Podľa čoho si vyberať probiotiká?

Keď je dobrých baktérií dostatok, „zlé“ baktérie sa nemajú v čreve ako zachytiť, pretože tam na to nie je miesto.

Ak je „dobrých“ baktérií menej, zachytené „zlé“ baktérie majú priestor na rozmnožovanie, a nakoniec prepukne ochorenie.

Čo sú probiotiká?

Probiotiká sú živé kultúry pre náš organizmus prospešných baktérií.

Baktérie prítomné v našich črevách sú užitočné z hľadiska trávenia, imunity, aj zrážania krvi, keďže produkujú potrebný vitamín K.

Najznámejšie kmene prospešných baktérií sú:

• baktérie mliečneho kvasenia – laktobacily,
• bifidobaktérie,
• kvasinky (Saccharomyces cerevisae),
• enterobaktérie (E. coli).

Zatiaľ nie je úplne preskúmané, ako presne účinkujú jednotlivé baktériové kmene, avšak dnes už vieme, že vďaka svojej priľnavosti k črevnej stene, potláčajú rast choroboplodných baktérií – patogénov. Sú tak v kontakte s lymfatickým tkanivom čreva, ktoré je súčasťou nášho imunitného systému, a posilňujú „vychytávanie“ cudzích látok.

Prebiotiká – preklep, alebo dve odlišné veci?

Živú pôdu pre probiotické baktérie predstavujú prebiotiká. Prebiotiká sú naším telom nestráviteľné zložky potravy, napr. v zelenine, či stredne dlhé cukry (inulín, laktulóza) a pektíny v ovocí. Prebiotiká sú potravou pre prospešné baktérie, pretožestimulujú ich rast.

Z tohto dôvodu je pri užívaní probiotík potrebné dbať aj o jedálniček, alebo pridať k probiotikám aj prebiotiká, aby sa baktérie ľahšie zachytili v črevnom trakte.

V lekárňach nájdete už aj kombinované prípravky:

• baktérie s prebiotikami, ktoré sa spoločne nazývajú synbiotiká; najčastejšie prebiotikum – inulín,
• baktérie s vitamínmi skupiny B;
• baktérie s prebiotikami, vitamínmi a minerálmi;
• baktérie s prebiotikami, vitamínmi, minerálmi a s kolostrom; kolostrum posilňuje imunitu – je to prvá látka, ktorú novorodenec dostane v materskom mlieku.

Kombinácia vitamínov a spomenutých látok napomáha pri rýchlejšom zotavovaní po rôznych chorobách, ale aj ako prevencia pred nimi.

Kombinované prípravky môžu byť pre vás vhodné aj vtedy, keď o sebe viete, že nemáte, alebo pre chorobu nemôžete prijímať pestrú stravu (napr. diéty).

Aké typy probiotík sú dostupné?

Probiotiká si môžete zakúpiť vo forme kapsúl, perličiek (v nich sú baktérie vysušené zmrazením), alebo v kvapalnej forme. Tieto probiotické roztoky môžu byť:

• už hotové, a je treba ich dávkovať;
• už zarobené, iba s tým rozdielom, že sú dávkované v ampulkách;
• vo forme prášku, ktorý vám v lekárni (na požiadanie) rozpustia, alebo ho rozpustíte doma – v prevarenej alebo vychladenej vode.

Čo určuje kvalitu probiotika?

Účinné a kvalitné probiotikum by malo obsahovať:

• Kmene baktérií, ktoré dokážu osídliť črevný trakt (patria k nim druhy Lactobacillus (L.) a Bifidobacterium (B.), Escherichia coli Nissle, Saccharomyces boulardi či Enterococcus faecium).
• Dostatočné množstvo bakteriálnych kultúr – odporúčaná hustota zastúpených baktérií je minimálne 10¹⁰ baktérií na g hmotnosti probiotika.
• Kombináciu kmeňov (napríklad 3,6 alebo 9 kmeňov). Najznámejšia kombinácia je Lactobacillus acidophilus a Bifidobacterium animalis spp. Lactis, pretože sa vzájomne dobre tolerujú, a viaceré štúdie potvrdili ich bezpečnosť.

Kedy je vhodné užívať probiotiká?

Probiotiká hrajú dôležitú úlohu v liečbe rôznych ochorení, resp. ako doplnková liečba pri:

• infekčných zápaloch čriev, či zápaloch spôsobených užívaním antibiotík, ktoré sú sprevádzané hnačkou;
• akútnych vírusových infekciách,
• hnačkovitých stavoch po ožiarení,
• infekciách Helicobacter pylori (H. pylori),
• syndróme dráždivého čreva,
• chronickej zápche,
• akútnych, hlavne vracajúcich sa vaginálnych infekciách a zápaloch,
• vysokom cholesterole v krvi (znižujú ho).

Probiotiká majú priaznivý účinok aj pri jednotlivých alergiách, či ako prevencia:

• atopických kožných ochorení,
• rakovinotvorných tkanivových zmien v tele,
• vzniku zubného kazu.

Hnačky

Podľa viacerých štúdií, probiotiká sa osvedčili u pacientov s hnačkami (rôzneho pôvodu), keďže vracajú do čriev „stratené“ baktérie, alebo vytláčajú rozmnožené škodlivé baktérie.

Takéto prípravky si teda môžete zobrať do svojej lekárničky, keď cestujete na nové miesto, a ak navyše viete, že zmena prostredia nevplýva na vás dobre. V prípade pravidelného dávkovania – najlepšie 2 až 3 dni pred cestou – sa normalizuje nielen trávenie, ale zlepšuje aj vaša obranyschopnosť.

Probiotiká môžete pridávať aj k strave, a to v prípade alergie na lepok (celiakia).

Kedy dopĺňať probiotiká? Ktoré kmene použiť?

Pri infekciách vyvolaných H. pylori, sa probiotiká pridávajú k antibiotikám. Jednotlivé kmene pôsobia odlišne, avšak s pozitívnymi výsledkami. Používajú sa predovšetkým laktobacily.

1. Laktózová intolerancia – laktobacily. Pri laktózovej intolerancii nie je črevo schopné štiepiť mliečny cukor (laktózu). Laktobacily tvoria z laktózy kyselinu mliečnu, zlepšujú spracovanie tohto druhu cukru, čím zmierňujú prejavy intolerancie, ako sú hnačka, nadúvanie, nepríjemný pocit v bruchu.
2. Zápalové ochorenia čriev so zmenou tkaniva – laktobacily, bifidobaktérie.
3. Novorodenci – u nich uprednostňujeme bifidobaktérie, keďže pomáhajú vytvoriť správnu pôdu pre baktérie, zmierňujú nadúvanie a novorodenecké kŕče (koliky). Okrem podporovania vývoja črevnej steny, prispôsobujú jeho tkanivo aj na odolnosť voči útoku rotavírusu.
4. Antibiotikami vyvolané hnačky – kvasinky (Saccharomyces boulardii), Enterococcus faecium. Pri dlhodobom užívaní antibiotík, sa v praxi osvedčilo užívanie probiotík, ktoré obsahujú aj netypické kmene baktérií, ako Bacillus mesentericus, Clostridium butyricum, Lactobacillus sporogenes, Streptococcus feacalis.
5. Rotavírusové hnačky, bežné vírusové hnačky, hnačky u pozitívnych na HIV – laktobacily.
6. Crohnova choroba – E. coli Nissle, bifidobaktérie, laktobacily.
7. Ulcerózna kolitída – E. coli Nissle, bifidobaktérie.

Ako správne užívať probiotiká?

Ak ich užívate iba preventívne, bez antibiotík, užite ich nalačno, pol hodiny pred jedlom. Pri súbežnom užívaní probiotík s antibiotikami dodržte minimálne dvojhodinový odstup, aby antibiotiká nezničili aj užitočné baktérie.

Nie je zbytočné, začať užívať probiotiká už počas liečby antibiotikom?

V skutočnosti dochádza k usmrcovaniu užitočných baktérií aj mimo dvojhodinového intervalu. Užívanie probiotík však nie je zbytočné, pretože doplnené baktérie zabojujú proti vedľajším účinkom antibiotík, ako sú tráviace ťažkosti a vaginálne infekcie.

Upozornenie:

Počas užívania probiotika, konzumujte dostatok ovocia a zeleniny, a vyhýbajte sa príliš sladkým jedlám, aby ste predišli nadúvaniu.

Užiť najprv antibiotiká, alebo probiotiká?

Antibiotiká sa neužívajú nalačno, aby sme nedostali hnačku. Probiotiká užívajte s dvojhodinovým odstupom, no záleží od vás, či 2 hodiny pred, alebo po antibiotiku.

Ako si doplníte probiotiká bežnou stravou?

Keď chcete prijímať probiotiká nielen v podobe farmaceutických prípravkov, jedzte kvasené mliečne výrobky: jogurty, kefír, bifidové mlieka, acidofilné mlieka, kvas a bryndzu. Bryndza (okrem prospešných baktérií) obsahuje aj vitamíny skupiny B, preto sa nazýva aj prírodným probiotikom.

O probiotikách môžeme povedať, že vplývajú na náš organizmus pozitívne a preventívne. Žiaľ, dodnes nie je ešte známa odpoveď, ktoré probiotikum je najvhodnejšie. Táto otázka je stále predmetom skúmania.

Autorka je farmaceutka

http://www.viapractica.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=2396&magazine_id=1

http://www.solen.sk/pdf/6b8190049cc0a3f24441e41a35a36df4.pdf

http://www.pediatriapreprax.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=4196&magazine_id=4

Ilustračné fotografie

Redakčne upravené (jam)

1 odpovedí na “Podľa čoho si vyberať probiotiká?”

1. Spätné upozornenie: Podľa čoho si vyberať probiotiká?

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.