Kúzlo zvané placebo: Tablety a postupy, ktoré majú význam

Zdieľaj
0
Blog| |

Lieky majú rozličné podoby a chute. Ich spoločnou vlastnosťou je, že obsahujú účinné látky na zmiernenie rôznych ťažkostí. Sú však aj také, ktoré pomáhajú aj bez nich. Voláme ich placebo.

placebo

(Zdroj foto: Shutterstock.com)

Lieky majú rozličné podoby a chute. Ich spoločnou vlastnosťou je, že obsahujú účinné látky na zmiernenie rôznych ťažkostí.

Sú však aj také lieky, ktoré pomáhajú aj bez nich. Voláme ich placebo.

Fenomén placebo

Medicínsky termín „placebo“ je odvodený od latinského placerepáčiť sa, v budúcom čase potom placebobudem sa páčiť. Toto slovo sa často vyskytuje v spojení „placebo efekt”. Zvyčajne ho chápeme v medicínskom zmysle slova ako akýkoľvek terapeutický postup, ktorý v skutočnosti neobsahuje žiadnu liečebnú látku, no je pacientovi podaný tak, aby uveril, že terapeutickú látku obsahuje.

Napriek absencii aktívnych liečebných látok sa dostaví zlepšenie stavu, častokrát radikálne. Americký psychiater Arthur Shapiro, ktorý sa dlhodobo venuje skúmaniu fenoménu placeba, píše:

„Placebo môže mať mocnejší vplyv než silné aktívne lieky, a môže zvráti negatívny priebeh choroby… Môže mať výrazný vplyv na ochorenie, vrátane nádorových.”

Teória placeba

Evolučná medicína si všíma skutočnosť, že organizmus človeka si vytvoril celý rad mechanizmov, ktoré ochraňujú, liečia a zotavujú organizmus po chorobe. Ako príklad môžeme uviesť horúčku, ktorá zvýši telesnú teplotu organizmu, a tým odstráni alebo oslabí patogénne baktérie či vírusy.

Organizmus sa pri útoku choroby správa nanajvýš efektívne. Prísne sleduje úspešnosť svojej „investície”. Nepravdivé informácie o lieku (placebe), ktoré poskytne pacientovi lekár, skreslia predpokladanú úspešnosť liečby, čo organizmus vyhodnotí ako perspektívny proces, a tak doň zapojí svoje rezervy.

Ďalšia teória o placebe vychádza z výskumne potvrdených zistení, že väčšina pacientov podvedome očakáva, že sa spontánne uzdravia. Spoliehajú sa pritom na vis medicatrix naturae, liečivú silu prírody. Očakávanie kladného výsledku liečby potom vedie k výraznému zvýšeniu „účinnosti” placeba.

Pôsobenie placeba umocňujú aj okolnosti aplikácie. Ukázalo sa napríklad, že ak sa pacientom podávalo placebo v nemocnici, malo väčší efekt, než keď ho pacienti užívali sami doma. Iné teórie zasa predpokladajú, že „účinnosť“ placeba ovplyvňuje aj uvoľňovanie endorfínov. Túto myšlienku podporujú aj neskoršie zistenia o tom, že placebo (podobne ako drogy) vyvoláva závislosť, v tomto prípade na endogénnych opiátoch – teda látkach, ktoré sa nám vytvárajú v tele samé od seba.

placebo význam

Zdroj foto: Shutterstock.com

Hoci dnes existujú viaceré teórie na vysvetlenie pôsobenia placeba, ktoré si môžu navzájom aj protirečiť, kľúčové faktory placebo efektu popisujú zhodne:

  • vplyv osobnosti pacienta,
  • vplyv osobnosti a správania sa lekára,
  • vplyv vzťahu medzi pacientom a lekárom,
  • vplyv zdravotníckeho prostredia.

Placebo nemusí byť len pilulka

Placebo efekt má často podobu mysteriózneho zážitku. Niektorí odborníci (J. Křivohlavý, 2001) sa domnievajú, že termín placebo je odvodený z latinského znenia starozákonného žalmu č. 114, a to jeho 9. verša: „Placebo Domino in regione vivorum – budem sa páčiť Pánovi v zemi živých…”

Odborníci argumentujú, že tento žalm bol súčasťou tradičnej modlitby pri lôžku chorého, ktorá častokrát vyvolala dramatické zlepšenie zdravotného stavu. Jedna slovenská pacientka, ktorej v mladosti diagnostikovali závažné onkologické ochorenie, popisuje vlastnú skúsenosť takto:

„Krátko po hospitalizácii mi lekár oznámil, že mám rakovinu. Vôbec som vtedy netušila, o čo ide. Myslela som si, že ma prosto vyliečia, akoby som mala povedzme chrípku, a pôjdem domov. Neskôr, keď mi lekár vysvetlil, čo sa so mnou deje, upadla som do hlbokej depresie a celé dni som s nikým neprehovorila ani slovo. Až ma raz oslovila jedna staršia pacientka, ktorej som sa – ani neviem prečo – zverila. Keď ma vypočula, povedala, aby sme sa spolu pomodlili. Hneď sme si kľakli na zem a začali sa modliť. Nikdy predtým som také čosi nerobila, no neodmietla som to. Ráno po vizite pribehol lekár, celý rozrušený. Oznámil mi, že budem musieť ísť na ďalšie vyšetrenia, že tú moju rakovinu zrazu nevedia nájsť. Dodnes je celá tá situácia pre mňa nepochopiteľná.”

Ako to celé funguje?

Mechanizmus pôsobenia placebo efektu bezprostredne súvisí s fenoménom sugescie a je závislý od špecifických podmienok. Sugescia je psychologický proces ovplyvňovania či manipulovania iných ľudí. Objekt sugescie vníma ovplyvňujúceho ako dôveryhodnú autoritu a nekriticky prijíma jeho názory a inštrukcie.

Sugestibilita je náchylnosť človeka podľahnúť sugescii, čo sa zvyšuje v stave nepohody či choroby. Výskum preukázal, že vo vzťahu k jednotlivým ochoreniam môže byť miera sugestibility (a teda prípadného účinku placeba) výrazne odlišná. Približne 30 % ľudí je náchylných na placebo efekty. Toto percento je však relatívne.

Napríklad v štúdii, ktorá bola zameraná na účinok placeba pri otrave krvi, mali pacienti nulovú sugestibilitu. Avšak v prípade liečby vredovej choroby dvanástnika bola dokázaná až 80 % náchylnosť na placebo efekt.

Lekári sú schopní  z princípu ich postavenia voči svojim pacientom  pôsobiť sugestívne. A naopak, pacienti sú v interakcii s lekárom zvyčajne sugestibilnejší než v bežnom živote. To samo osebe tvorí ideálne podmienky pre uskutočnenie placebo efektu.

placebo tablety

Zdroj foto: Shutterstock.com

Keď lekár vie/nevie, či podáva placebo

Na výsledný placebo efekt majú vplyv viaceré faktory. Jedným z nich je aj to, či lekár, ktorý podáva pacientovi placebo pilulku, vie o tom, že ide o placebo. Výskumy totiž preukázali, že ak lekár vie, že pacientovi podáva neúčinné liečivo, výsledný efekt placeba je nižší, ako keď je aj lekár presvedčený, že liek je účinný, a teda ani on nevie o tom, že ide o placebo preparát.

Z tohto faktu je zrejmé, aké významné je účinkovanie lekára v celom procese. Takisto boli zistené rozdiely v účinnosti placeba v závislosti od veľkosti (alebo farby) tabliet. Väčšie placebo tablety považovali pacienti za účinnejšie a naozaj vyvolali väčší placebo efekt. Takisto vľúdna atmosféra v ordinácii a zvýšená miera lekárovej empatie výrazne zvýšili účinok placeba.

Čo na to etika?

Psychologický svet človeka je oveľa väčší, než tá časť, s ktorou nám vie naše vedomie sprostredkovať kontakt. Podvedomie predstavuje tú časť našej osobnosti, ktorá funguje viac či menej nezávisle od nášho vedomia. No a práve tu prebieha bohaté psychické dianie.

To, ako veľmi táto „odvrátená strana“ nášho Ja ovplyvňuje náš život, bohato opísali psychoanalytici a hlbinní psychoterapeuti. Lekár, ktorý predpisuje pacientovi placebo, sa vlastne snaží zapojiť do procesu liečby aj mocné sily podvedomia. Problémom však je, že ak sa to celé deje akoby za „chrbtom pacienta“, lekár zažíva významnú kolíziu s Hippokratovou prísahou.

Zásahy do vysoko intímneho sveta podvedomia sú problematické aj z hľadiska informovanosti pacienta. Efekty takéhoto pôsobenia navyše nie sú dostatočne preskúmané, a sú teda považované za rizikové. To je silný dôvod, prečo sa placebo vytratilo z klinickej praxe.

Vec však nie je definitívne uzavretá. V súčasnosti neustáva odborný diskurz na túto tému, pretože v histórii medicíny zohralo placebo veľakrát pozitívnu rolu. Diskusia o placebe sa podobá na inú otázku, keď lekári dôvodne neinformujú pacienta o jeho skutočnom stave, aby predišli prípadným komplikáciám.

placebo efekt

Zdroj foto: Shutterstock.com

Využitie placeba v súčasnosti

Hoci sme uviedli, že klinická prax vo veľkej miere upustila od používania placeba, experimentálna medicína ho intenzívne využíva, a to najmä v oblasti testovania nových liekov. Účastníci testov sú zvyčajne rozdelení do 2 základných skupín – prvej podávajú testovaný preparát, a druhej, kontrolnej, placebo.

Niekedy sú v záujme väčšej validity dvojskupiny dve. V prvej výskumník vie, komu je podávaná aktívna látka a komu placebo, výskumník z druhej dvojskupiny nie je informovaný. Tento postup eliminuje možné skreslenie, ktoré vyplýva z účinkovania lekára-výskumníka.

Vo fáze pokusov sa však medicína musí potýkať s problémom, že o mechanizme placeba nevieme dostatočne veľa, aby sa dalo použiť ako spoľahlivá metóda. Napríklad, pri niektorých testoch bol namiesto placebo efektu dosiahnutý „nocebo efekt“, teda opak placeba. Hoci pacient v skutočnosti neužíval žiadnu látku, ktorá by mohla spôsobiť zlepšenie (alebo zhoršenie), dostavili sa negatívne účinky.

Placebo – áno, alebo nie?

Nedostatočná znalosť zákonitostí placeba je dnes tristný fakt. Na druhej strane – doterajšie, a prevažne dobré skúsenosti s účinnosťou placebo metódy, hlavne stopercentná šetrnosť voči organizmu pacienta a extrémne nízke výrobné náklady, z nej robia perspektívnu liečebnú metódu budúcnosti.

Práve tieto faktory čoraz viac priťahujú bádateľské úsilie dnešných vedcov, čo vzbudzuje oprávnené očakávania na návrat placeba do klinickej praxe – tentoraz už s dostatočnou „batériou“ poznatkov o tomto zaujímavom fenoméne.

Autor je psychoterapeut

Pridaj komentár

Registrácia