Poruchy osobnosti: Prečo sa niekto správa neprimerane?

Zdieľaj
0
Príznaky| |
poruchy osobnosti typy rozdelenie

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Z psychologického hľadiska je ľudská osobnosť súhrn všetkých psychických vlastností, ktoré vytvárajú individualitu jedinca.

Kombinácia vlastností je u každého jedinca iná, čo tvorí našu jedinečnosť. Niektoré charakterové črty sú pozitívne, respektíve výhodné pre optimálne fungovanie jedinca v životných situáciách, iné sú menej výhodné, až obmedzujúce.

Sú typy osobností, u ktorých práve tieto negatívne črty viditeľne prevládajú. Sprevádzajú ich po celý život a spôsobujú problémy pre okolie, ako aj im samotným.

Myšlienky, emócie, a tým pádom aj správanie týchto ľudí má patologický charakter. Trpia totiž určitou formou poruchy osobnosti.

Poruchy osobnosti – všeobecná charakteristika

Poruchy osobnosti zahŕňajú celú škálu povahových vlastností, ktoré sa výrazne odkláňajú od normy. Pri diagnostike treba brať do úvahy, že tieto odchýlky sa prejavujú vo väčšine sociálnych situácií, čo dotyčnému silno ovplyvňuje život.

Zároveň je tým zasiahnuté aj jeho najbližšie okolie. Ide pritom o vlastnosti, ktoré majú stály charakter – objavili sa už v detstve a v dospelosti sú nemenné. Človek si obyčajne svoju poruchu nepripúšťa, nie je ochotný meniť svoje zaužívané spôsoby správania, v prípade neúspechov a konfliktov viní svoje okolie.

Aj keď niektoré prejavy poruchy osobnosti môžu pripomínať neurotické poruchy, zásadný rozdiel spočíva v ich závažnosti a hlavne v ich nemennosti. Poruchy osobnosti – oproti neurotickým poruchám – sú prakticky celoživotné.

V článku si opíšeme 14 typov porúch osobnosti.

Špecifické poruchy osobnosti (F60)

Ide o poruchy osobnosti, ktoré nie sú dôsledkom choroby, úrazu alebo poškodenia mozgu, ani inej psychickej poruchy. Sú to závažné poruchy osobnostného spektra jedinca, aj s jeho tendenciami k určitému správaniu. Týkajú sa vždy viacerých oblastí osobnosti.

Paranoidná porucha osobnosti (F60.0)

Pre ľudí s paranoidnou poruchou osobnosti je typická nadmerná citlivosť voči vlastnej osobe, vzťahovačnosť, podozrievavosť, či sklony k prekrúcaniu skutočnosti. Správanie iných ľudí si interpretujú svojím spôsobom.

Aj v nevinných, dokonca priateľských činoch vidia snahu iných, ublížiť im. Dotknú sa ich aj nevinné poznámky, malé krivdy (alebo to, čo oni interpretujú ako krivdu) si dlho pamätajú. Ich správanie voči ostatným je preto nepriateľskéagresívne.

Vytvárajú si vlastné konšpiračné teórie, ktorými vysvetľujú udalosti okolo seba, aj vo svete. Preceňujú vlastnú dôležitosť, čo sa prejavuje sústavným vzťahovaním všetkého k vlastnej osobe. Sú to ľudia ktorí sa neustále na niekoho sťažujú, podávajú trestné oznámenia, súdia sa. Patria sem aj chorobní žiarlivci, ktorí svojho partnera neustále podozrievajú z nevery, sledujú a kontrolujú ho.

paranoidná porucha osobnosti

Zdroj foto: AdobeStock.com

Schizoidná porucha osobnosti (F60.1)

Jedinci so schizoidnou poruchou osobnosti sú nadmerne introvertní, uzavretí, emočne chladní, neprejavujúci city, ľahostajní voči mienke ostatných. Nedotkne sa ich chvála ani kritika. Celkovo málo uzatvárajú vzťahy, žijú samotárskym životom, zaoberajú sa svojím vnútorným svetom a fantáziami.

Porucha sa prejavuje už v detstve, keď títo jedinci uprednostňujú samostatnú činnosť pred hrou s ostatnými deťmi. Vyhýbajú sa aktivitám, ktoré predpokladajú komunikáciu s ľuďmi. Počas celého života nepotrebujú pestovať vzťahy s ostatnými ľuďmi, majú málo priateľov, ak vôbec nejakých.

Sociálny kontakt im neprináša potešenie. Nemajú záujem nadväzovať kontakty. Väčšinou ostávajú v živote bez partnera, niektorí nemajú záujem ani o sexuálny život. Navonok pôsobia chladne, neprejavujú radosť ani hnev.

Zvyknú však mať nejaké záujmy, ktorým venujú väčšinu svojho času, vedia sa tomu venovať veľmi intenzívne. Sú zameraní na svoje vnútro, myšlienky sústreďujú na sebapozorovanie, skúmanie svojho duševného života.

Dissociálna (antisociálna) porucha osobnosti (F60.2)

Označovaná tiež ako osobnosť s poruchou sociability. Túto diagnózu má značná časť recidívnych kriminálnikov. Porucha sa prejavuje nedostatočnou citlivosťou voči iným ľuďom, čo vyvoláva násilné, agresívne správanie.

Sú nezodpovední, vo vzťahoch nestáli, málo sebakritickí. So samozrejmosťou zvaľujú vinu na iných, ľahko porušujú normy, neuznávajú, ignorujú spoločenské pravidlá, nepociťujú žiaden rešpekt voči trestom. Aj na malý podnet zvyknú reagovať neprimeranou agresiou.

Porucha sa zvykne prejaviť už v detstve alebo dospievaní – v podobe záškoláctva, drobných kriminálnych činov, šikanovania ostatných, či týrania zvierat. V dospelosti tieto sklony prepuknú v problémový život, keď zlyhávajú v blízkych vzťahoch, v rodičovskej role – zanedbávanie, týranie detí, aj v pracovnej oblasti – nedokážu dlhodobejšie zotrvať v pracovnom pomere.

Títo ľudia inklinujú ku kriminálnej činnosti. Kvôli absencii vyšších citov, nerešpektovaniu pravidiel, či opakovanému páchaniu trestných činov, je táto porucha zo spoločenského hľadiska najzávažnejšia.

schizoidná porucha osobnosti

Zdroj foto: AdobeStock.com

Emočne nestabilná porucha osobnosti (F60.3)

Emočne nestabilnú poruchu osobnosti charakterizujú výrazné výkyvy v správaní, emočná nestabilita a neprimerané afektívne reakcie. Tieto osoby konajú impulzívne, bez ohľadu na následky. Ich nálada je nevypočítateľná, svoje citové výbuchy nedokážu ovládať. Majú sklon k priečnemu správaniu, čo vedie k častým konfliktom s ostatnými ľuďmi.

Rozlišujeme 2 typy:

  • Impulzívny typ – jedinec nedokáže ovládať svoj hnev, čo vedie k hádkam, agresii a násilnému správaniu.
  • Hraničný typ – časté striedanie kontrastných emócií, či už vo vzťahu k najbližším, k sebe samému, alebo k vlastným plánom. Silné emócie sa striedajú s chronickými pocitmi prázdnoty. Človek využíva problémové správanie na vyvolanie vzrušenia, v snahe vyplniť pociťovanú prázdnotu. Je tu riziko zneužívania drog, striedania sexuálnych partnerov či sebapoškodzovania.

Histriónska porucha osobnosti (F60.4)

Názov je odvodený od slova histrión, čo znamená herec. Vystihuje to podstatu danej poruchy, pretože títo jedinci sa správajú nadmieru teatrálne, majú sklony dramatizovať situácie, prehnane dávajú navonok svoje emócie.

Napriek tomu, ich vnútorné prežívanie je povrchné. V komunikácii vyzdvihujú dôležitosť vlastnej osoby, potrebujú byť neustále oceňovaní a obdivovaní. Sú citliví na odmietnutie a kritiku vlastnej osoby.

V osobnom živote majú problémy s udržaním dlhodobejších vzťahov, keďže ich správanie, ako obviňovanie, pomstychtivosť a hysterické scény, pôsobia vo vzťahoch deštrukčne. Kvôli silnej túžbe po dobrodružstve sú vystavení riziku, že podľahnú drogám či promiskuitnému sexuálnemu správaniu.

Ich citový život je veľmi labilný, ľahko podliehajú okolnostiam. Sú ovplyvniteľní inými ľuďmi, avšak sami sa snažia ovplyvňovať. V pracovnej oblasti sú to tí, čo intrigujú, ohovárajú, manipulujú, používajú klamstvá vo svoj prospech, čím rozvrátia aj stabilný kolektív.

Anakastická porucha osobnosti

Zdroj foto: AdobeStock.com

Anakastická porucha osobnosti (F60.5)

Pre túto poruchu osobnosti je typická neustála nedôvera v seba a vo svoje schopnosti. Dotyční trpia neustálymi pochybnosťami, čo kompenzujú permanentnou kontrolou aj bežných činností, zaoberajú sa detailami. Charakterizuje ich svedomitosť, poriadkumilovnosť, dôsledné dodržiavanie pravidiel, puntičkárstvoperfekcionizmus.

Nepredstavujú až taký problém pre okolie (hoci blízky vzťah s nimi môže byť tiež obmedzujúci), ako sami pre seba, keďže vlastné pochybnosti im strpčujú bežné fungovanie v živote. Aj preto uprednostňujú rutinu a zaužívané spôsoby konania, zmeny prijímajú ťažko.

Vo vzťahoch nevedia prežívať radosť, sú orientovaní skôr na výsledok. V práci môžu dosiahnuť úspech veľkou svedomitosťou a schopnosťou dosiahnuť veci do detailu, no kvôli častému preverovaniu im robota trvá dlhšie. Nepružnosť a lipnutie na konvenciách im zase prekáža v dnešnej, rýchlo sa meniacej dobe.

Anxiózna (úzkostná, vyhýbavá) porucha osobnosti (F60.6)

Ľudia s vyhýbavou poruchou osobnosti trpia pocitom menejcennosti. Život im znepríjemňujú pocity napätia, neistoty, neustálych obáv. Sú presvedčení, že sú horší, neschopnejší ako ostatní, že nie sú zaujímaví pre nikoho.

Vnímajú pozitívne vlastnosti iných ľudí, ktoré však preceňujú, vlastné kvality zas podceňujú. Veľmi sa obávajú hodnotenia od ostatných, boja sa kritiky a odmietnutia. Z tohto dôvodu sa vyhýbajú sociálnym kontaktom – majú totiž pocit, že sú sociálne nešikovní a ostatní ich neobľubujú.

Svojimi pocitmi úzkosti, že by mohli byť odmietnutí, sa nadmieru zaoberajú. V pracovnej sfére zle znášajú situácie, ktoré vyžadujú sebapresadzovanie či asertívne správanie. Svoju prácu však vykonávajú svedomito, veľmi im záleží na mienke ostatných. Nevedia povedať nie, čo môžu ostatní zneužívať.

Závislá porucha osobnosti

Zdroj foto: AdobeStock.com

Závislá porucha osobnosti (F60.7)

Jedinci so závislou poruchou osobnosti nevedia rozhodovať sami za seba v bežných situáciách, ani pri vážnych životných rozhodnutiach. Každý jeden krok s niekým prehodnocujú, potrebujú rady či konkrétne inštrukcie, ako sa majú zachovať.

Takto sa zbavujú vlastnej zodpovednosti. Svoje rozhodnutia ponechávajú na iných, čo vedie k vzťahovým závislostiam. Sú ochotní neustále vyhovovať ostatným, podriaďovať sa, bez ohľadu na vlastné potreby. Majú pocit, že sami sú bezmocní, z čoho pramení ich strach z opustenosti.

V partnerskom vzťahu sa to prejaví až chorobným lipnutím na partnerovi. Trpia predstavami, že ich každý partner opustí, a potom sa nebudú vedieť postarať sami o seba. Tento ich postoj vytvára partnerskú nerovnoprávnosť. Dominantný partner to môže zneužívať, čím sa ešte viac upevňuje presvedčenie, že sami za nič nestoja.

Iné špecifické poruchy osobnosti (F60.8)

  • Narcistická porucha osobnosti – jedinci sú zameraní na seba, sú presvedčení o svojej dôležitosti a výnimočnosti. Túžia po úspechu a obdive. Vyžívajú sa vo vlastnom zovňajšku, vnímajú sa ako krásni a dokonalí. Ich empatia je nedostatočne vyvinutá, druhých ľudí používajú ako prostriedok na dosiahnutie vlastných cieľov. Správajú sa povýšenecky až arogantne.
  • Nestála porucha osobnosti – prejavuje sa mimoriadne slabou vôľou a slabým sebaovládaním.  Jedinec potom ľahko podlieha negatívnym vplyvom.
  • Pasívno-agresívna porucha osobnosti – človek bez zjavného dôvodu odporuje požiadavkam okolia, nechce sa podriadiť akýmkoľvek rozkazom, stavia sa do rozporu s autoritou. Tieto postoje prinášajú komplikácie v osobnom aj pracovnom živote, z čoho plynú celkové životné neúspechy.

Zmiešané a iné poruchy osobnosti (F61)

Táto kategória je vyhradená pre poruchy osobnosti, ktorých charakteristika nie je jednoznačná, ako v predchádzajúcich prípadoch. Tým pádom je náročná aj diagnostika. Patria sem poruchy osobnosti, ktorých znaky sú kombináciou viacerých porúch – čiže ide o rôzne zmiešané poruchy osobnosti.

Pretrvávajúce zmeny osobnosti, nepripísateľné poškodeniu alebo chorobe mozgu (F62)

Táto diagnóza je najčastejšie stanovovaná v prípadoch, keď u pacienta došlo k zmene osobnosti po určitej udalosti, ako napríklad traumatizujúci zážitok, dlhotrvajúci stres alebo prekonanie duševnej choroby.

poruchy osobnosti a správania dospelých

Zdroj foto: AdobeStock.com

Trvalé zmeny osobnosti po katastrofickom zážitku (F62.0)

Trvalé zmeny sa môžu vyvinúť u ľudí, ktorí prežili traumatizujúcu skúsenosť. Najtypickejšie prípady sú: pobyt v koncentračnom tábore, únosy, pobyt v zajatí (s hrozbou smrti), mučenie, skúsenosť s prírodnou katastrofou. Kvôli nadmernému, silného a dlhotrvajúceho stresu dochádza k trvalej zmene osobnosti, ktorú charakterizuje:

  • nedôvera k svetu,
  • uzavieranie sa do seba,
  • sociálna izolovanosť,
  • pocity prázdnoty a beznádeje.

Trvalé zmeny osobnosti po psychickej chorobe (F62.1)

V tomto prípade ide o reakciu na prekonanú ťažkú psychickú chorobu. Nie je to pokračovanie psychickej choroby, ale zmena osobnosti, vyvolaná následkom tejto choroby. Typický je strach zo stigmatizácie, zo závislosti od ostatných, depresia, labilná nálada, hypochondria, pasivita, znížený záujem o predchádzajúce aktivity.

Poruchy osobnosti – prognóza a liečba

Žiaľ, pri každej poruche osobnosti je prognóza na zmenu málo pravdepodobná. Nejde totiž o neurotické poruchy, či iné nepriaznivé psychické stavy, ale o črty osobnosti, ktoré sú ovplyvnené predovšetkým genetickými predispozíciami, vplyvmi v prenatálnom vývine, či v období ranného detstva.

Určité negatívne okolnosti v priebehu života môžu už rozvinuté črty osobnosti akurát zhoršiť. Liečba môže byť teda zameraná skôr na prijatie a uvedomenie si daných čŕt (zo strany postihnutého človeka). Ak sa postihnutá osoba za pomoci psychoterapie naučí určité vzorce správania, uľahčuje to fungovanie v bežnom živote.

Zdroj:

PRAŠKO, J. A KOL. Poruchy osobnosti. Praha: Portál, 2003

http://www.psyche.sk/web/images/files/f60-f69.pdf

http://www.plhb.cz/content/poruchy-osobnosti

https://www.wikiskripta.eu/w/Poruchy_osobnosti

Pridaj komentár

Registrácia