Reumatoidná artritída nie je len o bolesti kĺbov

Zdieľaj
0
Príznaky| |

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Jedným z prvých ochorení liečených inovatívnou biologickou liečbou monoklonovými protilátkami už koncom 90. rokov 20. storočia bola reumatoidná artritída.

Dnes sa s jej použitím stretávame v ďalších reumatických ochoreniach, ale aj v dermatológii, gastroenterológii, onkológii, kardiológii, neurológii a pri ďalších špecializáciách.

Vedeli ste o tom, že zásluhu na vývoji monoklonových protilátok na liečbu reumatoidnej artritídy mal Slovák?

Je to pravda, prof. Ján Vilček, mikrobiológ, ktorý sa dlhé roky v zahraničí venoval bádaniu v oblasti interferónov a cytokínov, bol spoluvynálezcom biologickej protilátky Infliximab. Tá bola prvou svojho druhu v rámci skupiny látok nazývaných inhibítory TNF, ktoré sa dnes používajú na liečbu mnohých autoimunitných chorôb.

Reumatoidná artritída patrí medzi autoimunitné choroby, tzn. ochorenia, pri ktorých imunitný systém organizmu začína napádať bunky vlastného tela. Spočiatku sa prejavuje bolestivým chronickým zápalom kĺbov, svalov či šliach, no v rozvinutom štádiu môže postihovať aj mnohé iné orgány a systémy v organizme.

Zasiahnuté môžu byť pľúca, cievy, ale aj oči alebo srdce. Ochorenie dokáže pacientovi skrátiť život až o desať rokov, aj keď to, samozrejme, nie je pravidlom.

Reumatoidná artritída sa vyskytuje u 0,5 %1 % populácie, vo všetkých vekových kategóriách, postihuje vo väčšej miere ženy, najmä v produktívnom veku. Zaujímavosťou je, že ochorenie sa po prvý raz objaví častejšie v zimných mesiacoch a znova prepukne väčšinou v marci až v apríli.

Choroba sa ohlási bolesťou a stuhnutosťou

Mnoho ochorení sa začína prejavmi, ktoré zvykneme podceňovať. Celkovou slabosťou, stratou váhy, únavou, prípadne mierne zvýšenými teplotami. Ak sa k tomu však pridruží bolesť aspoň 1 kĺbu, nad ktorým pociťujeme teplejšiu pokožku, a ranná stuhnutosť kĺbov trvá viac ako 6 týždňov, treba začať uvažovať, či tieto prejavy nepoukazujú práve na reumatoidnú artritídu.

Choroba na začiatku postihuje kĺby – na prstoch rúk, nôh, zápästia a kolená. Veľmi často postihuje rovnaké kĺby na oboch poloviciach tela. Fázy vzplanutia choroby striedajú obdobia remisie, teda dočasnej úľavy počas liečby.

Vývoj choroby je však u jednotlivých pacientov individuálny. U niektorých postupuje pomalšie, u iných zase rýchlejšie, rozdielna je aj sila a intenzita prejavov. Neliečená choroba nezriedka vedie k invalidite.

Pacienti majú pri vyšetrení krvi často anémiu, zvýšený počet krvných doštičiek i zvýšené hodnoty pečeňových testov. Môže sa objaviť aj zvýšená sedimentácia krvi i nameraná vyššia hodnota CRP, ktoré svedčia o prebiehajúcich zápalových procesoch v organizme. Vývoj choroby je možné badať aj na röntgenových snímkach.

Prečo vzniká reumatoidná artritída?

V prípade reumatoidnej artritídy, ako aj pri mnohých iných autoimunitných ochoreniach, odborníci stále nepoznajú presnú príčinu jej vzniku. Predpokladá sa, že spúšťačom môžu byť viaceré faktory, najčastejšie infekcia, ale aj stres či rôzne alergény. Pokiaľ má pacient na toto ochorenie dedičnú predispozíciu, fajčí a imunitný systém mu začne viac pracovať, chorobe sa otvárajú dvere.

Spúšťačom autoimunitného procesu sú pravdepodobne biele krvinky, ktoré vo väčšej miere začnú produkovať cytokíny – bielkoviny, ktoré regulujú proces imunitnej reakcie organizmu. Tie sú zodpovedné za vyvolanie zápalu, ktorý má za cieľ zničiť pôvodcu ochorenia, ale aj za jeho odznenie, keď je tento cieľ splnený. Pokiaľ sú prozápalové cytokíny v prevahe, dochádza k chronickému zápalu, čo je aj problém reumatoidnej artritídy.

hodnoty crp pri reume

Zdroj foto: AdobeStock.com

Liečba pacientov s reumatoidnou artritídou

Reumatoidná artritída je nevyliečiteľné ochorenie. V prípade včasnej diagnostiky a dodržiavaní stanovenej liečby je však veľká pravdepodobnosť, že liečba dokáže vývoj choroby, a teda poškodenie kĺbov a tkanív spomaliť alebo dokonca zastaviť.

Pri liečbe pacienta s reumatoidnou artritídou sa používajú viaceré možnosti. Na zmiernenie symptómov lekári – reumatológovia – volia najmä nesteroidné protizápalové lieky s účinnou látkou ibuprofén alebo diklofenak. Tiež sa používajú glukokortikoidy, ktoré majú výrazný protizápalový účinok, no pri dlhodobom používaní aj viacero nežiaducich účinkov. V pokročilých štádiách sa pri liečbe reumatoidnej artritídy používajú aj cytostatiká.

Biologická liečba reumatoidnej artritídy

Najnovšou terapiou, ktorá sa v súčasnosti používa na liečbu reumatoidnej artritídy, je biologická liečba pomocou tzv. TNF-a blokátorov, ktoré patria do skupiny monoklonových protilátok. Ide o protilátky zamerané na cytokín TNF-a, jeden z prozápalových cytokínov zodpovedných za vznik a udržiavanie zápalových procesov v tele.

Špeciálne upravené protilátky sa pri liečbe viažu na tento cytokín, pričom ho neutralizujú alebo deaktivujú. Tým zastavia poškodenie kĺbov a u niektorých pacientov môže dôjsť až k vymiznutiu príznakov choroby.

Okrem medikamentóznej liečby pacientom pomôže pri zvládaní choroby aj pokoj na lôžku, rehabilitácia a jednoduché cvičenia, ktoré pomôžu postihnuté kĺby uvoľniť.

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba