikať aj neporušenou kožou. Lymská borelióza vzdialene pripomína syfilis. Pri výletoch do prírody si obliekajte svetlé oblečenie s dlhými rukávmi, nohavice si zasúvajte do ponožiek.

Chlamydia trachomatis

Nachádza sa v bunkách sliznice genitálií. Infikovať sa môžeme pri pohlavnom styku, alebo hoci aj z uteráka, ktorý pred nami použil nakazený človek. Chlamydia trachomatis je pôvodcom rôznych pohlavných chorôb. Najohrozenejší sú mladí ľudia vo veku 15 30 rokov. Tento druh chlamýdie je najčastejšou príčinou neplodnosti u žien i mužov.

Chlamydia pneumoniae

Infikuje dýchacie cesty, napáda bunky mandlí, hrdla, priedušiekpľúc, dokonca niektoré bunky imunitného systému. Chlamydie pneumoniae sú zákerné v tom, že časť z nich sa aktívne rozmnožuje a časť „akoby“ spí.  Dlhodobé následky bývajú vážne – srdcovémozgové porážky. Je tiež dokázaná súvislosť s astmou, so sklerózou multiplex a s Alzheimerovou chorobou.

Najlepšia prevencia: pri prudkom, silnom ochorení dýchacích ciest ihneď vyhľadajte lekára.

Candida albicans

Kvasinková huba, hniezdi v črevách. Spôsobuje infekciu na mnohých miestach kože, či na slizniciach. Zapríčiňuje vaginálne infekcie, plienkovú dermatitídu dojčiathnilobné procesy v ústach. Candida albicans je jediná zo 190 druhov kvasinkových húb, ktorej neškodí pre človeka nebezpečné kyslé črevné prostredie.

Zdroj: Úryvok z knihy Patogény a parazity: Časovaná bomba v tele (Katarína Horáková)

Redakčne upravené a krátené (jam)

Pridaj komentár

Registrácia