Príznaky
Prvá pomoc(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Aj tá najšikovnejšia kuchárka sa občas pozabudne a pri varení sa chytí horúceho hrnca či plechu s koláčmi.
Drobné popáleniny sú bežnou kuchynskou udalosťou, no aj z malej nehody sa môže vyvinúť škaredé zranenie.
Ako si s takouto situáciou poradiť, a neublížiť si pritom ešte viac?
Ako by mala vyzerať prvá pomoc pri popáleninách?
Stáva sa vám často, že sa popálite?
Nie ste sami. Popáleniny patria k najčastejším úrazom. Každý rok nimi utrpí približne 1 zo 100 obyvateľov, pričom 3 % z nich je nutné hospitalizovať (1).
Popáleniny vyžadujú najkomplikovanejšiu, najdlhšiu a najdrahšiu liečbu, preto správny zásah – ako laika, tak i zdravotníka – je v rámci prvej pomoci kľúčový.
Koža je naša prvá ochrana
Koža spolu s jej prídavnými štruktúrami (tzv. adnexami) predstavuje ochrannú bariéru, oddeľujúcu vnútro organizmu od vonkajšieho prostredia.
Pri poškodení kože popálením, sa táto funkcia kože narúša – dochádza k strate tekutín (cez vlásočnice uniká tkanivový mok), ktorá sa môže rozvinúť až do silnej dehydratácie organizmu, a následného rozvratu vnútorného prostredia.
Tekutina sa môže hromadiť pod kožou, a vytvárať tak pľuzgiere, alebo sa ukladá v tkanivách, čím vzniká opuch a bolesť.
V závislosti od veľkosti zranenia, sa môže dostaviť šok, čo je život ohrozujúci stav, ktorý vzniká vždy, keď je strata tekutín vysoká.
Pri popálení rozsiahlejšej oblasti kože, je strata tekutín značná, a riziko rozvoja šoku je teda vysoké. Ďalšie riziko tkvie v poruche celistvosti kože. Cez popáleniny totiž prenikajú baktérie, čím vzniká nebezpečenstvo infekcie.
Príčiny popálenín
Popáleniny sú spôsobované celým radom vonkajších zdrojov. Najčastejšie ide o vystavenie organizmu vysokej teplote (tepelné príčiny): priamy plameň, horúce tekutiny a predmety, para, roztavené látky.
Ďalším, pomerne častým činiteľom, sú chemické činidlá (vtedy hovoríme skôr o poleptaní chemickou látkou – kyselinou alebo zásadou), elektrický prúd, v lete dlhodobé vystavenie sa slnečnému žiareniu (radiácii). V čase blížiaceho sa Nového roku zas hrozia zranenia pri nesprávnej manipulácii s pyrotechnikou.
Takmer polovica zranení však vzniká pri snahe s ohňom bojovať, preto sa vždy ubezpečte, že máte plamene pod kontrolou.
Klasifikácia popálenín
Popáleniny 1. stupňa
Postihujú iba povrchovú vrstvu kože (epidermis). Prejavujú sa sčervenaním kože (erytém), netvoria sa však pľuzgiere. Poranenie je ale bolestivé. Popáleniny 1. stupňa sa vyliečia spontánne v priebehu týždňa, a nezanechávajú jazvu.
Popáleniny 2. stupňa
Postihujú dermis, čiže hlbokú vrstvu kože. Vzhľad poranenia je premenlivý – od začervenania a zápalu kože, až po tvorbu pľuzgierov. Prítomná je silná bolesť. Hojenie zvykne trvať až mesiac.
Popáleniny 3. a 4. stupňa
Najťažšie typy popálenín, pre ktoré je charakteristické zničenie kože v celej hrúbke. Dochádza k tvorbe suchého príškvaru. Žily v popálenej oblasti sú postihnuté trombózou (krvnými zrazeninami), koža má žltobielu až hnedočiernu farbu (v závislosti od rozsahu zranenia).
Nekrotické (mŕtve) tkanivo kože, typické svojou uhoľnato-čiernou farbou, stráca na citlivosti – v dôsledku zničenia nervových zakončení. Samozrejme, popáleniny 3. a 4. stupňa bolia, a to aj v okolí. Hojenie vždy zanecháva nepravidelnú a neestetickú jazvu.
Stanovenie prognózy
Závisí od viacerých okolností, keďže závažnosť popálenín je veľmi rôzna. Vo všeobecnosti je prvým kritériom, ktoré sa pri popáleninách hodnotí, ich rozsah. Ten sa vyjadruje percentami celkového telesného povrchu.
Plochu môžeme odhadnúť podľa tzv. deviatkového pravidla (viď obr.) U detí deviatkové pravidlo príliš neplatí, preto využívame inú pomôcku – plocha dlane postihnutého je 1 % telesného povrchu. Jednotlivým sčítaním pomyselných dlaní dedukujeme závažnosť popálenia.
Závažnosť popálenín
V prípade popálenín 2. a 3. stupňa, je 10 % postihnutie kože hodnotené ako závažné. Viac, než 15 % popálenín u dospelých a 10 % u detí vedie k rozvoji šoku. (2) To znamená, že ak máte popálenú hornú končatinu (nie ruku) a súčasne dolnú končatinu, máte dezintegrovaných 27 % povrchu tela (9 % + 2 x 9%), čo už je život ohrozujúci stav.
Horšie sú rozsiahle povrchové popáleniny, než hlboká popálenina, ktorá postihuje malú oblasť tela. Zvlášť chúlostivé sú: tvár, genitálie, ruky, chodidlá a miesta kožných záhybov (3).
Prvá pomoc
Pri poskytovaní prvej pomoci musíme vždy dbať o všeobecné zásady:
- Myslieť na hroziace nebezpečenstvo (uistite sa, že vy sami ste v bezpečí).
- Zistiť, čo sa stalo, kedy a za akých okolností k tomu došlo, koľko je zranených.
- Konanie prispôsobiť danej situácii.
- Podľa rozsahu zranenia, privolať dispečing.
Zásady pri kontaktovaní rýchlej zdravotnej služby (155/ 112):
- Kto volá.
- Kde sa to stalo (orientačné body).
- Čo sa stalo (opíšte, čo vidíte).
- Počet ranených.
- Druhy poranenia (tak, ako ich laicky vidíte).
- Druhy poskytnutej prvej pomoci a potreba inštrukcie pri prvej pomoci.
- Spätný kontakt na vás – nikdy neskladajte ako prví!
Prvá pomoc pri popáleninách (postup)
- Najprv je nutné zabrániť ďalšiemu pôsobeniu tepla. Premiestnime postihnutého mimo tepelný zdroj (ak je to nutné).
- Ak horí odev postihnutého, treba ho zahasiť – najlepšie prikrytím dekou alebo hrubou látkou, ktorá nie je ľahko zápalná; nedovoliť postihnutému, aby utekal!
- Postihnuté miesto chladiť studenou vodou, najlepšie tečúcou (nie príliš ľadovou), tak rýchlo, ako je len možné, a to po dobu najmenej 10 – 15 min. Pomôcť vám môže metóda „3×15“ – chladiť vodou o teplote 15 °C, z 15 cm vzdialenosti, po dobu 15 min.
- Z dôvodu opúchania čo najskôr odstráňte hodinky, prstene, náramky. Ak nie je odev priškvarený, tak opatrne aj ten. Ak je však prilepený k pokožke, nikdy ho nedávame dole!
- Popáleninu prekryjeme sterilným obväzom alebo čistou tkaninou. Pri sterilnom krytí rúk je vhodné vložiť medzi prsty gázové záložky (poranenú tvár nekryjeme, len chladíme).
- Popálené miesto znehybníme.
- Popálenú oblasť nedezinfikujeme, nevymývame mydlom (ako pri bežnom ošetrovaní rán).
- Na popálené miesto v žiadnom prípade nedávame masti, krémy, oleje, zásypy – môžu pôsobiť dráždivo, a celé hojenie len skomplikovať.
- Nikdy neprikladáme vatu či náplasťový obväz.
- Ak sú prítomné pľuzgiere, v žiadnom prípade s nimi nemanipulujeme (neprepichujeme ich) – otvára sa tak brána pre vstup mikroorganizmov do tela, s následnou infekciou.
- V prípade rozvoja šoku, zabezpečíme protišokové opatrenia – „tzv. 5 T“ = ticho, teplo, tíšenie bolesti, tekutiny (len ovlažovať pery), transport + nedovoliť jesť, piť, fajčiť!
- Až do príchodu záchrannej služby sledujeme vedomie postihnutého. Pri zlyhaní dýchania začneme so srdcovo-pľúcnym oživovaním.
Informácie v článku „Prvá pomoc pri popáleninách: Štyri stupne popálenín. Čo nikdy nerobte“ nenahrádzajú ošetrenie u lekára.
Zdroje:
1 http://www.lf.upjs.sk/ceea/doc3/Babik%20Termotrauma%20CEEA2011.pdf
2 https://www.falck-academy.sk/prva_pomoc.asp?s=pt
3 Covisa, J.V.: V ohrození života, SPN Mladé letá, Bratislava 2007, ISBN 978-80-10-01178-0
Ilustračné fotografie: Shuttestock.com a google.com (netau.net)
