Pracovný úraz: Máte nárok na náhradu mzdy a finančné odškodnenie?

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Bezpečnosť pri práci patrí k základným povinnostiam každého zamestnanca.

Napriek tomu – stačí malá nepozornosť alebo nešťastná náhoda, a môžeme mať dočasné, dokonca trvalé zdravotné následky.

Pracovný úraz je veľmi nepríjemná situácia – zvlášť ak sme nedodržali niektoré pravidlá.

Čo nesmieme zanedbať, aby nám uznali pracovný úraz?

Čo je to pracovný úraz?

Pod pojmom „pracovný úraz“ rozumieme zranenie, ktoré sa nám prihodí počas pracovnej činnosti alebo pri zabraňovaní neodvratnej škody na majetku firmy.

Ak sa zraníme mimo pracovnej doby, prípadne pri činnosti, ktorá je nad rámec našich povinností, zdravotné poškodenie nespadá do kategórie „pracovný úraz“.

Druhy pracovných úrazov

  1. Nebezpečná udalosť – na zamestnanca spadol tovar, alebo sa pošmykol na klzkej ploche, ale nemá vážnejšie zranenie, ani iné zdravotné problémy.
  2. Registrovaný pracovný úraz – úraz spôsobil práceneschopnosť dlhšiu ako 3 dni, alebo zamestnanec zomrel.
  3. Závažný pracovný úraz – úraz si vyžiadal práceneschopnosť dlhšiu ako 42 dní, pričom zamestnanec utrpel vážnu ujmu na zdraví, trvalé následky, alebo zomrel.
  4. Smrteľný pracovný úraz – úraz, ktorý sa udial na pracovisku, pričom zamestnanec zomrel na mieste, počas ošetrenia, či v nemocnici.
  5. Iný úraz – úraz, ktorý nesúvisel s vykonávaním pracovných povinností.

Kto má nárok na uznanie pracovného úrazu a úrazové dávky?

  • zamestnanec na plný úväzok,
  • zamestnanec na dohodu,
  • žiak na školskej praxi,
  • študent na brigáde,
  • pozostalí – v prípade smrteľného úrazu.

Povinné školenie BOZP

Ešte pred prvým pracovným dňom, teda než začne človek vôbec pracovať na novom mieste, musí byť poučený o všetkých právach a povinnostiach, ktoré mu vyplývajú z pravidiel „Bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci“ (ďalej BOZP).

Samozrejme, na zamestnávateľovi potom je, aby zabezpečil na pracovisku také podmienky, ktoré sú v súlade s týmito pravidlami. Preto by mal každý zamestnanec dostať školenie, so zameraním na bezpečnosť pri danej pracovnej pozícii.

Môžu to byť rôzne nariadenia, ako napríklad dodržiavanie hygienických noriem, alebo správna starostlivosť o strojeprístroje. Školenie môže vykonať:

  • priamo zamestnávateľ,
  • iný poverený pracovník,
  • špecializovaná firma, ktorú si najme zamestnávateľ.

Toto školenie treba zopakovať každé 2 roky, aby sa zamestnanci nielen oboznámili so všetkými novinkami, ale zároveň si pripomenuli jednotlivé pravidlá. Pokiaľ sa zamestnanec presunie na iné pracovisko, musí opätovne absolvovať školenie.

Zdroj foto: AdobeStock.com

Čo robiť v prípade zdravotného úrazu?

Ak sme utrpeli vážnejšie zranenie, zavoláme si pohotovosť, alebo to za nás urobia kolegovia. Zamestnávateľ by mal byť okamžite informovaný, že na pracovisku došlo k úrazu. Ak nemôže prísť „na miesto činu“ sám, musí tam prísť jeho zástupca, resp. osoba, ktorá je poverená bezpečnosťou na pracovisku.

Zamestnávateľovi musíme oznámiť aj taký pracovný úraz, ktorý sa skončil bez zjavných zdravotných následkov, pretože napríklad vnútorné krvácanie, či otras mozgu, sa môže prejaviť až neskôr.

Keď to dovoľuje naše rozpoloženie, mali by sme bezodkladne alebo po stabilizovaní stavu uviesť všetky detaily o udalosti. Môžeme zabezpečiť aj vlastnú fotodokumentáciu, ktorá poslúži ako dôkaz, že úraz nevznikol naším pričinením.

Zamestnávateľ alebo poverený zamestnanec potom spíše evidenciu a registráciu pracovného úrazu. Povinnosť oznámiť úraz, či neskôr vypovedať z pozície svedkov, majú všetci zamestnanci, ktorý sa v tom čase nachádzali na inkriminovanom mieste.

Ak si zamestnanec nemôže sám poskytnúť prvú pomoc, mali by to urobiť kolegovi. O tom, ako správne podať prvú pomoc, sa hovorí práve na školeniach BOZP. V ostatných prípadoch sa riadime pokynmi pracovníka záchrannej linky.

Aké sú povinnosti zamestnávateľa pri pracovnom úraze?

  • Stanovuje jasný postup v prípade pracovného úrazu – v rámci BOZP.
  • Určuje osobu, ktorá zodpovedá za bezpečnosť na pracovisku.
  • Po zistení pracovného úrazu – zabezpečuje priestor tak, aby neboli ohrození ďalší zamestnanci.
  • Zaisťuje, aby sa nehýbalo s predmetmi, alebo aby sa nič nezmenilo na mieste úrazu, kým nie je všetko zdokumentované písomne, videom alebo fotografiou, alebo kým to nezaeviduje polícia, či inšpektorát práce – v opačnom prípade sa to chápe ako marenie dôkazov. Ak zamestnávateľ musel vykonať nejaké zmeny, musí ich zapísať do evidencie o udalosti.
  • Zisťuje, prečo sa stal úraz, aby sa podobná situáciu už neopakovala.
  • Dôkladne zaeviduje celú udalosť a spíše výpovede zamestnanca a všetkých svedkov.
  • Pokiaľ nemôže prísť hneď na miesto úrazu, musí to za neho urobiť poverená osoba.
  • Ak trvá práceneschopnosť zamestnanca dlhšie ako 3 dni, alebo bol úraz smrteľný, musí vyhotoviť Záznam o registrovanom pracovnom úraze.
  • Registruje úraz do 4 dní, odkedy sa dozvie, že bola udalosť takto kvalifikovaná.
  • Po registrovaní – odovzdáva príslušné tlačivá zástupcovi zamestnanca, polícii, či inšpektorátu práce, a to do 8 dní od udalosti. Papiere odovzdáva osobne alebo poštou, pričom rozhodujúca je pečiatka na obálke.
  • Tlačivo o registrovanom úraze musí evidovať počas nasledujúcich 5 rokov.
pracovný-úraz-druhy-pracovných-úrazov
Zdroj foto: AdobeStock.com

Šetrenie pracovného úrazu

Posúdenie pracovného úrazu závisí najmä od zamestnávateľa. Ak ten tvrdí, že nešlo o pracovný úraz, posúva prešetrenie udalosti na inšpektorát práce.

Zástupcom inšpektoriátu a polície musí poskytnúť všetky potrebné dokumenty, napríklad údaje o práci strojov počas úrazu. Ak je na pracovisku nainštalovaná priemyselná kamera, musí poskytnúť aj takýto záznam.

Ďalej musí na požiadanie povoliť vstup vyšetrovateľov na pracovisko, aby títo mohli vypočuť zamestnanca alebo svedkov.

Výsledkom šetrenia je miera zavinenia, a teda aj výška a typ jednorazovej alebo opakovanej dávky, ktoré má dostať zamestnanec.

Inšpektorát práce môže vydať len odporúčanie o registrácii úrazu, neprikazuje jeho uznanie.

Po zistení príčiny úrazu, musí zamestnávateľ zaručiť bezpečnosť na pracovisku, resp. odstrániť všetky nedostatky, ktoré zistil inšpektorát práce. Rovnako mu môže byť udelená pokuta, pokiaľ nedodržiava niektorý z bodov BOZP.

Miera zavinenia pri pracovnom úraze

Zamestnávateľ je zodpovedný za úraz aj v prípade, že splnil všetky podmienky BOZP a zabezpečil bezpečné pracovisko. Miera zavinenia sa čiastočne znižuje, ak sa dokáže, že úraz si zapríčinil sám zamestnanec, napríklad ak bol pod vplyvom alkoholu, či iných návykových látok.

Pokiaľ zamestnávateľ dokáže, že to bola jediná príčina úrazovej udalosti, zbaví sa zodpovednosti úplne.

Odškodnenie za pracovný úraz

Pracovníci, ktorí utrpeli pracovný úraz, alebo ich rodinní príslušníci, majú nárok na jednorazové alebo opakované dávky. Zamestnanci dostávajú náhradu za bolesť, ktorú im vypláca sociálna poisťovňa z úrazového poistenia (odvádza ho zamestnávateľ).

Bolestné sa vypočítava na základe presných tabuliek, keď lekár udeľuje za každé zranenie, trvalé následky, či pridružené zdravotné problémy, určité body. Hodnota jedného bodu je aktuálne 20,26 eur. Horná hranica odškodného nie je určená.

Pozostalí po zamestnancovi, ktorý utrpel smrteľný pracovný úraz, môžu požiadať o jednorazové odškodnenie. Na odškodnenie má nárok každý člen rodiny, teda manžel alebo manželka, a tiež nezaopatrené deti.

Ak bol pár po rozvodovom konaní, alebo nežil v spoločnej domácnosti, ale zosnulý platil na svojho potomka výživné, nárok na odškodnenie vzniká iba u tohto dieťaťa.

Maximálna výška odškodnenia pre partnera je 57 292,20 eur. Potomkovia majú nárok na polovicu tejto sumy. Ak mal poškodený 3, prípadne viac detí, dokopy môžu dostať maximálne 57 292,20 eur.

Na aké dávky a príspevky má nárok zamestnanec?

  • Úrazový príplatok – uhrádza sa za obdobie práceneschopnosti. Ide o doplatok finančného rozdielu medzi nemocenskou dávkou a čistou mzdou.
  • Jednorazové odškodnenie – určené pre manžela, manželku, či nezaopatrené dieťa osoby, ktorá utrpela smrteľný pracovný úraz.
  • Pozostalostná úrazová renta – vypláca sa v pravidelných dávkach partnerovi, partnerke, alebo nezaopatrenému dieťaťu pracovníka, ktorý utrpel smrteľný pracovný úraz.
  • Úrazová renta – pravidelná dávka, ktorú dostáva poškodený aj po skončení práceneschopnosti. Nárok na rentu vzniká, ak kvôli zraneniu po úraze nemôžeme ďalej plnohodnotne pracovať, resp. náš zárobok poklesol.
  • Jednorazové vyrovnanie – vypláca sa, ak pracovný úraz spôsobil pokles pracovnej schopnosti od 10 % do 40 %.
  • Pracovná rehabilitácia – peňažná dávka, ktorou podporujeme snahu zamestnanca o pracovnú a sociálnu reintagráciu.
  • Rekvalifikácia a rekvalifikačné – pokiaľ sa nemôžeme vrátiť na pôvodnú pozíciu, a síce kvôli zdravotným následkom, máme nárok na dávku, ktorá nám pomôže pri rekvalifikácii na iné povolanie alebo pozíciu.
  • Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia – jednorazová dávka, ktorú dostaneme ako bolestné za útrapy po pracovnom úraze, ktoré napríklad znižujú naše spoločenské šance.
  • Náhrada nákladov za liečbu.
  • Náhrada nákladov za pohreb.

Kde treba požiadať o odškodné a ostatné dávky?

Žiadosť musíte vyplniť na špeciálnom tlačive. Každá z dávok má svoj osobitný formulár. Niektoré nároky na dávky musíte doložiť dokumentáciou od lekárov.

Skompletizované žiadosti podávate na pobočke sociálnej poisťovne, tá posudzuje nárok na jednorazovú alebo opakovanú dávku.

Neuznanie pracovného úrazu zamestnávateľom

Inšpekčný úrad, prípadne polícia môže ukončiť vyšetrovanie so záverom, že zamestnávateľovi neuznávajú pracovný úraz. To sa stáva v týchto prípadoch:

  • úraz sa stal pri činnosti, ktorú zamestnanec nemá v pracovnej náplni,
  • úraz sa stal pri voľnočasovej aktivite zamestnanca,
  • úraz sa stal po pracovnej dobe, keď sa zamestnanec vrátil na pracovisko v civile,
  • u zamestnanca sa zistilo požitie alkoholu, drog alebo návykových liekov,
  • zistilo sa porušenie BOZP zo strany zamestnávateľa.

V prípade, že zamestnávateľ nesúhlasí s výsledkom šetrenia, môže sa obrátiť na súd. Ten mu môže spätne priznať ktorúkoľvek z uvedených dávok.

Úrazové poistenie a zamestnávateľ

Od momentu, keď začne zamestnávateľ zamestnávať čo len jedného človeka, musí začať odvádzať úrazové poistenie do sociálnej poisťovne.

Pokiaľ dôjde k pracovnému úrazu, pričom ho nezaviní sám pracovník, všetky uznané dávky a jednorazové príspevky mu budú uhradené z tohto poistenia.

pracovný-úraz-zlomenina
Zdroj foto: AdobeStock.com

Pracovný úraz a SZČO

SZČO nemajú nárok na žiadne jednorazové alebo opakované dávky, a to ani v prípade, ak pracujú vo firme iného zamestnávateľa. Keby napríklad murár robil trvalo pre inú spoločnosť a utrpel by pri v práci úraz, nemôže žiadať ani o jednorazové odškodnenie.

A čo úrazové poistenie?

Úrazové poistenie pokrýva len výdavky na úrazové situácie pre zamestnancov s trvalým alebo brigádnickým pomerom. SZČO platia príspevky na tento druh poistenia len v prípade, ak majú aspoň jedného zamestnanca.

SZČO sa nemôžu nahlásiť ani na dobrovoľnú platbu, pretože to nepokrýva úrazy ich samotných. Jedinou formou ochrany pri pracovných úrazoch SZČO je teda komerčné poistenie.

Zdroje:

Pridaj komentár