Rakovina žalúdka: Ak pacient váha, lekár neurobí zázraky

rakovina žalúdka príznaky liečba prognóza

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie, štvrtou najčastejšou rakovinou na svete je rakovina žalúdka. Rozšírenejšia je u mužov a u ľudí v rozvojových krajinách, s výnimkou Japonska a Južnej Kórey, kde je oveľa frekventovanejšia, než v USA, Kanade alebo Európe.

Túto skutočnosť dávajú niektoré vedecké kruhy do súvisu so zvýšenou konzumáciou rýb, a to najmä v Japonsku. V našich končinách, zas strava obsahuje veľa soli, a veľmi radi si dáme klobásky či údené mäso.

„Mali by sme týmto nástrahám vedieť odolať?“, spýtali sme sa MUDr. Romana Podobu z Kliniky radiačnej a klinickej onkológie Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok – FN.

Vplýva naša strava na vznik a vývoj karcinómu žalúdka?

Na vzniku rakoviny žalúdka sa podieľajú viaceré faktory, a isto medzi nimi nájdeme také, ktoré sa týkajú každého z nás. Na prvom mieste je spôsob stravovania, s vysokým podielom soli a nitrozlúčenín, najmä údeniny, ktoré pôsobia dráždivo na sliznicu žalúdka. Ďalej sú to potraviny s vysokým obsahom škrobu, a prekvapivo tiež potraviny s nízkym obsahom živočíšnych tukov a bielkovín. Fajčenie zvyšuje riziko rakoviny žalúdka až trojnásobne, zatiaľčo význam konzumácie alkoholu je sporný.

Riziko ochorenia zvyšuje práca s ionizačným žiarenímazbestom. Chorobné procesy – infekcie a zápaly (H.pylori, EBV, chronická atrofická gastritída), polypy žalúdka, stavy po operáciách žalúdka – tiež zvyšujú riziko rakoviny žalúdka. Zvýšené riziko majú aj ľudia s krvnou skupinou A. Jedinou, doteraz potvrdenou genetickou predispozíciou, je porucha, ktorá je spôsobená poškodením reparačných génov.

Väčšina ochranných faktorov je všeobecne dobre známa: ovocie, zelenina (hlavne cibuľa), strava bohatá na vlákninu, vitamíny C a D, betakarotén, selén. Pre pokles výskytu rakoviny žalúdka, sa ako zásadné zdá zavedenie konzervovania potravín mrazením, ktoré vytláča konzerváciu solením a údením. Mrazenie pomohlo v znižovaní prísunu škodlivých látok do tela, a zároveň je to v prospech nižšej kontaminácie potravín baktériami a plesňami.

O význame stravy a stravovacích návykov hovorí aj fakt, že u imigrantov, presťahovaných z Japonska do USA, významne poklesol výskyt rakoviny žalúdka. Nasledujúca generácia už mala výskyt ochorenia podobný, ako obyvatelia USA.

Ak mám reagovať na položenú otázku, musím konštatovať, že ryby – ako rizikový faktor vzniku rakoviny žalúdka – v preštudovanej literatúre uvedené neboli. Nie je vylúčené, že aj pri ich skladovaní, príprave a konzumácii, sa môže uplatňovať jeden či viac uvedených rizikových faktorov.

A čo sa týka našich klobások a údenín? Väčšina z nás si ich asi ťažko odoprie. V tomto prípade mám riešenie – na „odčinenie“ občasného prehrešku treba využiť niektorý zo spomínaných ochranných faktorov.

Kedy by mal človek spozornieť a navštíviť lekára?

Vo včasnom štádiu prebieha rakovina žalúdka bez príznakov. Časom sa môžu objaviť neurčité prejavy „nepohodlia“ a tlaku v oblasti žalúdka, pocit plnosti a bolesti po jedle. Nevoľnosťzvracaniechudnutie, sú už príznakmi pokročilého ochorenia.

Pri postihnutí hornej časti žalúdka, sa môže objaviť sťažené prehĺtanie. Pozvoľné krvácanie z nádoru, sa môže prejaviť ako málokrvnosť (anémia). Akútne krvácanie, sprevádzané zvracaním krvi a čierno sfarbenou stolicou (meléna), je zriedkavé.

80 % pacientov s rakovinou žalúdka je diagnostikovaných v pokročilom štádiu ochorenia. Kým nádor dosiahne toto štádium, trvá to istý čas, ale možno práve spozorovanie miernych a netypických ťažkostí, nám dáva šancu na včasnú diagnostiku ochorenia.

Preto, podľa môjho názoru, by mal pacient vyhľadať lekára aj v prípade nevýrazných ťažkostí, ak sa tieto neupravia v priebehu niekoľkých dní, prípadne sa zopakujú.

rakovina žalúdka stravovanie úspešnosť liečby

Ako diagnostikujete rakovinu žalúdka?

Včasnejšie štádiá ochorenia postihujú žalúdok a spádové (regionálne) lymfatické uzliny v okolí žalúdka. Gastroskopia je v súčasnej dobe základným vyšetrením, ktorým sa rakovina žalúdka diagnostikuje. Gastroskopia umožňuje prehliadnutie dutiny žalúdka a odbery vzoriek z nádoru (a ich histologické vyšetrenie). Ďalšou, modernou vyšetrovacou metódou, je endoskopická ultrasonografia. Ide o kombináciu gastroskopu, na konci ktorého je umiestnená sonografická sonda, umožňujúca vykonať sonografiu steny žalúdka a štruktúr v okolí žalúdka. Touto metódou, s presnosťou na 75 – 90 %, môžeme určiť rozsah postihnutia nielen žalúdka, ale aj posúdiť prítomnosť metastáz v lymfatických uzlinách v okolí žalúdka.

V pokročilom štádiu ochorenia, môžu byť metastázami postihnuté vzdialené lymfatické uzliny hrudníka, brucha a panvy. Metastázami môžu byť postihnuté aj telesné orgány. Najčastejšie to je pečeň, resp. pľúca. Častým postihnutím pri rakovine žalúdka, je postihnutie pobrušnice (tenká blana, vystielajúca dutinu brušnú), čo môže spôsobovať hromadenie tekutiny v dutine brušnej. Na diagnostiku vzdialených lymfatických a orgánových metastáz, sa využívajú: počítačová tomografia (CT), magnetická rezonancia (MR), prípadne pozitrónová emisná tomografia (PET). Týmito vyšetreniami diagnostikujeme metastázy väčšie ako 1 cm, s presnosťou 80 – 90 %.

Problematické býva diagnostikovanie metastatického postihnutia pobrušnice – spomínané  vyšetrenia ich odhalia asi len v 20 % prípadov. Pri podozrení na postihnutie pobrušnice (ak je to pre ďalšiu liečbu potrebné), môžeme vykonať diagnostiku, prípadne odobrať vzorku pomocou laparoskopu – optického prístroja, zavedeného do dutiny brušnej cez brušnú stenu.

Hladiny nádorových markerov nebývajú vo včasných štádiách rakoviny žalúdka zvýšené. Pri pokročilom ochorení sú zvýšené asi len u polovice pacientov.

Ako vyzerá liečba? Kedy nasadzujete lieky 1. a 2. línie?

Po absolvovaní potrebných vyšetrení, je podľa rozsahu postihnutia stanovené štádium ochorenia a naplánovaná liečba. Operačná liečba dáva pacientovi možnosť uzdravenia. Výkon spočíva v odstránení nádoru a niektorej časti, alebo celého žalúdka.

Len u málo pacientov zistíme rakovinu vo včasnom štádiu, čo je podmienka, aby mohli podstúpiť operačný výkon. Aby aj pacienti s pokročilým ochorením mohli byť operovaní, absolvujú tzv. predoperačnú chemoterapiu. V prípade, že sa ňou podarí zmenšiť nález, môžeme realizovať chirurgický výkon.

U väčšiny pacientov, ktorí sú po operácii, nasleduje chemoterapia, v intervale 3 – 4 týždňov, alebo chemoterapia, kombinovaná s ožarovaním (rádioterapiou). V perioperačnej a pooperačnej chemoterapii sa využíva kombinácia cytostatík zo skupiny fluorovaných pyrimidínov (5-fluorouracil, kapecitabin), platinových derivátov (cisplatina, oxaliplatina) a antracyklínu (epirubicin).

Pacienti, u ktorých nie je možná operácia (nemožno im odstrániť nádor), majú možnosť liečby chemoterapiou. Jej cieľom je – zmierniť prejavy ochorenia a predĺžiť život pacienta. Takúto liečbu označujeme ako chemoterapia 1. línie. Liečbu podávame, pokiaľ trvá jej účinnosť, a pokiaľ ju pacient dobre znáša. Je pravidlom, že po rôzne dlhom čase začne byť účinok liečby nedostatočný, a zhoršia sa aj prejavy ochorenia. V takom prípade má pacient šancu podstúpiť inú chemoterapiu, a tu už hovoríme o liečbe 2. línie. Ak je pacient v dobrom stave, môže takýchto línií liečby absolvovať aj viac.

Základnou chemoterapeutickou liečbou 1. línie je kombinácia fluorovaného pyrimidínuplatinového derivátu. Ak ide o pacienta v dobrom stave, túto kombináciu možno doplniť o taxánové cytostatikum (docetaxel). V prípade, že nádor vykazuje špecifické vlastnosti (zvýšená expresia HER2 receptora), je možné využiť tzv. cielenú liečbu preparátom trastuzumab. V druhej a ďalších líniách sa využívajú lieky, ktoré neboli použité v predchádzajúcich líniách (docetaxel, paclitaxel, irinotecan), prípadne v kombinácii s cielenou liečbou, blokujúcou novotvorbu ciev pre nádor (ramucirumab).

V posledných rokoch pribudli do liečby rakoviny žalúdka ďalšie cytostatiká a cielené preparáty, pričom niektoré z nich sú dostupné aj v tabletkovej forme. Chemoterapia (väčšinou) pozostáva z kombinácie viacerých liekov.

Ako vyzerá život pacienta po operácii? Ako dlho trvá rekonvalescencia? Dokáže sa človek opäť zaradiť do aktívneho života?

Odstránením žalúdka, pacient prichádza nielen o orgán trávenia, ale aj o rezervoár požitej stravy, umožňujúci plynulé trávenie. Krátko po operácii, sú pacienti vyživovaní nutričnými preparátmi, podávanými do žily, alebo cez sondu, zavedenú do čreva. V tomto období má väčšina pacientov zhoršený stav výživy, čo súvisí s ochorením, ale aj so zníženým príjmom stravy v priebehu diagnostikovania a operačnej liečby.

Včasný prechod na bežný príjem stravy – cez ústa, znižuje riziko pooperačných komplikácií, skracuje dĺžku pobytu v nemocnici, a aj dĺžku rekonvalescencie. Pacientom sa odporúča konzumovanie malých množstiev plnohodnotnej, ľahko stráviteľnej stravy, 6 – 8x denne (2- až 3-hodinové intervaly). Stravu je nutné dobre pohrýzť a zapiť dostatočným množstvom tekutín. Po najedení, je vhodný krátky odpočinok. Niektorí pacienti môžu mať prechodné, ale aj trvalé ťažkosti pri konzumácii mliečnych výrobkov.

Dostatočný príjem stravy môže byť obmedzený aj pre nežiaduce účinky následnej liečby (chemoterapia, rádioterapia). V tomto období môžu pacienti – okrem bežnej stravy – využiť podpornú nutričnú liečbu, zo širokej škály preparátov, o ktorých sa môžu poradiť s ošetrujúcim lekárom.

Rekonvalescencia u pacientov trvá rôzne dlho. Závisí od stavu pacienta, rozsahu a náročnosti liečby, a prípadných komplikácií počas nej. Pacienti, ktorí absolvovali bezproblémovú chirurgickú liečbu, chemoterapiu, prípadne chemoterapiu kombinovanú s rádioterapiou, sa dokážu zaradiť do aktívneho života do 10 – 12 mesiacov od diagnostikovania ochorenia. Pacienti, u ktorých nebolo možné chirurgické odstránenie nádoru, a u ktorých preto prebieha liečba niektorou líniou paliatívnej chemoterapie, sú trvalo limitovaní ochorením aj prebiehajúcou liečbou.

MUDr. Roman Podoba, PhD.

  • Špecializuje sa na interné lekárstvo a klinickú onkológiu.
  • Už 19 rokov sa zameriava na farmakoterapiu nádorových ochorení (aplikácia chemoterapie, imunoterapie, cielenej a hormonálnej liečby).
  • Je primárom ÚVN SNP Ružomberok – FN, Klinika radiačnej a klinickej onkológie.

Fotografie: archív MUDr. Podobu a ilustračné (shutterstock.com)

Tento článok vyšiel v tohtoročnom ONKO magazíne č. 1. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.

baner-dlhy-Onko

One Response to "Rakovina žalúdka: Ak pacient váha, lekár neurobí zázraky"
  1. Zoran Borski píše:

    mojej mame diagnostikovali rakovinu zaludka az ked jej bolo tak zle, ze zvracala krv a mala neunosne bolesti. Kazdy pol rok chodila na kontroly, gastroskopiu a ine vysetrenia (vzhladom k rodinnej anamneze), nepomohlo. Slovenske zdravotnictvo nas necha skapat v bolestiach.

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba