Click here! Karcinóm štítnej žľazy: Prognóza je veľmi dobrá

Prognóza pacientov s karcinómom štítnej žľazy je veľmi dobrá

Zdieľaj
0
Príznaky| |

V porovnaní s ostatnými typmi onkologických ochorení je rakovina štítnej žľazy pomerne zriedkavá: na Slovensku sa ročne zaznamená približne 250 nových prípadov. Potvrdená diagnóza vyvoláva strach a beznádej, pacienti si často myslia, že je to nevyliečiteľná choroba. 

V porovnaní s ostatnými typmi onkologických ochorení je rakovina štítnej žľazy pomerne zriedkavá: na Slovensku sa ročne zaznamená približne 250 nových prípadov.

Potvrdená diagnóza vyvoláva strach a beznádej – pacienti si často myslia, že je to nevyliečiteľná choroba.

Sú to tieto obavy opodstatnené?

Aký je výskyt a aké sú formy tohto ochorenia?“, spýtali sme sa na úvod rozhovoru s doc. MUDr. Jánom Podobom, CSc., vedúcim Kliniky endokrinológie Onkologického ústavu svätej Alžbety v Bratislave.

Faktom je, že rakovina štítnej žľazy nepatrí medzi časté diagnózy – predstavuje iba 1,8 % všetkých malígnych nádorov. Päťkrát častejšie postihuje ženy. V porovnaní s ostatnými onkologickými ochoreniami však postihuje – popri staršej generácii – aj mladšie ročníky, nevynímajúc mládež a mladých dospelých do 25 rokov.

Na základe histologických kritérií sa karcinóm štítnej žľazy delí na niekoľko typov. Najčastejší je papilárny karcinóm, ktorý predstavuje 70 – 80 % rakoviny štítnej žľazy. Prognóza tohto ochorenia je veľmi dobrá, až 90 % pacientov sa úplne vylieči.

10 % karcinómov štítnej žľazy tvorí folikulárny typ, tiež s dobrou prognózou. V poradí tretí je málo diferencovaný karcinóm, s 5 %-tným výskytom a horšími vyhliadkami.

Anaplastický karcinóm je, našťastie, extrémne zriedkavá forma rakoviny štítnej žľazy (na Slovensku 2 – 3 nové prípady za rok), s veľmi zlou prognózou. Napriek komplexnej komplexnej liečbe prežitie pacienta nepresahuje jeden rok.

Medulárny karcinóm je pomerne zriedkavou formou rakoviny štítnej žľazy – predstavuje menej ako 10 % tejto malignity. Prognóza ochorenia je globálne tiež dobrá, avšak horšia, ako pri papilárnom a folikulárnom karcinóme.

Ktoré príznaky vzbudzujú podozrenie, že niečo nie je v poriadku?

Ochorenie sa prejavuje uzlovou strumou – „hrčkou“ na krku po bočných stranách priedušnice. Vzhľadom na to, že rakovina štítnej žľazy často metastázuje do krčných lymfatických uzlín, prvým prejavom môže byť nebolestivé zdurenie lymfatických uzlín na bočných stranách krku.

„Hrčku“ si pacient môže objaviť buď sám, alebo ho na ňu upozorní okolie (napríklad kozmetička), alebo sa zistí pri lekárskom vyšetrení. V prípade pokročilého štádia, s masívnymi metastázami, sa prejaví príznakmi zo strany najväčšmi postihnutého orgánu, alebo systémovými príznakmi, podobne ako iné typy pokročilých onkologických ochorení.

Stáva sa, že človek nevyhľadá lekára, lebo nevie, na koho sa má obrátiť, a tým stráca veľa času…

V prvom rade je všeobecný lekár ten, kto – ak sa potvrdí prítomnosť uzlovej strumy – pošle pacienta k endokrinológovi. Štítna žľaza sa vyšetruje pohmatom a pohľadom, ale prítomnosť uzlovej strumy sa definitívne potvrdí ultrasonografickým vyšetrením. Treba zdôrazniť, že ak u niekoho objavia uzlovú strumu (má ju 5 – 7 % populácie), to ešte neznamená, že má rakovinu štítnej žľazy. Je však dobré vedieť, že riziko rakoviny je u takých pacientov 5 – 10 %.

Ku každej uzlovej strume musíme pristupovať ako k potenciálnej malignite. Rozhodujúcim krokom v diagnostike je tenkoihlová biopsia s cytologickým vyšetrením. Tenkou ihlou (rovnaká sa používa pri odbere krvi) sa z uzla odoberie kvapôčka materiálu, a pod mikroskopom sa vyšetria odobraté bunky.

Pri pozitívnom cytologickom náleze sa indikuje operácia, pri ktorej sa v prvom kroku odstráni lalok štítnej žľazy s uzlovou strumou (lobektómia). Pri perioperačnom a/alebo definitívnom histologickom dôkaze karcinómu sa odstraňuje celá štítna žľaza (totálna tyreoidektómia). Odstraňujú sa ďalej patologicky zmenené lymfatické uzliny, ako aj uzliny v bezprostrednej blízkosti štítnej žľazy (tzv. centrálny kompartment).

Aký je život bez tejto žľazy? Čo nasleduje po jej odstránení?

V prípade papilárneho a folikulárneho karcinómu nasleduje liečba rádioaktívnym jódom, ktorého dávky (aj ich počet) bývajú rôzne, v závislosti od rozsahu choroby v čase jej diagnostikovania. Vzhľadom na to, že pacient má odstránenú štítnu žľazu, do konca života musí každý deň užívať hormón tyroxín. Používajú sa preparáty syntetického tyroxínu.

Pred liečbou radiojódom (131I) sa nakrátko vysadzuje hormonálna liečba, s cieľom navodiť hypotyreózu (zníženú funkciu štítnej žľazy), ktorá je potrebná na to, aby sa rádioaktívny jód vychytal vo zvyškoch tkaniva štítnej žľazy a karcinómu, pokiaľ tam zvyšky zostali. Pre tento krátky stav je charakteristická zvýšená únava, spavosť, zhoršenie kognitívnych funkcií (útlm poznávacích schopností, motoriky), špecifický opuch (myxedém).

Hypotyreóza odznie hneď po začatí hormonálnej liečby, ktorá sa obnoví po liečbe radioaktívnym jódom. V súčasnosti je možné vyhnúť sa hypotyreóze, a akumuláciu rádiojódu v zvyškoch štítnej žľazy a karcinómu zvýšiť podaním špecifického hormónu (TSH).

Čo sa týka celoživotnej hormonálnej liečby – v prvých rokoch, kým ešte nie je jasné, že pacient je vyliečený, dávka hormónu je vyššia, s cieľom potlačiť rast nádorových buniek (tzv. supresívna liečba). Po dosiahnutí remisie ochorenia sa dávka znižuje (celoživotná substitučná liečba). Pri progresii ochorenia, ktoré nereaguje na liečbu rádiojódom, možno využiť externú rádioterapiu alebo modernú, tzv. biologickú liečbu.

V prípade medulárneho karcinómu štítnej žľazy sa tiež odstráni celá štítna žľaza, lymfatické tkanivo centrálneho kompartmentu, a patologické lymfatické uzliny. V prípade nekompletnej resekcie, a pri postihnutí lymfatických uzlín, nasleduje externá rádioterapia. Pri progresii ochorenia pacient dostáva tzv. biologickú liečbu alebo chemoterapiu.

Do akej miery zmení rakovina štítnej žľazy pracovný a spoločenský život pacienta?

Čo sa papilárnej a folikulárnej rakoviny štítnej žľazy týka, pacient absolvuje krátku, maximálne týždennú hospitalizáciu na špecializovanom chirurgickom oddelení; potom podanie radioaktívneho jódu, čo znamená v priemere ďalších 10 dní v nemocnici pri každej dávke rádiojódu.

Vzhľadom na veľmi dobrú prognózu uvedených typov karcinómu štítnej žľazy, vo veľkej väčšine prípadov pacienti môžu žiť normálny plnohodnotný život, bez akýchkoľvek obmedzení – len na tú dennú tabletku nesmú zabudnúť… Po vyliečení sú na tom rovnako, ako mnohí iní pacienti, u ktorých vznikla hypotyreóza na podklade (v súčasnosti častého) autoimunitného zápalu. Takto priaznivo dopadne aj väčšina pacientov s medulárnym karcinómom.

V prípade iných ochorení zohráva dôležitú úlohu prevencia. Ako je to v prípade rakoviny štítnej žľazy? Dá sa ochoreniu predísť?

Všeobecne nie. Treba však vedieť, že 25 % medulárnej rakoviny štítnej žľazy má rodinný výskyt, teda je dedičná, a lekári poznajú aj tie mutácie génov, ktoré tento familiárny karcinóm spôsobujú. V rodinách s výskytom medulárneho karcinómu štítnej žľazy sa robí už v ranom detstve genetický skríning, a nositeľom týchto mutovaných génov sa ešte pred objavením choroby preventívne odstráni štítna žľaza.

Familiárny medulárny karcinóm štítnej žľazy je vďaka pokrokom lekárskej genetiky a molekulárnej biológie exemplárnym príkladom prevencie v onkológii (onkoendokrinológii).

Ilustračné foto

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií