Plastické operácie tváre

Nič nemôže zastaviť proces starnutia, plastická chirurgia však môže zvrátiť aspoň niektoré chybičky, spôsobené zubom času. Mnoho ľudí je ochotných za mladistvejší či vylepšený vzhľad zaplatiť i vysokú cenu.

Podľa nových prieskumov Americkej akadémie plastickej a rekonštrukčnej chirurgie tváre, podstatný vplyv na rozhodnutie, či podstúpiť zákrok, majú sociálne siete. Ako sa ukázalo v každoročnej ankete tejto organizácie, počet žiadostí o operáciu (ako výsledku zdieľania fotografií na sociálnych sieťach) vzrástol o 31 %.

Bližšie sme sa o plastických operáciách tváre porozprávali s MUDr. Jozefom Uliankom z Kliniky plastickej chirurgie SZU vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.

V roku 2012 podstúpilo v USA plastickú operáciu tváre 710 974 ľudí, z toho 482 808 boli nechirurgické kozmetické zákroky a 228 166 chirurgické zákroky. Európa je v tejto oblasti predsa len asi iná. Vedie sa aj slovenská štatistika?

Uvedené vysoké čísla súvisia so súčasným trendom kultu tela. Príjemný a atraktívny zovňajšok uľahčuje presadiť sa v určitých typoch zamestnaní, kde záleží na vizáži. Ide najmä o dobre honorované posty, súvisiace s mediálnou prezentáciou firiem, výrobkov, o reprezentáciu a ponúkanie rôznych produktov.

Dokonalé, často aj retušované postavy nás sprevádzajú počas každodenných činností. Preto aj boj proti starnutiu a boj s vlastnými estetickými nedokonalosťami zažíva veľký progres.

Poukázali ste na USA, ale paradoxne najvyššie počty estetických zákrokov (v prepočte na počet obyvateľov) dosahujú štáty Južnej a Latinskej Ameriky – najmä Brazília a Venezuela, ktoré sú mekkami plastickej chirurgie, kde aj najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva podstupujú estetické operácie s cieľom zlepšiť svoje spoločenské a sociálne postavenie vďaka zdokonaleniu vizáže.

V európskych krajinách sledujeme podobný trend, aj keď v menšom meradle. Pozorovateľné je to na náraste počtu zariadení ponúkajúcich korektívne estetické zákroky aj na Slovensku, hoci podobná štatistika sa u nás nevedie.

Najvyššie počty estetických zákrokov dosahujú štáty Južnej a Latinskej Ameriky. 

O ktorých zákrokoch hovoríme, keď hovoríme o plastických operáciách tváre?

V zásade môžeme estetické zákroky na tvári rozdeliť na chirurgické a nechirurgické. Chirurgické, čiže operačné, spočívajú buď v zväčšovaní objemu tkanív (pery, dorsum nosa, lícne kosti, brada), alebo v redukcii objemu tkanív (prebytočná koža viečok, tváre, brady, liposukcie, rhinoplastiky, otoplastiky, dermabrázie jaziev).

Na zväčšovanie objemu tkanív sa používajú umelohmotné – silikónové, medporové alebo autológne matieriály – tuk, chrupavka, kosť.

Nechirurgické zákroky spočívajú vo vyhladzovaní vrások, za pomoci injekovateľných výplňových materiálov, botoxu, laserovej rejuvenizácie, a vo zväčšovaní objemu tkanív (pery) umelým výplňovým materiálom alebo tukom.

Používa sa aj kombinácia chirurgických a nechirurgických metód, ako napríklad po operácii face liftingu laserová rejuvenizácia kože tváre, eventuálne vyplnenie vrások okolo úst (alebo inde), kde face lift nemá efekt. Podobnou kombináciou je rádiofrekvenčná liposukcia, kde po klasickej liposukcii dôjde k ožiareniu kože rádiofrekvenčnou energiou, so súčasným odsávaním tuku, čím sa dosiahne jej napnutie a lepší výsledok.

Miniinvazívnou metódou napnutia kože u mladších pacientov je aj lifting pomocou nití (APTOS), kde sa využíva prirodzená elasticita kože, čo znamená, že nite zavedené do podkožia napnú ochabnutú kožu, a spôsobia jej mierne zriasenie v mieste aplikácie, ktoré sa postupom času upraví. Novinkou sú aj výplne na báze vlastného tuku, odsatého z problémových partií tela a obohateného kmeňovými bunkami. Pri tomto postupe dochádza k menšiemu vstrebaniu tuku a trvanlivejšiemu efektu zákroku.

Špeciálnu kapitolu pri plastických operáciách tváre tvoria rekonštrukčné výkony, pomocou ktorých upravujeme tvár deformovanú úrazom, nádorom, vrodenou chybou, alebo korigujeme výpadok funkcie mimického svalu. Na rozdiel od estetických zákrokov, rekonštrukčné výkony sú plne hradené zdravotnou poisťovňou.

Ako súčasť liečby, najmä po rozsiahlejších operatívnych výkonoch, je vhodné používať aj enzýmové lieky (napr. Wobenzym).

Ženy detailnejšie sledujú príznaky starnutia na svojej tvári ako muži.

Ktoré zákroky robíte najčastejšie? Predpokladám, že väčšina klientov sú ženy…

Na našej klinike suverénne vedú operácie viečok u žien. Súvisí to s tým, že ženy detailnejšie sledujú príznaky starnutia na svojej tvári.

Čím dlhšie im trvá maskovanie uvedených príznakov, tým viac rastie odhodlanie vyriešiť ich definitívne. Uvedený zákrok je najčastejší aj u mužského pohlavia, pričom tu je rozdielna indikácia zákroku.

Kým u žien dominuje kozmetický efekt, u mužov je estetický efekt len vedľajší: primárnu úlohu hrá rozšírenie obmedzeného zorného poľa v dôsledku kožných záhybov. Ide o starších jedincov, ktorí ešte nie sú do veľkej miery ovplyvnení súčasnými trendmi.

Vekovo to súvisí so zmenou pomeru zastúpenia elastických vlákien v koži. U mladších ľudí koža obsahuje viac elastických vlákien, ako u starších, preto je pružnejšia a menej náchylná k tvorbe vrások. Preto dominujú pacienti po 50-ke.

Komu odporúčate vo svojej praxi chirurgické, a komu nechirurgické zákroky? Dajú si pacienti/tky poradiť? Čo by si mali pred takýmto rozhodnutím zvážiť?

Pri indikovaní zákroku hrá hlavnú úlohu očakávanie a vek pacienta. Je to vysoko individuálny postup, zohľadňujúci predstavu pacienta a možnosti plastickej, estetickej chirurgie a dermatológie.

Uvediem príklad. Pri zväčšovaní pier je možné použiť operačné vyplnenie pery silikónovým implantátom, kde je efekt trvalý a nemenný, ako aj vyplnenie injekovateľným materiálom, kde je efekt dynamicky sa meniaci, a dočasný. V súčasnosti sa však už objavili na trhu injekovateľné preparáty s trvalým efektom. Pokiaľ má pacientka jasnú predstavu o budúcej veľkosti a tvare pery, vhodnejšie je použiť trvalé riešenie.

Pokiaľ chce len dočasné zväčšenie, vhodnejšie je použiť injekčnú výplň. Podobne pri vyhladzovaní vrások u mladších ľudí: odporúčame skôr výplňové materiály, než face lifting, alebo iné chirurgické riešenie.

Nie je to však nemenné pravidlo. Ako som spomenul, každý pacient je iný a vyžaduje individuálny prístup.

Tu je vhodné spomenúť, že každou opakovanou operáciou stúpa riziko komplikácií, preto nie je vhodné opakovať ich príliš často. Takisto by mal byť pacient oboznámený s možnými rizikami operácie alebo aplikácie niektorých látok.

Narážam na voskové tváre niektorých celebrít, kde úplne chýba mimika. Kvalifikovaný plastický chirurg by mal byť schopný navrhnúť pacientovi optimálny terapeutický postup, spĺňajúci jeho očakávania, a nepoškodzujúci jeho zdravie.

Pacienti vo všeobecnosti akceptujú racionálne podložené rady a odporučenia lekára. Pokiaľ pacient trvá na riešení, s ktorým sa lekár nestotožňuje, je vhodnejšie, keď vyhľadá služby iného zariadenia.

Pre mnohých ľudí sú plastické operácie, hoci prinesú omladzujúci efekt, stále predmetom výsmechu: považujú ich za zbytočnosť a vyhodené peniaze. Sú však operácie, ktoré môžu uzavrieť boj človeka, napríklad s rakovinou kože. Kedy sa vykonáva rekonštrukčná chirurgia tváre?

Ako som spomínal, rekonštrukčné operácie tváre sú samostatnou kapitolou plastickej chirurgie. V poslednej dobe sa množí počet zanedbaných a neskoro rozpoznaných prípadov rakoviny kože, kde je nutný rozsiahly a mutilujúci zákrok, aby došlo k úplnému odstráneniu zhubného procesu.

Po kompletnom odstránení ochorenia pristupujú plastickí chirurgovia ku rekonštrukcii odstránených častí tváre. Používajú sa lokálne lalokové plastiky, pretože koža tváre má špecifickú štruktúru aj kolorit, a použitie vzdialených lalokov (z iných častí tela) nemá taký priaznivý kozmetický efekt, hoci v niektorých prípadoch je nevyhnutné.

Progres nastal aj v použití rôznych umelých materiálov v rekonštrukcii nosa a ucha – ich využitie zjednodušilo operačný zákrok, zredukovalo množstvo pooperačných komplikácií, a zlepšil sa výsledný efekt zákroku.

Rekonštrukcie sa využívajú aj v riešení poúrazových deformácií tváre a pri vrodených malformáciách. Pracovisko v Banskej Bystrici je prvé na Slovensku, ako aj v bývalom Československu, kde sa začali operovať rozštepy pery už u novonarodených detí, pričom štandardný postup bol až po troch mesiacoch od narodenia. Tento trend postupne prebrali aj niektoré pracoviská v Česku.

Najvyššou ligou v rekonštrukciách tváre bola v médiách nedávno prezentovaná transplantácia tváre, ktorú realizovali plastickí chirurgovia v USA. Toto v našich podmienkach, žiaľ, znie ako sci-fi.

Spomeniete si na nejaký prípad, ktorý vám utkvel v pamäti, prípadne bol niečím výnimočný?

Išlo o pacientku so zanedbaným bazocelulárnym karcinómom tváre, po odstránení ktorého jej zostala polovica nosa a diera v tvári. Spočiatku odmietala rekonštrukčnú operáciu, s argumentom, že dožije tak, ako je.

S postupom času si – vzhľadom na reakcie okolia – zákrok rozmyslela, a po troch operáciách sa podarilo zrekonštruovať nos: s priaznivým kozmetickým výsledkom.

Druhý prípad bola mladá žena, ktorej pes odhryzol hornú peru. Tu sme rekonštruovali primárne, hneď pri prvotnom ošetrení, kde výsledkom boli len nanápadné jazvy na tvári a hornej pere, pričom kvalita života pacientky sa po zákroku neporovnateľne zlepšila.

Zdroj: Magazín Dermato 1/2014 od spoločnosti Medmedia. 

 

Pridaj komentár